Dorovnanie platov štátnych zamestnancov: Informácie a novinky

V oblasti odmeňovania štátnych zamestnancov na Slovensku došlo k významným zmenám a dohodám, ktoré ovplyvnia ich pracovné podmienky a finančné ohodnotenie. Tieto zmeny sú výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi zástupcami štátu a odborovými organizáciami, s cieľom zabezpečiť spravodlivejšie a atraktívnejšie podmienky pre zamestnancov vo verejnej a štátnej službe.

Dohoda o valorizácii platov

V rámci štvrtého kola kolektívneho vyjednávania, ktoré sa uskutočnilo 17. septembra 2024, bola dosiahnutá dohoda o valorizácii platov v štátnej a verejnej službe. Táto dohoda zahŕňa zvýšenie platov o 5 % od 1. januára 2026. Úrad vlády SR potvrdil, že táto valorizácia sa bude týkať všetkých zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Okrem toho, zamestnanci dostanú jednorazovú odmenu vyplatenú vo výplatnom termíne za mesiac máj 2025, s podmienkou odpracovania aspoň jedného pracovného dňa.

Úprava pracovných podmienok

Kolektívne vyjednávanie prinieslo aj úpravy v pracovných podmienkach. Dĺžka pracovného času bola stanovená na 7,5 hodiny denne, čo predstavuje skrátenie oproti štandardnému osemhodinovému pracovnému času. Štát a odbory sa tiež dohodli na základnej výmere dovolenky päť týždňov.

Ďalšie benefity a náhrady

Kolektívna zmluva obsahuje aj dohodu o jednom funkčnom plate nad rámec zákonných povinností v prípade odstupného a odchodného. Okrem toho sa stanovila vyššia percentuálna sadzba dennej výšky náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu štátneho zamestnanca.

Zamestnanec má počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, prípadne na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká obvykle od 11. dňa PN, pričom prvé tri dni PN sú neplatené. Od 4. do 10. dňa PN zamestnanec dostáva 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Od 11. dňa PN vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa, pričom výška nemocenského je v rovnakom percente ako náhrada príjmu, t.j. 75 % DVZ. V určitých prípadoch, napríklad pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, môže nárok na 75 % náhrady príjmu vzniknúť už od prvého dňa trvania PN, čo môže byť upravené aj kolektívnou zmluvou.

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu a nemocenských dávok je dôležité obdobie rozhodujúce pre určenie denného vymeriavacieho základu. Týmto obdobím je spravidla kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, alebo obdobie od vzniku nemocenského poistenia, ak zamestnanec nebol nemocensky poistený v predchádzajúcom kalendárnom roku. Napríklad, ak dočasná PN vznikla v marci 2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od februára 2024 do januára 2025.

Funkčný plat a jeho zložky

Funkčný plat štátneho zamestnanca predstavuje komplexný systém odmeňovania, ktorý zohľadňuje rôzne aspekty výkonu práce. Okrem tarifného platu, ktorý tvorí základnú zložku, môže funkčný plat zahŕňať aj ďalšie peňažné náležitosti:

• Príplatok za riadenie: Pre vedúcich štátnych zamestnancov na príslušnom stupni riadenia.
• Osobný príplatok: Poskytuje sa za kvalitné plnenie služobných úloh.
• Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti: Pre zamestnancov dočasne vyslaných do krízových štátov.
• Platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby: Pre zamestnancov pracujúcich v prostredí s faktormi sťažujúcimi prácu.
• Príplatok za vedenie a starostlivosť o služobné motorové vozidlo.

Existujú aj ďalšie formy odmeňovania, ako napríklad rozdielový príplatok, osobitný príplatok a doplatok, ktoré sa poskytujú v špecifických situáciách.

Plat za štátnu službu nadčas a príplatky

Za vykonanú štátnu službu nadčas sa prednostne poskytuje náhradné voľno. Ak to nie je možné, poskytuje sa plat.

Štátni zamestnanci majú nárok na rôzne príplatky za prácu v špecifických podmienkach:

• Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti: Za čas čakania na vykonávanie štátnej služby v mieste výkonu služby.
• Príplatok za štátnu službu v noci: Pre prácu medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
• Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu: Vo výške 30 % príslušnej časti funkčného platu.
• Príplatok za štátnu službu vo sviatok: Poskytuje sa výnimočne, prednostne sa poskytuje náhradné voľno.

Odmeňovanie štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii

Štátni zamestnanci vo verejnej funkcii, ako sú štátni tajomníci a vedúci služobných úradov na ministerstvách, majú funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady. Týmto zamestnancom nepatria žiadne iné zložky funkčného platu ani náhrada za pohotovosť. Vláda Slovenskej republiky môže schváliť odmenu pre štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo na mieste mimoriadnej významnosti.

Zvýšenie platov v školstve

Novela zákona č. 191/2025 Z. z. prináša zvýšenie platov pre pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra 2025 o 7 % a od 1. januára 2026 o ďalších 10 %. Toto zvýšenie sa týka aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v rezorte školstva, ako aj zamestnancov odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov. Cieľom je nadviazať na Zámer zvýšenia platov v školstve do roku 2026.

Nesúhlas samospráv

Združenie miest a obcí Slovenska a SK8 (samosprávne kraje) vyjadrili nesúhlas s návrhom valorizácie platov, pričom uviedli, že samosprávy nemajú dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšených nákladov. Tento nesúhlas poukazuje na potenciálne problémy s financovaním týchto opatrení na úrovni samospráv.

Základná stupnica platových taríf a spravodlivé odmeňovanie

Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa zvýši od 1. januára 2026 o 5 %. Platové tarify štátnych zamestnancov sa taktiež zvýšia od rovnakého dátumu. Podľa vyjadrení je spravodlivé odmeňovanie náročné a vyžaduje si analýzu a legislatívne zmeny.

Dopady a perspektívy

Dohoda o valorizácii platov a úprave pracovných podmienok má potenciál pozitívne ovplyvniť motiváciu a spokojnosť štátnych zamestnancov. Skrátenie pracovného času a zvýšenie dovolenky môžu prispieť k lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Je však dôležité vziať do úvahy aj finančné dopady týchto zmien, najmä v kontexte nesúhlasu samospráv. Zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na pokrytie zvýšených nákladov bude kľúčové pre úspešnú implementáciu týchto opatrení.

Budúci vývoj v oblasti odmeňovania štátnych zamestnancov bude závisieť od viacerých faktorov, vrátane ekonomickej situácie, politických rozhodnutí a ďalších kolektívnych vyjednávaní.

V súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou je dôležité spomenúť aj elektronizáciu procesov. Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať elektronické PN (ePN) pre všetkých lekárov, vrátane všeobecných lekárov, dorastových lekárov, ambulantných a nemocničných špecialistov. ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorý je vedený v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Po vystavení ePN ju lekár doručuje zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim a v prípade potreby kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN. Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, alebo skutočnosť, že mzda je vyplácaná v hotovosti. Taktiež je potrebné poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom PN a obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania). Tieto údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávatelia môžu sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Štátnozamestnanecké vzťahy a princípy

Štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie z zvýhodňovania ktorejkoľvek politickej strany. Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač má právo na tieto informácie. Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne, pričom štátny zamestnanec uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a koná objektívne.

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca. Služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie potrebnej úrovne odborných kompetencií.

Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca.

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi.

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov alebo kontroluje elektronickú poštu bez predchádzajúceho písomného upozornenia.

tags: #dorovnanie #pn #statnych #zamestnancov