Domáca a inštitucionálna starostlivosť o dieťa: Komplexné porovnanie a legislatívne aspekty

Výber správnej formy starostlivosti o dieťa je jedným z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré rodičia musia urobiť. Existujú v zásade dve hlavné možnosti: domáca starostlivosť, zabezpečovaná rodinou alebo opatrovateľkou, a inštitucionálna starostlivosť, poskytovaná v zariadeniach ako sú jasle alebo materské školy.

Obe tieto formy majú svoje výhody a nevýhody, ktoré je potrebné zvážiť, aby sa rodičia mohli informovane rozhodnúť, čo je pre ich dieťa najlepšie. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie týchto dvoch možností, ich silných a slabých stránok, a na faktory, ktoré by mali rodičia brať do úvahy pri výbere. Dotkneme sa aj psychologických aspektov starostlivosti, vplyvu na vývoj dieťaťa a legislatívnych zmien v oblasti náhradnej starostlivosti.

Domáca Starostlivosť: Pohodlie Domova a Individuálna Pozornosť

Domáca starostlivosť o dieťa predstavuje typ starostlivosti, kde je dieťa opatrované v prostredí svojho domova. Táto starostlivosť môže byť zabezpečovaná rôznymi osobami, vrátane rodičov, starých rodičov, iných rodinných príslušníkov alebo profesionálnych opatrovateliek (au-pair). Často zahŕňa rodinných príslušníkov, ako sú starí rodičia, alebo najatých opatrovateľov, ktorí sa starajú o dieťa v jeho prirodzenom domácom prostredí.

Výhody Domácej Starostlivosti

• Individuálna pozornosť: Jednou z najväčších výhod domácej starostlivosti je, že dieťa dostáva plnú a nerušenú pozornosť od osoby, ktorá sa o neho stará. Toto umožňuje opatrovateľovi lepšie sa prispôsobiť individuálnym potrebám dieťaťa, jeho rytmu a preferenciám. Dieťa má zabezpečenú plnú pozornosť jednej osoby, čo umožňuje prispôsobenie aktivít a starostlivosti individuálnym potrebám a preferenciám.
• Flexibilita: Domáca starostlivosť ponúka vysokú mieru flexibility, čo sa týka časového rozvrhu. Rodičia si môžu dohodnúť čas starostlivosti, ktorý najlepšie vyhovuje ich pracovnému rozvrhu a iným povinnostiam.
• Domáce prostredie: Dieťa zostáva v známom a bezpečnom prostredí svojho domova, čo mu môže pomôcť cítiť sa istejšie a pohodlnejšie. Toto je obzvlášť dôležité pre malé deti, ktoré potrebujú stabilitu a konzistentnosť. Dieťa sa cíti bezpečne a pohodlne v známom prostredí domova, čo znižuje stres a úzkosť.
• Menšie riziko prenosu chorôb: V domácom prostredí je dieťa menej vystavené riziku prenosu infekčných chorôb, ktoré sú bežné v kolektívnych zariadeniach, ako sú jasle alebo materské školy.
• Prispôsobenie stravy a aktivít: Rodičia majú plnú kontrolu nad stravou dieťaťa a nad aktivitami, ktorým sa venuje. To umožňuje zabezpečiť, aby strava bola zdravá a vyvážená, a aby aktivity boli primerané veku a záujmom dieťaťa.
• Rodinné väzby: Ak sa o dieťa stará člen rodiny, posilňujú sa rodinné väzby a dieťa vyrastá v prostredí plnom lásky a porozumenia.
• Kontinuita: Dieťa má možnosť vytvoriť si silný vzťah s jednou osobou, čo prispieva k jeho emocionálnej stabilite.

