Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, známe aj ako „dohody“, predstavujú flexibilný spôsob zabezpečenia sezónnych, krátkodobých alebo príležitostných prác pre zamestnávateľov a zároveň poskytujú možnosť zárobku pre študentov, nezamestnaných alebo iné osoby hľadajúce flexibilnú formu práce. Pri uzatváraní týchto dohôd je kľúčové rozlišovať medzi pravidelným a nepravidelným príjmom, pretože to má významné dopady na sociálne a zdravotné poistenie dohodára.
Rozdelenie príjmov: pravidelný vs. nepravidelný
Z pohľadu periodicity vyplácania odmeny rozlišujeme pravidelný a nepravidelný príjem. V závislosti od typu uzatvorenej zmluvy a dohodnutých zmluvných podmienok môžu byť zamestnancom príjmy vyplácané pravidelne mesačne alebo nepravidelne.
Pravidelný príjem
Pravidelným príjmom je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie. Dohody, pri ktorých po vykonaní práce zamestnávateľ poskytne dohodárovi mzdu nasledujúci mesiac, sa považujú za dohody s pravidelným príjmom. Za dohodu zakladajúcu nárok na pravidelný príjem budeme teda spravidla považovať dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. DPČ alebo DBŠ uzatvorená na dlhšie ako jeden kalendárny mesiac sa vždy považuje za pravidelný príjem.
Príkladom pravidelného príjmu je situácia, keď má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu, v zmysle ktorej mu je poskytovaná odmena mesačne vo výške 2 100 €. Takýto konateľ je zamestnancom s pravidelným príjmom.
Nepravidelný príjem
Nepravidelným príjmom je taký príjem, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac. Napríklad odmena pri DVP po ukončení celej dohodnutej práce. Ak je DPČ uzatvorená od 15. 08. 2018 do 02. 09. 2018, ide o nepravidelný príjem, pretože dohoda trvá menej ako jeden kalendárny mesiac. Podobne zamestnávateľ uzavrie DPČ so zamestnancom od 01. 08. 2018 do 20. 08. 2018, vzhľadom na to, že dohoda trvá menej ako jeden kalendárny mesiac, ide o nepravidelný príjem.
Príkladom nepravidelného príjmu je, keď má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu, v zmysle ktorej mu je poskytovaná odmena vždy vo vyúčtovaní za posledný mesiac kalendárneho polroka vo výške 12 600 €. Na účely sociálneho poistenia je zamestnancom s nepravidelným príjmom, ktorý je povinne dôchodkovo poistený a vymeriavací základ v mesiacoch vyúčtovania príjmu sa určí ako pomerná časť odmeny pripadajúca na každý kalendárny mesiac v kalendárnom roku, okrem obdobia, za ktoré bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu.
Sociálne poistenie pri pravidelnom a nepravidelnom príjme
Na účely sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je fyzická osoba, ktorá má uzatvorený právny vzťah, na základe ktorého jej vzniká nárok na príjem zo závislej činnosti, považovaná za zamestnanca (okrem výnimiek vymedzených v § 4 zákona) a platiteľ príjmu je považovaný za zamestnávateľa. Podmienkami nadobudnutia postavenia zamestnanca sú dva aspekty, a to existencia právneho vzťahu a existencia práva na príjem zo závislej činnosti vyplývajúceho z tohto právneho vzťahu, pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne.
Zamestnanec s pravidelným príjmom
Za zamestnanca s pravidelným príjmom sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Pri pravidelnom príjme sa na zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanci s pravidelným mesačným príjmom sú povinne nemocensky poistení [§ 14 ods. 1 písm. a) zákona], povinne dôchodkovo poistení [§ 15 ods. 1 písm. a) zákona] a povinne poistení v nezamestnanosti (§ 19 ods. 1 zákona) a platia poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (invalidné a starobné) a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ich zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený (§ 16 zákona) a povinne garančne poistený (§ 18 zákona) a platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (invalidné a starobné), poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, úrazové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu stanoveného v súlade s § 138 zákona pri rešpektovaní maximálneho vymeriavacieho základu.
Zamestnanca s pravidelným príjmom, od 1. 1. 2013 bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu, na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti prihlasuje zamestnávateľ pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na dôchodkové poistenie.
