Platby a informácie pre seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Zariadenia pre seniorov sú na Slovensku čoraz nedostupnejšie. Príčinou je rapídne starnutie populácie a nedostačujúca kapacita zariadení pre ľudí v dôchodkovom veku. Mnoho seniorov má problém dostať sa do domova dôchodcov, kvôli už dnes preplneným zariadeniam a čakacia doba môže byť aj pár rokov. Ďalší dôvod je nízky dôchodok, pričom štát nezaplatí seniorovi sociálne zariadenie, ale doplácať ho majú deti.

S pribúdajúcim vekom strácame samostatnosť a náš zdravotný stav sa zhoršuje, preto to bez pomocnej ruky nášho okolia jednoducho nejde.

Zariadenia pre seniorov na Slovensku

Typy zariadení a podmienky prijatia

Zariadenia pre seniorov môžu byť verejné, ktorých zriaďovateľom sú obce a vyššie územné celky (VÚC), alebo neverejné, ktorým zriaďovateľom sú fyzické alebo právnické osoby. Poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov definuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnych službách).

Podmienky pre vstup do zariadenia pre seniorov:

  • Senior musí mať dovŕšený dôchodkový vek.
  • Senior musí mať priznaný aspoň IV., V. alebo IV. stupeň odkázanosti na sociálnu službu.
  • V praxi sa naďalej budú vyskytovať prípady, keď klient prijatý do zariadenia pre seniorov z vážnych dôvodov nebude odkázaný na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a nebude mať stupeň odkázanosti najmenej IV.
  • Sociálnu službu v zariadení pre seniorov možno poskytovať, len ak má občan vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

Klient sa môže ocitnúť v rôznych životných situáciách a v súlade so zákonom o sociálnych službách môže požiadať o posúdenie odkázanosti na viacero druhov sociálnych služieb súčasne alebo uplynutím času.

Proces pomoci v sociálnej práci 📖 Zapojenie a hodnotenie (1 z 3)

Postup vybavenia zariadenia pre seniorov

Pozrite si návod, ako si vybaviť zariadenie pre seniorov:

  1. Krok: Podanie žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov

    V prvom rade musíte podať písomnú žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosť formálne podáva osoba, ktorej odkázanosť sa posudzuje - mal by ju teda podpísať samotný senior. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže podať žiadosť sám, môže v jeho mene a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave podať žiadosť aj iná fyzická osoba.

    Žiadosť sa podáva na obecnom úrade obce určenej podľa miesta trvalého pobytu seniora. Okrem žiadosti je potrebné priložiť aj potvrdenie lekára o zdravotnom stave žiadateľa, ktoré nesmie byť staršie ako 6 mesiacov.

    Zariadenia pre seniorov sú určené len pre osoby, ktoré už dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby s tým, že stupeň ich odkázanosti je najmenej IV. (môže byť teda aj VI.) alebo poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov potrebujú z iných vážnych dôvodov.

  2. Krok: Spracovanie posudku o odkázanosti na sociálnu službu

    Posúdenie odkázanosti seniora na sociálnu službu sa vykonáva v réžii obce (resp. mesta). Senior sa skúma z dvoch hľadísk:

    • Zdravotná posudková činnosť: Kvalifikovaný zdravotnícky pracovník zhodnotí, nakoľko je senior odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Posúdenie sa spravidla vykonáva len na základe obsahu zdravotnej dokumentácie a v neprítomnosti žiadateľa, pokiaľ žiadateľ písomne nepožiada o osobnú prítomnosť pri posudzovaní.
    • Sociálna posudková činnosť: Zameriava sa najmä na vyhodnocovanie osobnostných predpokladov seniora a prostredia, v ktorom žije (jeho domácnosti). Jej výsledkom sú zoznamy úkonov a sociálnych aktivít, pri ktorých senior na rozdiel od jeho rovesníkov rovnakého pohlavia potrebuje pomoc. Posúdenie vykonáva sociálny pracovník.

    Na základe zdravotného a sociálneho posudku sa vyhotovuje finálny posudok o odkázanosti na sociálnu službu.

  3. Krok: Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu

    Na základe posudku o odkázanosti vydá obec/mesto rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Spolu s rozhodnutím doručí žiadateľovi aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie.

  4. Krok: Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby

    Rozhodnutie o odkázanosti seniora na sociálnu službu priložíte k žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, v ktorej si už musíte vybrať konkrétny domov dôchodcov. Ak nemáte na základe dobrých referencií vytypované konkrétne zariadenie, môžete si domovy dôchodcov vo vašom regióne vyhľadať na webe, napríklad vo verejnej časti Informačného systému sociálnych služieb.