Nevýhody Domácej Starostlivosti

• Vyššie náklady: Domáca starostlivosť, najmä ak je zabezpečovaná profesionálnou opatrovateľkou, môže byť finančne náročnejšia ako inštitucionálna starostlivosť.
• Obmedzená sociálna interakcia: Dieťa má menej príležitostí na interakciu s inými deťmi, čo môže ovplyvniť jeho sociálny vývoj a schopnosť nadväzovať vzťahy.
• Zodpovednosť rodičov: Rodičia sú zodpovední za nájdenie a preverenie vhodnej opatrovateľky, čo môže byť časovo náročné a stresujúce.
• Možná izolácia opatrovateľa: Opatrovateľ môže pociťovať izoláciu, najmä ak trávi väčšinu času sám s dieťaťom. Opatrovateľ, najmä ak je ním starý rodič, môže byť izolovaný od spoločenského života.
• Zložitejšie plánovanie: V prípade choroby opatrovateľa alebo iných nepredvídaných udalostí je potrebné rýchlo nájsť náhradné riešenie.
• Nedostatok štruktúry: Domáca starostlivosť nemusí vždy poskytovať štruktúrované vzdelávacie aktivity, ktoré sú bežné v inštitúciách.
• Závislosť na jednej osobe: V prípade choroby alebo nedostupnosti opatrovateľa môže nastať problém so zabezpečením náhradnej starostlivosti.

Inštitucionálna Starostlivosť: Vzdelávanie a Socializácia

Inštitucionálna starostlivosť o dieťa zahŕňa zariadenia ako sú jasle, materské školy a detské centrá, kde je o deti postarané v kolektívnom prostredí. Tieto zariadenia sú zvyčajne prevádzkované kvalifikovaným personálom a ponúkajú štruktúrovaný program aktivít.

Výhody Inštitucionálnej Starostlivosti

• Sociálna interakcia: Dieťa má možnosť pravidelne sa stretávať a hrať s inými deťmi, čo podporuje jeho sociálny a emocionálny vývoj. Dieťa má možnosť interakcie s rovesníkmi, učí sa zdieľať, spolupracovať a riešiť konflikty.
• Štruktúrovaný program: Inštitúcie ponúkajú vzdelávacie aktivity, ktoré podporujú rozvoj dieťaťa v rôznych oblastiach.
• Kvalifikovaný personál: O deti sa starajú kvalifikovaní pedagógovia s odbornými znalosťami o vývoji dieťaťa.
• Pravidelný režim: Pevný denný režim pomáha dieťaťu rozvíjať si návyky a zručnosti.
• Dostupnosť: Inštitúcie sú zvyčajne dostupnejšie ako individuálna domáca starostlivosť.

Nevýhody Inštitucionálnej Starostlivosti

• Menej individuálnej pozornosti: Dieťa musí zdieľať pozornosť pedagógov s ostatnými deťmi v skupine.
• Riziko prenosu chorôb: V kolektíve sa ľahšie šíria infekčné choroby. Deti v kolektívnych zariadeniach bývajú častejšie choré, najmä v prvých rokoch.
• Menej flexibility: Inštitúcie majú pevne stanovené otváracie hodiny a programy, ktoré sa nemusia vždy prispôsobiť potrebám rodiny.
• Stres z adaptácie: Dieťa môže mať problémy s adaptáciou na nové prostredie a kolektív.

Faktory Ovplyvňujúce Rozhodovanie

Pri rozhodovaní medzi domácou a inštitucionálnou starostlivosťou je potrebné zvážiť niekoľko faktorov:

• Finančná situácia rodiny: Domáca starostlivosť môže byť finančne náročnejšia, zatiaľ čo inštitucionálna starostlivosť ponúka rôzne možnosti financovania a dotácií.
• Potreby dieťaťa: Niektoré deti potrebujú viac individuálnej pozornosti, zatiaľ čo iné prosperujú v kolektíve.
• Dostupnosť zariadení: V niektorých oblastiach môže byť nedostatok kvalitných inštitúcií.
• Pracovné povinnosti rodičov: Rodičia s flexibilnou pracovnou dobou môžu uprednostniť domácu starostlivosť, zatiaľ čo tí s pevnou pracovnou dobou môžu potrebovať inštitúciu.
• Hodnoty rodiny: Niektoré rodiny uprednostňujú rodinnú starostlivosť, zatiaľ čo iné veria v prínos kolektívneho vzdelávania.

Vplyv na Vývoj Dieťaťa a Psychologické Aspekty

Obe formy starostlivosti môžu mať pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa, ak sú zabezpečené kvalitné a podnetné podmienky. Forma starostlivosti o dieťa môže mať významný vplyv na jeho vývoj. Deti, ktoré dostávajú kvalitnú starostlivosť, majú tendenciu byť zdravšie, šťastnejšie a úspešnejšie v škole aj v živote. Je dôležité, aby rodičia vybrali formu starostlivosti, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám ich dieťaťa a ktorá podporuje jeho vývoj v rôznych oblastiach, ako sú sociálna, emocionálna, kognitívna a fyzická.