Zamestnanec s nepravidelným príjmom
Za zamestnanca s nepravidelným príjmom sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Zamestnanci s nepravidelným príjmom sú len povinne dôchodkovo poistení [§ 15 ods. 1 písm. a) zákona] a platia len poistné na dôchodkové poistenie. Na ich zamestnávateľa sa povinné úrazové a povinné garančné poistenie nevzťahuje, t. j. aj zamestnávateľ platí poistné len na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Pri dohodách s nepravidelným príjmom zamestnávateľ uplatní osobitný postup vykazovania vymeriavacích základov a poistného. V mesiacoch, v ktorých príjem nepoberajú, zamestnancov vykáže v Mesačnom výkaze vždy s nulovým vymeriavacím základom a poistným. V mesiacoch, v ktorých bol poskytnutý nepravidelný, resp. jednorazový príjem za určité obdobie, vykáže za zamestnanca s nepravidelným príjmom vymeriavacie základy a odvedené poistné vo Výkaze poistného a príspevkov. Uvedený postup sa uplatňuje od 1. 1. 2011, keď novela zákona o sociálnom poistení upravila definíciu zamestnanca a zamestnávateľa.
Zamestnanca s nepravidelným príjmom, od 1. 1. 2013 bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu, na dôchodkové poistenie prihlasuje zamestnávateľ pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem u osoby do 18 rokov presiahol 66 € a u osoby nad 18 rokov príjem presiahol 155 €, ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2013 prihlási do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.
Prehľad odvodov do Sociálnej poisťovne pre dohodárov
Nemocenské, dôchodkové (teda invalidné a starobné) ako aj poistenie v nezamestnanosti sa zo strany zamestnávateľa odvádzajú iba vtedy, ak sú odvádzané aj zo strany zamestnanca, a to v závislosti od konkrétnych okolností. Ak má fyzická osoba priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí. Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí.
Tabuľka odvodov do SP pri Dohode o brigádnickej činnosti študenta
| Odvody do SP | Pri uplatnení odvodovej úľavy (OOP) do 200 € | Pri neuplatnení odvodovej úľavy (OOP) * | ||
|---|---|---|---|---|
| dohodár | zamestnávateľ | dohodár | zamestnávateľ | |
| Nemocenské poistenie | ||||
| Invalidné poistenie | 4,00% | |||
| Starobné poistenie | 14,00% | |||
| Poistenie v nezamestnanosti | 3,00% | 3,00% | ||
| Poist. na financ. podpory v čase skr. práce | ||||
| Úrazové poistenie | 0,80% | 0,80% | ||
| Garančné poistenie | 0,25% | 0,25% | ||
| Rezervný fond solidarity | 4,75% | |||
| SPOLU odvody do SP | 0,00% | 1,05% | 7,00% | 22,80% |
* V prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa odvody platia z plnej výšky odmeny dohodára. Ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 €, bude študent, aj jeho zamestnávateľ platiť odvody na dôchodkové poistenie (starobné, invalidné a u zamestnávateľa aj rezervný fond solidarity), ale len z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 €. Odvody zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie (spolu 1,05 %) sa platia vždy z celej sumy odmeny.
Zdravotné poistenie
Na účely zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa za zamestnanca považuje každá fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti. S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa za zamestnanca považuje aj fyzická osoba pracujúca na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce. Pre platenie preddavkov na poistné pravidelnosť, resp. nepravidelnosť príjmu ani počet dní, za ktoré sa preddavok platí, nie sú podstatné.
Dosiahnutý príjem zo závislej činnosti je podľa § 13 zákona vymeriavacím základom na platenie preddavkov na poistné v príslušnom kalendárnom mesiaci zúčtovania príjmu, a to pri zohľadnení maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Dosiahnutý príjem, uplatnený vymeriavací základ a preddavok na poistné zamestnávateľ vykazuje vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Základnou podmienkou je, že zamestnanec musí byť v príslušnej zdravotnej poisťovni prihlásený. Zamestnanca s pravidelným príjmom prihlasuje a odhlasuje zamestnávateľ najneskôr do 8 pracovných dní od zmeny platiteľa poistného prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného.
Minimálne (mesačné) odvody na zdravotné poistenie zamestnanca v roku 2025 sú vo výške 41,08 €. Pokiaľ je celkový preddavok zamestnanca nižší, vykoná sa dopočet do minimálneho preddavku. O tento dopočet sa zvyšuje preddavok na poistné zamestnanca (nemá vplyv na výšku odvodov, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ).
Ďalšie dôležité informácie k dohodám
- Rozsah práce pri dohode o vykonaní práce je maximálne 350 hod/rok.
- Dohodári vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú nárok napr. na dovolenku.
- Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pri uzatvorení dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti písomnú informáciu o dňoch a časových úsekoch, v ktorých môže od zamestnanca vyžadovať výkon práce.
