Vznik nároku na dôchodok v rámci krajín EHS upravuje od 1.5.2010 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní tohto nariadenia.
Nárok na dôchodok a minimálny počet rokov
Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, a to už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané aj dávky sociálneho poistenia. Pokiaľ bola táto doba kratšia ako 1 rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie počas ktorého sa odvádzalo poistenie sa pripočítava ku poistnému obdobiu v krajine, kde bude žiadateľ žiadať o dôchodok.
Pre priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov (15 rokov). Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou, aby mal žiadateľ trvalé bydlisko v krajine, v ktorej žiada o dôchodok. Nevyžaduje sa ani štátna príslušnosť.
Výpočet výšky dôchodku v Rakúsku
Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška získaného nároku na dôchodok vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb. Do úvahy sa berie 252 najlepších mesiacov.
Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78% z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90%. Pri poistení kratšom ako 12 mesiacov kalendárneho roka sa suma kráti alikvotne.
Ku dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky atď. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.
Upozornenie: Nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napríklad 15, 20 či 30 rokov v Rakúsku, ako sa často rozpráva. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov.
Príklady výpočtu dôchodku pre živnostníkov
Ako príklad uvediem poistenca (živnostníka), ktorý mal celé 3 roky (36 mesiacov) aktívnu živnosť a platil odvody do sociálnej poisťovne. Z jeho vymeriavacieho základu vo výške 537,78 € platného pre prvé 3 roky mu vznikne nárok na mesačný dôchodok vo výške približne 28,70 € (9,57 € za každý rok).
Za 10 odpracovaných rokov na živnosť a platenia odvodov do sociálneho poistenia z minimálnych vymeriavacích základov (od 4. roku platí minimálny vymeriavací základ vo výške 743,20 €) vznikne nárok na dôchodok vo výške približne 120 €. Dôchodok zvyšuje vyšší príjem, z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ, a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorí podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme aj zvyšujú dôchodok.
Žiadosť o dôchodok a zdanenie
O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije. Teda osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku. To vybavovanie penzie urýchli.
Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru. Dôchodcom je ale automaticky pri daňovom zúčtovaní uplatňovaný daňový bonus vo výške 1 002,00 Eur pri výške dôchodku do 21 245,00 Eur.
Čo by ste mali vedieť o dôchodkoch v EÚ
Rakúska živnosť a sociálne poistenie
Pri výkone podnikateľskej činnosti v Rakúsku sa podnikateľ stáva súčasťou rakúskeho sociálneho zabezpečenia. Rakúska sociálna poisťovňa, SVS (Sozialversicherungsanstalt der Selbständigen), je informovaná o vzniku vašej rakúskej živnosti prostredníctvom rakúskeho živnostenského úradu. SZČO preto nie je povinná prihlásiť sa do SVS samostatne. Sociálne poistenie vzniká dňom ohlásenia živnosti!
Čo tvorí sociálne zabezpečenie SZČO?
Systém sociálneho zabezpečenia SZČO zahŕňa:
- dôchodkové poistenie - Pensionsversicherung,
- zdravotné poistenie - Krankenversicherung,
- úrazové poistenie - Unfallversicherung,
- dôchodkové zabezpečenie SZČO - Selbständigenvorsorge.
Súčasťou rakúskeho sociálneho poistenia SZČO nie je poistenie v nezamestnanosti. Je však možné prihlásiť sa do systému dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, respektíve poistiť sa dobrovoľne. Dôkladne zvážte tento krok, keďže bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti vám po ukončení činnosti nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.
