Vysoké školstvo na Slovensku ponúka popri bakalárskom a magisterskom štúdiu aj doktorandské štúdium, ktoré predstavuje tretiu, najvyššiu úroveň vysokoškolského vzdelávania. Toto štúdium je zamerané na získavanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a predovšetkým na vlastný príspevok študenta k nemu prostredníctvom vedeckého bádania a tvorivej činnosti. Absolventi doktorandského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
V posledných rokoch sa však čoraz viac diskutuje o postavení doktorandov v dennej forme štúdia, najmä v kontexte ich sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Hoci doktorandi počas štúdia poberajú štipendium, ich postavenie nie je rovnaké ako postavenie zamestnancov, čo prináša určité špecifiká.
Postavenie doktoranda v dennej forme štúdia
Doktorandské štúdium v dennej forme trvá najmenej tri a najviac štyri roky, externe najviac päť rokov. Doktorand je uchádzač o udelenie doktorského titulu, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a pripravuje sa na skúšky a obhajobu dizertačnej práce. Počas štandardnej dĺžky štúdia má doktorand v dennej forme nárok na štipendium, ktorého výška sa stanovuje zákonom.
Legislatívne zmeny od roku 2007 zásadne zmenili postavenie doktoranda v dennej forme. Novelizáciou Zákona o vysokých školách (ZVŠ) zákonom č. 363/2007 Z. z. prestal mať doktorand od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca vysokej školy, hoci mu škola naďalej poskytuje štipendium. Od 1. januára 2008 nie je doktorand v dennej forme štúdia považovaný za zamestnanca ani podľa zákona o zdravotnom poistení, ktorý mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení.
Sociálne poistenie: Kde je medzera?
Predkladatelia novely zákona o sociálnom poistení, poslanci Simona Petrík a Miroslav Beblavý, upozornili na fakt, že na Slovensku zhruba 8000 študentov denného doktorandského štúdia nemá nárok na sociálne a dôchodkové poistenie, a teda ani na materskú dovolenku. Podľa ich slov by sa malo zmeniť postavenie doktorandov tak, aby mali nárok na materské, aby sa im doktorandské štúdium započítavalo do dôchodku a aby v prípade choroby mali nárok na pracovnú neschopnosť.
Dôvodom súčasného stavu je, že doktorandi v dennej forme štúdia sú považovaní z časti za študentov, a preto sa na nich nevzťahuje Zákonník práce. "Mnohí doktorandi trávia na pracovisku denne šesť až osem hodín a žiadnym spôsobom sa to neodrazí v ich sociálnej ochrane či v starobe pri dôchodku," uviedla poslankyňa Petrík. Taktiež upozornila na to, že mladé doktorandky v prípade tehotenstva nemajú nárok na materské, ale len na rodičovský príspevok, čo môže viesť k odkladaniu založenia rodiny.
Poslanec Beblavý považuje náklady na zavedenie sociálneho poistenia pre doktorandov za investíciu do budúcnosti, ktorá by mala pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Hoci návrh mohol mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vo výške približne 800 000 eur ročne, v konečnom dôsledku by mal priniesť benefity.
Doba štúdia a jej vplyv na dôchodok
Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky je kľúčové, či sa do doby dôchodkového poistenia započítava aj doba štúdia. Pred rokom 2004 sa doba štúdia na vysokej škole započítavala ako tzv. náhradná doba, čo znamenalo, že za toto obdobie bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok.
Od 1. januára 2004 platí nový zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého doba štúdia už nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študenti stredných a vysokých škôl nie sú v postavení zamestnancov ani samostatne zárobkovo činných osôb. To znamená, že obdobie štúdia po roku 2004 sa im štandardne nezapočítava do dôchodku.
V praxi to znamená, že napríklad osoba narodená v roku 1983, ktorá študovala na vysokej škole v rokoch 2002 až 2007, si do dôchodku započíta len obdobie štúdia do 31. decembra 2003. So započítaním doby štúdia na strednej škole súvisia rôzne pravidlá v závislosti od obdobia, kedy občan absolvoval povinnú školskú dochádzku.
Možnosti dobrovoľného poistenia a iné aspekty
Doktorand, ktorý absolvuje študijný program tretieho stupňa, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti a zo štipendia neplatí poistné. Ak má záujem o sociálne poistenie, môže si platiť poistné sám ako dobrovoľne poistená osoba. Toto poistenie však vzniká dňom prihlásenia sa a nemožno sa prihlásiť spätne.
Pre doktorandky, ktoré plánujú materstvo, je možnosťou prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské. Podľa zákona má poistenka nárok na materské, ak bola nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Ak túto podmienku nespĺňa, patrí jej rodičovský príspevok.
Z hľadiska daní je štipendium doktoranda oslobodené od dane z príjmov. Doktorand v dennej forme štúdia nie je považovaný za vyživované nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa, ani na uplatnenie daňového bonusu, pretože za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje len vysokoškolské štúdium prvého a druhého stupňa.
Obdobie doktorandského štúdia má vplyv na ďalší pracovnoprávny vzťah, kde sa môže započítať do obdobia ovplyvňujúceho nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky.
Napriek diskusiám a snahám o zmenu postavenia doktorandov, súčasná legislatíva na Slovensku neposkytuje doktorandom v dennej forme štúdia automatické sociálne a dôchodkové poistenie. Toto obdobie sa nezapočítava do odpracovaných rokov pre účely dôchodku, čím sa vytvára nerovnosť v porovnaní s inými formami štúdia či zamestnania.
Pre doktorandov, ktorí chcú mať zabezpečené sociálne dávky a započítavanie obdobia štúdia do dôchodku, je možnosťou uzatvoriť dobrovoľné sociálne poistenie. Toto rozhodnutie však vyžaduje individuálne zváženie finančných možností a cieľov každého doktoranda.
tags: #doktorandske #studium #dochodok