Domáca práca a práceneschopnosť: Komplexný prehľad legislatívy a nárokov

Domáca práca a telepráca sú osobitné pracovné režimy, v rámci ktorých zamestnanci pracujú z domu alebo iného miesta, ale nie z pracoviska zamestnávateľa. Na Slovensku je táto oblasť upravená Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení. V súvislosti s rozvojom informačno-komunikačných technológií sa čoraz častejšie stretávame s domáckou prácou a teleprácou. Tento článok poskytuje zamestnávateľom a zamestnancom komplexný prehľad o podmienkach, nárokoch a povinnostiach spojených s domáckou prácou, teleprácou a práceneschopnosťou.

Čo sa považuje za domácku prácu a teleprácu?

Posledná novela Zákonníka práce vyhlásená 19.2.2021 priniesla zmeny aj v právnej úprave domáckej práce a telepráce. Nová právna úprava umožňuje aj, aby sa v pracovnej zmluve dohodlo, že domácka práca alebo telepráca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje. "Domácnosť zamestnanca" je pritom v zásade akékoľvek miesto mimo pracoviska zamestnávateľa, ktoré si zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú.

O domácku prácu ide, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca. Telepráca je domácka práca, pri ktorej sa využíva informačné technológie a dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku. Ako dôležitý rozlišovací znak je zavedená podmienka pravidelnosti a skutočnosť, že takáto práca by sa inak mohla vykonávať na pracovisku zamestnávateľa. Novela Zákonníka práce tiež umožňuje, aby sa v pracovnej zmluve dohodol aj rozsah domáckej práce alebo telepráce, alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca. To znamená, že je možná kombinácia bežnej, štandardnej práce a domáckej práce alebo telepráce.

Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Ide napríklad o situácie, kedy zamestnávatelia poskytujú „home office“ ako benefit pre zamestnancov, alebo v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. V týchto prípadoch sa nevyžaduje písomná dohoda v pracovnej zmluve.

Pracovný čas pri domáckej práci a telepráci

Domácka práca a telepráca už nebude nevyhnutne spojená so zákazom rozvrhovania pracovného času zo strany zamestnávateľa. Teraz už bude možné dohodnúť sa, či si zamestnanci a telezamestnanci budú rozvrhovať pracovný čas sami, alebo či im bude rozvrhovať pracovný čas zamestnávateľ tak, ako je to bežné. Ak si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú, že pracovný čas si bude rozvrhovať sám zamestnanec, tak naďalej to bude znamenať, že zamestnanec nebude mať nárok na mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak).

Zásady bezpečnosti práce a náklady

Zamestnávateľ je povinný pri domáckej práci alebo telepráci prijať vhodné opatrenia. Je povinný zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické a programové vybavenie, zabezpečovať ochranu údajov, uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia a informovať zamestnanca o obmedzeniach používania technického vybavenia. Taktiež musí predchádzať izolácii zamestnanca a umožniť mu vstup na pracovisko zamestnávateľa.

Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu. Zamestnávateľ zodpovedá aj za pracovný úraz, ktorý vznikne pri plnení si pracovných úloh z domu.

Pri domáckej práci ani telepráci zamestnávateľ nemusí prísť zamestnanca skontrolovať, avšak zodpovedá za niektoré veci, ako napríklad za oddelenú klávesnicu, osvetlenie. Zo Zákonníka práce automaticky nevyplýva zamestnancovi nárok na náhradu vynaložených nákladov v súvislosti s prácou z domu (napríklad náklady na energie, telefonické a internetové služby, papier, toner do tlačiarne a pod.), resp. zamestnávateľ nie je povinný ich uhrádzať.

Práceneschopnosť pri domáckej práci

Práceneschopnosť (PN) je stav, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na práceneschopnosť má zamestnanec nárok, ak je lekárom uznaný za dočasne práceneschopného, má potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a je nemocensky poistený alebo v ochrannej lehote.

Postup pri uplatňovaní nároku na práceneschopnosť

1. Navštívte lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a v prípade potreby vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti.
2. Bezodkladne informujte zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a doručte mu potvrdenie o PN. Zamestnanec predkladá zamestnávateľovi II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok a IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
3. Zamestnávateľ odosiela na Sociálnu poisťovňu II. diel potvrdenia, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
4. Počas PN dodržiavajte liečebný režim určený lekárom a zdržiavajte sa na adrese uvedenej na potvrdení o PN.
5. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec podpíše IV. diel potvrdenia a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi. Ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, zamestnávateľ toto hlásenie postupuje Sociálnej poisťovni.

Finančné nároky počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na:

• Náhradu príjmu od zamestnávateľa: Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN.
• Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne: Od 11. dňa PN vypláca nemocenské dávky Sociálna poisťovňa.

Výpočet náhrady príjmu od zamestnávateľa

Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania PN do skončenia PN, najdlhšie však do desiateho dňa trvania PN.

• 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa PN.
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa PN.

V kolektívnej zmluve môže byť dohodnutá aj vyššia percentuálna sadzba, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ak sa zamestnanec stal práceneschopným v dôsledku požitia alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Príklad výpočtu náhrady príjmu:

Miroslav je zamestnancom od 1.6.2017 s mzdou 750 Eur. Od 2.5.2018 do 11.5.2018 bol práceneschopný.

• Rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018 (334 dní)
• Vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur
• Denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhrada príjmu:

Výpočet nemocenskej dávky od Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu, najdlhšie však do uplynutia 52. týždňa od vzniku PN.

Príklad: Ak by bol Miroslav práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018, nemocenská dávka by sa vypočítala nasledovne:

• Denný vymeriavací základ: 24,7005 Eur
• Nemocenská dávka za 9 dní (12.5. - 20.5.2018): (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ak:

• Má nárok na materské.
• Má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN).
• Má nárok na nemocenské.
• Sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu.
• Porušil liečebný režim určený lekárom.
• Sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok, a to do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia.

Voči zdravotnej poisťovni je zamestnávateľ povinný oznámiť vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dočasná PN vznikla.

Práva zamestnávateľa počas práceneschopnosti zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní PN vykonať u zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Ak zamestnávateľ zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať, spíše oznámenie o výsledku kontroly a oznámi to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Práca počas PN

Zákon nezakazuje zamestnancovi vykonávať prácu počas PN, avšak je potrebné dodržiavať liečebný režim a neohrozovať svoje zdravie. Ak lekár povolí vykonávať určité aktivity, zamestnanec môže vykonávať prácu, ktorá nie je v rozpore s liečebným režimom.

tags: #domacka #praca #a #praceneschopnost