Pobyt v domove dôchodcov alebo inom zariadení sociálnych služieb je často spojený s finančnými nákladmi, ktoré nemusia byť vždy plne pokryté dôchodkom seniora. V takýchto prípadoch sa vynára otázka vyživovacej povinnosti detí voči rodičom a možnostiach vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Slovenský právny systém jasne definuje tieto povinnosti a práva, ktoré je dôležité poznať pre správne riešenie vzniknutých situácií.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak.
6.díl: Určení vyživovací povinnosti
Kedy vzniká vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká vtedy, ak rodič nie je schopný sám sa živiť a nemá dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností.
Súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak sa finančná situácia rodiča zlepší, je možné podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného.
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Súd prihliada na príjmy a výdavky detí (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by dieťa nebolo schopné zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu. Je dôležité, aby ste v konaní predložili dôkazy o Vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).
Špecifické situácie a vyživovacia povinnosť
- Súrodenci a zdieľanie nákladov: Ak dieťa plnilo vyživovaciu povinnosť voči rodičom aj za ostatných súrodencov, je oprávnené od nich požadovať úhradu tohto plnenia podľa § 79 ods. 18. Ak súrodenci žijúci v zahraničí odmietajú prispievať, táto skutočnosť ich neoslobodzuje od povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú ich príjmy nižšie alebo majú iné závažné dôvody. Návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti by mala podať matka.
- Darovanie majetku: Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť. Darovanie bytu synovi môže súd zohľadniť pri posudzovaní odôvodnenosti nároku na výživné.
- Nezáujem rodiča: V prípade dlhodobého nezáujmu rodiča o dieťa môže súd žalobu na výživné zamietnuť s poukazom na § 75 ods. Zákona o rodine, ktorý hovorí o tom, že „právo na výživné nemôže uplatniť rodič, ktorý si neplnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu v rozsahu danom zákonom alebo ktorý si neplnil riadne a včas svoje rodičovské práva a povinnosti“.
- Dlhy rodiča: Dcéra nenesie žiadnu právnu zodpovednosť za dlhy svojho otca, lebo nie je dlžníkom, ani spoludlžníkom a ani ručiteľom pri predmetných záväzkoch jej otca. Dcéra nech nič neuhradzuje. Ak otec zomrel, sociálne zariadenie je oprávnené svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania.
- Rodič umiestnený v detskom domove: Ak matka dieťa ihneď po pôrode umiestnila do detského domova a o syna sa nestarala, súd by pri posudzovaní vyživovacej povinnosti voči matke zohľadnil § 75 ods. Zákona o rodine.
Vypovedanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
Ukončenie poskytovania sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (DSS) sa môže uskutočniť niekoľkými spôsobmi, ktoré sú jasne definované zákonom o sociálnych službách:
Spôsoby ukončenia zmluvy
- Smrťou prijímateľa sociálnej služby.
- Jednostranné vypovedanie zmluvy prijímateľom: Prijímateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná lehota je 5 kalendárnych dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede.
- Jednostranné vypovedanie zmluvy poskytovateľom: Poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby len z nasledovných dôvodov:
- Prijímateľ hrubo porušuje povinnosti uvedené v zmluvy, najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie, alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za poskytovanie sociálnej služby; pri celoročnej pobytovej sociálnej službe najmä tým, že nezaplatí úhradu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí len časť úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady.
- Prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k zmluve bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní odo dňa, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za poskytovanú sociálnu službu.
- Prevádzka zariadenia sociálnych služieb je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby tak, že zotrvanie na zmluve by pre poskytovateľa znamenalo zrejmú nevýhodu.
- Sociálna služba, ktorá sa prijímateľovi sociálnej služby poskytuje, nie je druhom sociálnej služby uvedeným v integrovanom posudku.
- Prijímateľ bez vážneho dôvodu nevyužíva sociálnu službu po dobu dlhšiu ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov; za vážny dôvod sa považuje najmä pobyt v zdravotníckom zariadení.
Výpovedné lehoty
- Pri porušení povinností prijímateľa, obmedzení prevádzky alebo nevyužívaní služby je výpovedná lehota 1 kalendárny mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená prijímateľovi.
- Pri neuzatvorení dodatku k zmluve je dĺžka výpovednej lehoty 30 kalendárnych dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola písomná výpoveď doručená prijímateľovi.
- Ak poskytovaná sociálna služba nie je druhom sociálnej služby uvedeným v integrovanom posudku, výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní.
Právo na výber a dostupnosť sociálnej služby
Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby ňou vybraným poskytovateľom sociálnej služby, ktorým je obec alebo právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom, nedoručuje písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale priamo uvedie tejto obci alebo tejto právnickej osobe údaje uvedené v § 74 ods.
Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.