    Jednotlivé zariadenia prijímajú spôsobilých žiadateľov podľa poradovníka, ktorý je usporiadaný podľa termínu podania žiadosti. Určitú úlohu ale hrá aj pohlavie žiadateľa.

  5. Krok: Uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a umiestnenie do zariadenia

    Keď sa vo vami vybranom zariadení uvoľní miesto pre nového prijímateľa sociálnej služby a váš príbuzný je prvý v poradovníku, uzatvorí so zariadením pre seniorov písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

    Domov dôchodcov nesmie podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným či nepeňažným plnením.

Financovanie a platby za sociálne služby

Riaditeľka Domu tretieho veku Zuzana Bartovičová uvádza, že samotný senior nedostane pomoc od štátu, platí svojím príjmom, teda dôchodkom. Ak mu dôchodok nestačí na zaplatenie úhrady, deti sú povinné v zmysle zákona o rodine doplácať na rodiča. Plus prispieva magistrát hlavného mesta, ak je zariadenie rozpočtová organizácia.

Financovanie domova dôchodcov

Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby, ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. Pri cenách za ubytovanie v domove pre dôchodcov záleží na tom, o aké zariadenie ide. Pri neverejnom poskytovateľovi sociálnej služby je cena služieb vyššia, okolo 1 000, ale niekde aj 1 500 eur, u verejného poskytovateľa sa cena služieb pohybuje okolo 500 eur.

Výška úhrady

Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.

Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.

Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.

Príklad prepočtu úhrady

Klient platí úhradu podľa jeho príjmu a majetku a po zaplatení musí klientovi zostať príjem stanovený zákonom na úhradu iných výdavkov. Zákonom stanovený zostatok príjmu prijímateľa (25% ŽM) sa nevzťahuje na platenie pohľadávky, t.j. nezaplatenej časti úhrady, ktorá prijímateľovi vznikne na úhrade za poskytovanú službu z dôvodu nízkeho príjmu.

Ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba. V takom prípade sa s ňou podpíše osobitná zmluva - Zmluva o platení úhrady za sociálnu službu (doplatku k úhrade).

Realizácia úhrad za sociálnu službu

Prijímateľ sociálnej služby je povinný vykonávať úhrady v sumách, spôsobom a v termínoch tak, ako sa v Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zaviazal.

Spôsoby úhrady za sociálnu službu sú tri:

  • v hotovosti do pokladne zariadenia na príjmový pokladničný doklad (s menom prijímateľa sociálnej služby), ktorý mu bude vystavený a riaditeľkou zariadenia podpísaný.
  • bezhotovostným prevodom na účet poskytovateľa sociálnej služby (v poznámke s menom prijímateľa sociálnej služby).
  • poštovou poukážkou s uvedením variabilného symbolu (čísla prijímateľa sociálnej služby).

Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou zariadenia. Táto pohľadávka nezaniká ani smrťou klienta, ani ukončením poskytovania sociálnej služby z iných dôvodov. V prípade úmrtia klienta sa pohľadávka uplatňuje v konaní o dedičstve v zmysle príslušných zákonov, pokiaľ nie je uhradená inou osobou.

Preplatok úhrady za sociálnu službu je pohľadávkou klienta voči zariadeniu. Zariadenie je povinné tento preplatok vyplatiť klientovi ku dňu nasledujúcej pravidelnej úhrady klienta, alebo s ním dohodnúť vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov.

Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak. O vzniknutom preplatku a nedoplatku je klient informovaný najneskôr k najbližšiemu dňu pre platenie úhrad.

Stravovanie v zariadeniach pre seniorov

Stravovanie patrí v súlade so zákonom o sociálnych službách medzi obslužné činnosti, ktoré sú poskytované v rámci sociálnych služieb. Poskytovateľ sociálnej služby v domove pre dôchodcov s celoročnou alebo týždennou pobytovou formou je povinný poskytovať celodenné stravovanie, to sú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri vymedzenej diéte tri vedľajšie jedlá. Konkrétny počet odoberaných jedál musí byť súčasťou zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

Senior v zariadení je povinný platiť úhradu za sociálnu službu určenú zmluvou. Za stravovacie náklady sa považuje poskytovanie stravy podľa stravných jednotiek. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú okrem nákladov na suroviny aj režijné náklady na prípravu stravy. V prípade, že má obec záujem poskytovať stravovanie v zariadení sociálnych služieb zriadenom alebo založenom obcou aj fyzickým osobám, ktoré nie sú prijímateľmi sociálnej služby v tomto zariadení, je možné ho poskytovať len v rámci sociálnej služby jedálne.

Príklad jedálneho lístka v zariadení

tags: #dom #dochodcov #platba