Stravovanie zamestnancov je kľúčovou oblasťou pracovného práva, ktorá zabezpečuje nielen ich pohodu, ale aj plní dôležité daňové a sociálne funkcie. Hoci je nárok na stravné primárne spojený s pracovným pomerom na základe pracovnej zmluvy, Zákonník práce v určitých prípadoch umožňuje rozšíriť tento benefit aj na osoby pracujúce na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, takzvaných dohodárov.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kedy dohodár má nárok na stravné, aké sú podmienky pre jeho poskytovanie, aké výšky príspevkov sú platné a aké sú daňové aspekty pre zamestnávateľa aj zamestnanca.
Zákonný nárok na stravovanie
Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú primárne len zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi na základe pracovnej zmluvy. Týka sa to zamestnanca, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte. V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.
Dohodári a nárok na stravné
Dohodár prioritne nemá nárok na stravné lístky. Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje, a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky. Zároveň však Zákonník práce firme umožňuje dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým stravovanie zabezpečí a bude naň dokonca aj prispievať. To znamená, že firma stravné dohodárom dať nemusí, ale ak sa tak dobrovoľne rozhodne, môže. Podmienkou v Zákonníku práce je „prerokovanie so zástupcami zamestnancov“.
Rozšírenie okruhu osôb, ktorým zamestnávateľ zabezpečí stravovanie
Podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať a prispievať na stravovanie, môže podľa § 12 ods. 2 Zákonníka práce jednostranne/samostatne aj zamestnávateľ (napr. internou smernicou). Možnými „náhradami“ tohto prerokovania môže v praxi byť interná smernica hovoriaca o tom, že firma sa rozhodla stravné poskytovať aj dohodárom, resp. zakomponovanie tohto bodu do dohody.
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.
Zákonník práce okrem rozšírenia okruhu osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, umožňuje zamestnávateľovi osobitne rozhodnúť aj o tom, či týmto fyzickým osobám, resp. ktorému okruhu takýchto osôb bude aj prispievať na stravovanie. Aj vo väzbe na zabezpečenie stravovania a prispievanie na stravovanie rozšírenému okruhu osôb, teda aj vo vzťahu k dohodárom, je potrebné upozorniť na § 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky, pričom jeho nároky alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.
Spôsoby zabezpečenia stravovania a výška príspevku
Ustanovenie § 152 ods. 2 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť stravovanie vo všeobecnosti štyrmi spôsobmi, ktoré sa vzťahujú aj na dohodára, ak má dohodnuté v konkrétnej dohode zabezpečovanie stravovania [§ 224 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce] alebo ak zamestnávateľ rozšíril okruh osôb, ktorým bude zabezpečovať stravovanie, resp. aj prispievať na stravovanie, o dohodárov [§ 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce].
Možnosti zabezpečenia stravovania:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka),
- finančným príspevkom na stravovanie.
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Zamestnávateľ môže prispievať na stravovanie aj vo vyššej sume, najviac však do výšky 55 % sumy stravného.
Aktuálne sumy príspevkov na stravovanie (od 1. apríla 2025):
Od 1. apríla 2025 pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).
Pre lepšiu orientáciu prinášame prehľad zmien stravného v roku 2025:
| Dátum platnosti | Časové pásmo (hodiny) | Suma stravného (EUR) | Maximálny príspevok zamestnávateľa (55%) (EUR) |
|---|---|---|---|
| Pred 1. 4. 2025 | 5 - 12 | 4,00 | 2,20 |
| Od 1. 4. 2025 | 5 - 12 | 8,80 | 4,84 |
| Od 1. 4. 2025 | nad 12 - 18 | 13,10 | - |
| Od 1. 4. 2025 | nad 18 | 19,50 | - |
V prípade, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 3 €, musí na stravovanie zamestnancovi prispievať sumou minimálne 1,65 € (55 % zo sumy 3 €), pričom maximálna suma príspevku môže byť 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4 €).
Finančný príspevok na stravovanie
Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie je možné len z dôvodov uvedených v § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v § 152 ods. 3 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečovaných zamestnávateľom. Finančný príspevok je v tomto prípade u dohodára príjem oslobodený od dane.
Zákonník práce pripúšťa ako krajnú možnosť zabezpečenia stravovania aj finančnú kompenzáciu stravovania v taxatívne vymedzených prípadoch, a to napr. v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie pre dohodára z dôvodu, že miesto výkonu práce sa nachádza mimo obývaných oblastí, bez možnosti zabezpečenia teplej stravy.
Daňová uznateľnosť príspevkov
Príspevky na stravovanie zamestnancov sú daňovo uznateľným nákladom za podmienok uvedených v Zákonníku práce. Základom na uplatnenie výdavkov (nákladov) zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov zabezpečované v súlade so Zákonníkom práce je § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.
Ak firma dobrovoľne poskytne stravné aj dohodárovi, môže si príspevok uplatniť v nákladoch, avšak je potrebné splniť podmienku „prerokovania so zástupcami zamestnancov“, resp. mať spomínanú smernicu alebo zakomponovanie tohto bodu do dohody. Pre daňové uznanie si je teda treba v každom prípade trochu neefektívne „zapapierovať“.
V zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovaciu poukážku v hodnote napr. 5 €, zamestnancovi môže na stravovanie prispievať len v sume 2,20 € (platí pre stravné 4 €) z dôvodu, že minimálna suma príspevku 2,75 € (55 % ceny jedla, t. j. z 5 €) je vyššia ako maximálna výška príspevku 2,20 € (55 % zo sumy stravného, t. j. zo 4 €). V tomto prípade bude daňovým výdavkom (nákladom) zamestnávateľa iba suma 2,20 €.