Pri výbere formy starostlivosti o dieťa je dôležité zvážiť aj psychologické aspekty. Pre malé deti je dôležitá stabilná a láskyplná starostlivosť, ktorá im pomáha cítiť sa bezpečne a istejšie. Ak dieťa navštevuje inštitucionálne zariadenie, je dôležité, aby malo pozitívny vzťah s opatrovateľmi a aby sa v zariadení cítilo dobre. Je tiež dôležité, aby rodičia venovali dieťaťu dostatok času a pozornosti, aj keď navštevuje inštitucionálne zariadenie.

Zabezpečenie Kvalitnej Starostlivosti

Bez ohľadu na zvolenú formu starostlivosti je dôležité zabezpečiť, aby bola kvalitná a spĺňala potreby dieťaťa. Pri hľadaní kvalitnej starostlivosti o dieťa je dôležité urobiť si dôkladný prieskum. Rodičia by mali navštíviť rôzne zariadenia, stretnúť sa s personálom, prečítať si recenzie a referencie, a zistiť si, či zariadenie spĺňa ich očakávania a potreby.

Alternatívne Formy Starostlivosti po Rozvode alebo Rozchode Rodičov

Do slovenského právneho poriadku sa dostala novinka v podobe inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa ako ďalšia forma starostlivosti o dieťa po rozvode manželov, resp. rozchode partnerov. Táto forma tak dopĺňa už dve existujúce formy - osobnú starostlivosť jedného z rodičov alebo striedavú osobnú starostlivosť. Poslanci NRSR dňa 4. októbra 2022 schválili novelu civilného mimosporového poriadku a niekoľko zmien v zákone o rodine, vrátane zakotvenia nového inštitútu spoločnej starostlivosti. Zmeny by mali vstúpiť do účinnosti 1. januára 2023.

Spoločná Osobná Starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom, resp. Síce vzťah rodičov skončil, avšak nekončí ich vzťah s deťmi a výkon ich práv a povinností smerom k nim. Táto forma starostlivosti je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.

Zakotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa do slovenského právneho poriadku je tak prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, ktorý sa nemá zmeniť skutočnosťou, že rodičia prestali tvoriť pár. Spoločná osobná starostlivosť je rovnocenná s ďalšími formami starostlivosti o deti a môžu ju aplikovať v praxi aj nezosobášení partneri.

Základným princípom spoločnej osobnej starostlivosti je, že prirodzený vzťah rodičov k deťom a vzťah rodičov medzi sebou zostáva v rodičovskej rovine napriek rozchodu prakticky nezmenený. To je základným rozdielom spoločnej starostlivosti oproti výlučnej alebo striedavej osobnej starostlivosti, kedy o starostlivosti o dieťa rozhoduje výlučne rodič, ktorý má dieťa zverené v daný čas do výchovy.

Podmienkou je súhlas oboch rodičov s tým, že sa o dieťa budú starať spoločne podľa vzájomnej dohody. Súd tak nebude musieť určiť ako a kedy sa budú rodičia o dieťa starať a kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Takisto nebude potrebné súdnym rozhodnutím upravovať interval a pravidlá stretávania sa. Rodičia sa budú môcť dohodnúť aj o výške výživného, ktorým bude jeden z rodičov prispievať na starostlivosť dieťaťu. Prípustná je aj dohoda medzi rodičmi o tom, že výživné sa neurčí.

Súd v týchto prípadoch preverí len to, či je spoločná rodičovská starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa. Ak bude vďaka tejto starostlivosti vytvorené rodičmi vhodné prostredie pre výchovu a starostlivosť o dieťa, súd zverí maloleté dieťa obom rodičom rovnocenne. Ak by sa situácia v budúcnosti medzi rodičmi zmenila a tí by už neboli schopní dohodnúť na výchove a osobnej starostlivosti o dieťa, ich nezhody by boli podkopaním stability starostlivosti o dieťa. Fakticky by došlo k znefunkčneniu spoločnej osobnej starostlivosti, ktorá by prestala dávať zmysel. V takomto prípade je potrebné nanovo rozhodnúť o starostlivosti o dieťa, v ktorom by už súd určil podstatné otázky starostlivosti.

