Zariadení pre pacientov na sklonku života je na Slovensku málo. Jedným z nich je Hospic - Dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre. Funguje od roku 2007 a jeho zriaďovateľom a prevádzkovateľom je Diecézna charita Nitra. Pacienti v Hospici u Bernadetky trávia svoje posledné chvíle v príjemnom prostredí, v spoločnosti milých, dobrosrdečných ľudí.
Filozofia a poslanie hospicu
Hlavným cieľom hospicu nie je zlepšiť zdravotný stav pacientov alebo zvrátiť priebeh ochorenia, ale zabezpečiť kontrolu symptómov, ktoré fáza zomierania prináša. Smrť je v podstate okamih, ale zomieranie je proces. U každého je inak dlhý, s rozdielnymi príznakmi a nie všetci majú šťastie zomierať v takomto zariadení.
Hospic sa zameriava na dôstojné a pokojné prežitie záverečnej fázy života, poskytujúc komplexnú starostlivosť nielen pacientom, ale aj ich rodinám.
Prijatie pacienta do hospicu
Prvý krok komunikácie s rodinou nastáva už počas dohody o prijatí, pre ktorú sú najdôležitejšie zdravotné kritériá. Nezáleží pritom na druhu ochorenia, ale na jeho pokročilom štádiu a závere života. Na prijatie pacienta do hospicu je dôležité aj nastavenie rodiny. Príbuzní často premýšľajú nad alternatívou starať sa o chorých doma. Mnohí však majú emocionálny problém dať pacienta do hospicu.
Mobilný hospic ako alternatíva
Mobilný hospic predstavuje pravidelné návštevy lekára a zdravotnej sestry u pacienta v domácom prostredí. No aj keď príbuzní chorých nadobudnú ošetrovateľské zručnosti, ako plynie čas zomierajúceho, musia ich lekári a sestričky mobilného hospicu podporovať a posilňovať, aby vydržali. Tento prístup umožňuje pacientom zostať v známom prostredí domova, obklopení blízkymi, zatiaľ čo dostávajú potrebnú profesionálnu podporu.
Kapacita a personálne zabezpečenie
Kapacita Hospicu u Bernadetky nie je veľká, k dispozícii majú pätnásť lôžok. To je na celú Nitru dosť málo, takže sa stáva, že majú problém s umiestnením. Na pätnásť pacientov je v dennej službe lekár, sestra a dve praktické sestry alebo dvaja sanitári. Dennú službu ešte dopĺňa sociálny pracovník.
| Pozícia | Počet (denná služba) |
|---|---|
| Lekár | 1 |
| Sestra | 1 |
| Praktické sestry / Sanitári | 2 |
| Sociálny pracovník | 1 |
Dobrovoľníci
Ďalšiu skupinu tvoria dobrovoľníci, ktorí pomáhajú na vrátnici, zabezpečujú chod a zapisujú návštevy. Majú štyri stretnutia so starším dobrovoľníkom, ktorý im ukáže, kde sa zapísať alebo čo si majú zistiť, keď idú na izbu za chorými. Dobrovoľníci sú neoddeliteľnou súčasťou tímu, prinášajú do hospicu ľudskosť a pomáhajú vytvárať príjemnú atmosféru.
Náročnosť práce v hospici
Práca v hospici je náročná a so smutným koncom, no v prvom rade je obdivuhodná. Všetci tu však musia dokázať oddeliť prácu od emócií, neviazať sa na pacientov a nevyhorieť. Podľa Grétky, jednej zo zamestnankýň, si človek prácou v hospici viac váži, čo má, aj to, že sme zdraví. Uvedomuje si, že práca v hospici jej otvorila úplne iný pohľad - ani nie tak na život, ako na smrť. Každý má svoj čas na zemi vymeraný a zažila tu veľmi veľa chvíľ, keď jej bolo ťažko.
Prevencia vyhorenia
Dôležitou súčasťou zvládania emočnej záťaže je schopnosť odpojiť sa od práce. "To je podľa nej pri práci v hospici najlepšia obrana proti vyhoreniu. Alebo aj čas, keď idem autom domov a striedam všetky dostupné rádiové stanice."
Empatia a rodinné prostredie
Empatia sa dá preukazovať rôzne. Príjemnou atmosférou, objatím, ale napríklad i smiechom. Pacienti musia mať pocit, že sú v rodinnom prostredí a smiech k nemu určite patrí. "Mali sme tu pána, ktorý ešte vládal sedieť vonku v záhrade. Nášmu správcovi povedal, že dajte, ja vám pomôžem s polievaním." Takéto momenty ukazujú, že aj v závere života je možné nájsť radosť a zmysel.
Podpora rodiny a výnimočné okamihy
Keďže každý pacient má okrem láskavého personálu aj svojich príbuzných, obracia sa pozornosť zamestnancov hospicu aj k nim. "Sprevádzala som zomierajúcu pacientku, sedela som pri nej a modlila sa. Ešte predtým som zavolala jej dcére, aby prišla, ak môže, že čas jej mamy sa napĺňa. V jednom momente, keď som pozrela na hodiny, pacientka naposledy vydýchla a zároveň do izby vošla jej dcéra. Stalo sa to v jednom a tom istom okamihu." Tieto silné chvíle potvrdzujú dôležitosť prítomnosti blízkych a prepojenia v hospici.
V hospici vznikajú aj pekné priateľstvá, či už medzi pacientmi, alebo ich príbuznými - tie pretrvajú aj mimo hospicu. "Spomínam si na jedného pána, ktorý chodil kŕmiť svoju manželku. Keď zomrela, on prišiel znovu, lebo nevedel, kam má ísť." To svedčí o tom, že hospic sa stáva aj miestom, kde sa vytvárajú silné ľudské putá a kde sa pozostalí cítia prijatí a podporovaní aj po strate blízkeho.