Súd tiež bude môcť schváliť rodičovskú dohodu v ktorej bude spoločná osobná starostlivosť dohodnutá oboma rodičmi, ak nebude odporovať zákonu, a tým sa dosť urýchli celý proces rozhodovania. Súd bude medzi troma formami osobnej starostlivosti rozhodovať na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho potrieb. Rovnako skutočnosť, že sa rodičia vedia vzájomne, bez konfliktov a bez zásahov súdu o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa dohodnúť bude pre schválenie spoločnej starostlivosti rozhodujúce. Zverenie dieťaťa súdom do spoločnej starostlivosti rodičov má vplyv aj na vyplácanie príspevku na dieťa. Príspevok sa vyplatí rodičovi určenému na základe dohody oboch rodičov.

Striedavá Osobná Starostlivosť

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z., „Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ, samozrejme, neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.“

Striedavá osobná starostlivosť bola prvýkrát zavedená v Kalifornii zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1980. Tento kalifornský model sa stal inšpiráciou pre mnoho ďalších krajín. Znamená, že vaše dieťa trávi rovnaký alebo podobný čas s oboma rodičmi, pričom každý rodič sa stará o dieťa počas určitého obdobia - často týždeň, ale môže to byť aj dlhšie alebo kratšie.

Výhody Striedavej Starostlivosti

• Dieťa udržiava intenzívny kontakt s oboma rodičmi.
• Obaja rodičia majú rovnakú zodpovednosť a možnosť podieľať sa na každodennom živote dieťaťa.

Nevýhody Striedavej Starostlivosti

• Časté sťahovanie medzi domácnosťami môže byť pre dieťa náročné.
• Vyžaduje veľmi dobrú spoluprácu a komunikáciu medzi rodičmi. Ak však medzi rodičmi nefunguje dobrá komunikácia, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa veľmi náročná a stresujúca, dokonca až utrpením.

Striedavá Starostlivosť v praxi

V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.

Znenie druhej vety ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždenných intervaloch.

Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Porovnanie striedavej a spoločnej osobnej starostlivosti

V rodinnom práve sa často stretávame s pojmami "striedavá osobná starostlivosť" a "spoločná osobná starostlivosť". Kľúčový rozdiel oproti striedavej starostlivosti je v tom, že dieťa sa medzi domácnosťami rodičov strieda v nepravidelných intervaloch. Dieťa môže byť u matky týždeň, u otca 5 dní, potom ide na 10 dní k matke a následne na 2 týždne k otcovi. Pri spoločnej starostlivosti rodičia musia o väčšine otázok súvisiacich s výchovou a životom dieťaťa rozhodovať spoločne, dobré vzťahy a perfektná komunikácia sú pre túto formu starostlivosti úplnou nevyhnutnosťou.

Spoločná osobná starostlivosť býva realizovaná najmä v prípadoch, keď rodičia nie sú schopní alebo ochotní praktizovať pravidelné striedanie dieťaťa medzi dvoma domácnosťami, pričom obaja majú záujem sa rovnocenne podieľať na starostlivosti o dieťa po ich rozchode.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku zatiaľ stále prevláda výlučná starostlivosť jedného z rodičov, prevažne matky. Striedavá osobná starostlivosť, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 1. júla 2010, však pomaly získava na popularite. Napríklad v roku 2016 bolo v striedavej starostlivosti približne 7,6 % detí. Spoločná osobná starostlivosť je u nás novinkou od 1. januára 2023. Dôležitá je schopnosť rodičov spolupracovať, doterajšia starostlivosť, vzťah dieťaťa s rodičmi, jeho názor a stabilita prostredia.

Náhradná Inštitucionálna Starostlivosť na Slovensku

Do prevratu v novembri 1989 môžeme konštatovať, že nebola na tom až tak zle naša náhradná inštitucionálna starostlivosť, ako je tomu dneska v kapitalistickom a mediálnom charitatívnom štáte. Vtedajšie detské domovy a Ministerstvo školstva kládli dôraz na to, aby všetky deti zažili kvalitnú odbornú náhradnú inštitucionálnu výchovu a vzdelávanie. Ministerstvo školstva, kde detské domovy do roku 1997 spadali, tak garantovali po odchode dieťaťa z detského domova: právo na dobrú výchovu a vzdelanie. I práca bola právom, i povinnosťou! Dokonca deti v detských domovoch aj pracovali, aby nadobudli pracovné návyky. Dnešné deti v ústavnej starostlivosti sú veľmi výrazne zaostalé aj v školskej úspešnosti. Okrem toho, že táto skutočnosť môže byť považovaná v prvom rade za dôsledok málo podnetného, na informačné zdroje a stereotypného prostredia. Toto všetko svedčí o veľmi malej efektívnosti edukácie v náhradnej starostlivosti bez špeciálno-pedagogickej a psychologickej starostlivosti.

Do popredia sa prehnane pretlačila iba sociálna starostlivosť, ktorá primárne ponúka denný dozor a nočnú nocľaháreň (ošatenie, ubytovanie, stravu, dozor a dohľad).

Čo priniesla transformácia v náhradnej starostlivosti po roku 2000?

Realita a skutočnosť priniesla, že prostredie v ktorom žijú deti nie je rodinného ani polo rodinného typu, ale klasického detského domova, ktorý je vzdialený prirodzeným životným podmienkam a prostredím. A ako také nemôže poskytovať deťom všetky podnety potrebné pre ich zdravý vývin, vývoj a budúcnosť. Tiež vieme, že na skupine v domove (Centrum pre deti a rodiny) sa stále po 8-hodinových intervaloch striedajú vychovávatelia z prevahou žien. Máme nízky počet chlapov, ktorí sú nenahraditeľní pre deti, ako vzor otca. Napriek tomu UPSVaR SR a Úsmev ako Dar prezentujú často na konferenciách, že sa im podarilo naplniť ich základné motto: „Aby každé dieťa malo rodinu...“.

A. Škoviera konštatuje v knižnej monografii „Návrat pedagogiky do detských domovov“, ktorú zostavil A. Kozoň (2017) nasledovné: „Ak na Slovensku hovoríme o „rodinnosti“ detských domovov, je potrebné povedať: deti do 6 rokov sa dostávajú do profesionálnych rodín. Gro detí v detských domovoch sú teda deti staršie či ide dokonca o maloletých (v roku 2016 ich bolo zo všetkých umiestnených 8,26%). Podľa štatistík sociálneho rezortu sme v roku 2000 mali v detských domovoch 3637 detí a 2653 pracovníkov. V roku 2016 sme mali v detských domovoch už 4744 detí a 3932 pracovníkov“.(Škoviera in Kozoň, strana 83, 2017).

Štatistika detí a pracovníkov v detských domovoch na Slovensku

Čo priniesli Centrá pre deti a rodiny po roku 2018?

Po roku 2018 tu máme Centra pre deti a rodiny (CDR), kde k deťom v prístupe CDR je výchovná zložka s dozorovaním na smeny striedajúcimi vychovávateľmi prekrytá sociálnym zabezpečením. Do tohto procesu, z hľadiska výchovy detí v CDR, aj kontraproduktívne začali vstupovať masmédia, politici, sponzori a neziskové organizácie typu milodarov. (Kozoň, Ladický, 2022)

Občianske združenie Úsmev ako Dar - Spoločnosť priateľov detí z detských domovov a ich pozmeneným heslom: „Aby rodina zostala spolu...“ prostredníctvom MPSVaR SR, ÚPSVaR SR a Komisára pre deti presadzujú, že deťom v náhradnej starostlivosti postačí, keď majú iba dobré sociálne zabezpečenie systémom „full servisu“, ich výchova a vzdelávanie zostali na okraji odbornej pozornosti. „Vzdelávanie nech si rieši školstvo“.

Žiaľ, odbornosť nahradila neodbornosť! Úpadok našej náhradnej starostlivosti je už dnes pragmatický. Lepšie si pozrite deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou. Nedokončené školy, slobodné mamičky, záškoláctvo, bitky, krutosť a vzdorové správanie voči vychovávateľom, iným ľuďom, nekontrolované výbuchy zlosti, neposlušnosť, drogovo závislé a rozvoj delikventného až kriminálneho správania. Poznajú iba svoje práva ale povinnosť a úlohy sú u nich na bode mrazu.

Profesionálne rodičovstvo ako najlepší liek pre dieťa?

Dodnes sa vedú diskusie o tom, že náhradná inštitucionálna starostlivosť je prekonaná a gro detí je umiestnených v profesionálnych rodinách. Poskytujeme aj iný uhol pohľadu na profesionálne rodičovstvo.

Pod centrá pre deti a rodiny spadajú aj spádovo profesionálne rodiny, ktoré sú na báze rodinného a polo rodinného modelu. A to tak, že:

1. Úplná profesionálna rodinná výchova, kde profesionálni rodičia sa starajú o pridelené deti, ktoré majú zverené do dočasnej starostlivosti.
2. Slobodná žena alebo slobodný chlap sa stará o dieťa/detí, ktoré sú im zverené do dočasnej starostlivosti.

Kľúčom k naplneniu by mala byť skutočná nezištná láska k dieťaťu. Lenže mnoho profesionálnych rodičov nevie, čo si má počať s dieťaťom zvereným do náhradnej starostlivosti. Podľa A. Škovieru „Profesionálna rodina dostáva prednosť pred hocijakou inou formou výchovy dieťaťa, znižujú sa kvalifikačné požiadavky na „výkon profesionálneho rodičovstva“, nie je potrebné pedagogické vzdelanie, stačí štúdium ukončené maturitou + 60-hodinová príprava v PRIDE“. (Škoviera, 2015)

Negatívnym ukazovateľom je i pokles počtu profesionálnych náhradných rodičov od roku 2015 o 37 PNR, voči počtu detí v CDR (vyše 5000), čo predstavuje pokles o 5,01%. Pri porovnaní rokov 2015 - 2019 výrazne vzrástol počet detí umiestnených do náhradnej osobnej starostlivosti, a to až o 138,88 %.

Dilemy profesionálneho rodičovstva

1. Profesionálna rodina by mala spolupracovať s biologickou rodinou, kde biologická rodina má taktiež právo navštevovať svoje dieťa. Dieťa nevie, komu patrí. Čím je menšie, tým väčší attachment.
2. Prax nám ukazuje, že podaktorí profesionálni rodičia často dieťa/deti vracajú naspäť do CDR a pýtajú si do starostlivosti iné dieťa. Ako dôvody uvádzajú vzdorovité správanie. Dieťa ale nie je hračka z obchodu, ktorá sa pokazí a požadujem výmenu.
3. Vyhorení profesionálni rodičia, opakované traumatizované dieťa, ktoré sa naviazalo a putuje inam „kolobeh“ CDR - návrat domov - iná profesionálna rodina a podobne.
4. Dá sa pripraviť nového profesionálneho rodiča 60-hodinovým prípravným kurzom? Licenciu na školenie majú aj aktivisti z 3. sektoru, ktorí nikdy nepracovali v náhradnej starostlivosti. Pre niektorých to má značný význam a prínos pre ich osobný a finančný osoh. Nedávno sme mali taktiež na Slovensku dve úmrtia detí v profesionálnej rodine. Nie každé dieťa sa hodí do profesionálnej rodiny a nie každý profesionálny rodič sa hodí pre takéto povolanie a zároveň poslanie.

Odporúčania pre zlepšenie náhradnej starostlivosti

Treba predovšetkým usilovať o:

• Dôsledné realizovanie zásady, že nebudeme deťom tvrdiť, že vyrastajú v rodinnom, alebo polo rodinnom prostredí.
• Dbať nato, aby mladí dospelí vyštudovali školu, na ktorú intelektuálne majú.
• Zdokonaľovanie organizácie stimulačného pôsobenia priamo v prostredí náhradnej starostlivosti. Predovšetkým uplatňovať zásadu, že deti by sa mali zúčastňovať najrôznejších domácich prác v centrách pre deti a rodiny, čím im umožníme získavať potrebné zručnosti a skúsenosti pre ich ďalší život.
• Nechávať viac priestoru deťom pre samostatnosť a sebaobsluhu pri najrôznejších činnostiach (kúpanie, varenie, obsluha pri jedení, pranie, vysávanie, umývanie riadu ap.). I keď vieme, že by bolo pre vychovávateľov jednoduchšie a rýchlejšie deťom pri týchto činnostiach pomáhať, či úplne ich „obslúžiť“.
• Je potrebné častejšie navštevovanie kultúrnych a športových podujatí, poznávanie rôznych prostredí - nákupné obchody, ulice, dopravné prostriedky... a spoločenských stykov v najširšom zmysle.
• Je žiaduce cielene zberať a vyhodnocovať informácie, aby sme získali spätnú väzbu o úspešnosti systému.

tags: #domaca #versus #institucionalna #starostlivost #dietata