Výška sociálnych odvodov v roku 2024
Výšku rakúskych sociálnych odvodov určuje vymeriavací základ, respektíve príjem SZČO. Keďže u novovzniknutých rakúskych SZČO nie je možné určiť vymeriavací základ, SVS stanoví predbežný, respektíve minimálny vymeriavací základ. Pre rok 2024 sú predbežné sociálne odvody stanovené v mesačnej výške 150,44 €. Uhrádzajú sa kvartálne, teda v sume 451,32 €.
| Kvartál | Mesiace | Suma | Uhradiť do termínu |
|---|---|---|---|
| Prvý kvartál | Január, Február, Marec | 451,32 € | 29. 2. 2024 |
| Druhý kvartál | Apríl, Máj, Jún | 451,32 € | 31. 5. 2024 |
| Tretí kvartál | Júl, August, September | 451,32 € | 31. 8. 2024 |
| Štvrtý kvartál | Október, November, December | 451,32 € | 31. 12. 2024 |
Sociálne poistenie sa uhrádza v plnej výške, a to aj za jeden deň poistenia. Ide o prípady, keď je živnosť založená na konci mesiaca, alebo ak je zrušená, prípadne prerušená na začiatku mesiaca.
Predbežné sociálne odvody uhrádza SZČO v uvedenej výške počas prvých troch rokov svojej pracovnej činnosti. Následne, respektíve v štvrtom roku je vymeriavací základ vypočítaný z príjmu spred troch rokov. Čiže, ak pracovná činnosť začala v roku 2024, predbežné odvody bude SZČO platiť do roku 2026. V roku 2027 sa odvody vypočítajú z príjmu dosiahnutého v roku 2024.
Na zistenie skutočného príjmu a vypočítanie definitívneho vymeriavacieho základu slúži daňové priznanie. Na základe podaného daňového priznania vydá rakúsky daňový úrad rozhodnutie (Einkommensteuerbescheid), pričom jedno rozhodnutie zašle živnostníkovi a druhé do SVS. Z uvedeného rozhodnutia určí SVS definitívny vymeriavací základ.
Pri určení definitívneho vymeriavacieho základu môže dôjsť k zisteniu, že predbežné odvody boli uhrádzane v nižšej sume, ako mali byť v súvislosti so skutočným príjmom. V tomto prípade je SZČO povinná uhradiť rozdiel poistného nasledovne: dôchodkové poistenie od prvého roku živnosti, zdravotné poistenie od tretieho roku živnosti.
Dôchodok a zdravotné poistenie v Rakúsku
V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovi z celej sumy dôchodku (Rakúsko + Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6% na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí.
Živnostníci v Rakúsku, ktorí už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdravotné poistenie sa im nemusí vyplatiť.
Úľavy na penzijnom poistení pre živnostníkov v dôchodkovom veku
Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50% ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50% za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná maximálne po dobu troch rokov.
Pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v Rakúsku, je mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 vo výške 101,95 Eur, teda mesačná úľava je vo výške 50,97 Eur. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bola vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.
Založenie živnosti v Rakúsku
Ak máte príležitostných odberateľov v Rakúsku, bude vám stačiť bežná slovenská živnosť. Ak však podnikanie vykonávate za hranicami Slovenska, bude nutné založiť si rakúsku živnosť (prípadne firmu).
Založenie živnosti v Rakúsku vôbec nie je náročné:
- Prihlásenie sa k pobytu: Dôležité je prihlásiť svoj prechodný alebo trvalý pobyt na území Rakúska. Stačí na obecnom úrade, na referáte pre evidenciu obyvateľov vyplniť formulár (Meldezettel).
- Prihlásenie sa do hospodárskej komory (WKO): Ide o povinnosť pre každého podnikateľa. WKO sprostredkúva členom informácie, v prípade potreby aj poradenstvo a podporu.
- Založenie živnosti: Po získaní prehlásenia od hospodárskej komory pokračujete k založeniu samotnej živnosti. Podľa toho, v ktorej spolkovej republike budete podnikať, musíte živnosť založiť buď v hospodárskej komore, alebo na živnostenskom úrade.
- Hotovo! Po splnení týchto krokov máte oficiálnu časť za sebou. Zostáva vám už len podnikať.
Ak ste začali podnikať, vedzte, že vás čaká povinnosť daňového priznania. Výška dane je vypočítaná podľa výšku vášho príjmu - takzvaná progresívna daň. Každá SZČO s rakúskou živnosťou musí pravidelne platiť odvody. Táto povinnosť vzniká už založením živnosti. Poistenie v Rakúsku funguje o niečo inak, ako na Slovensku.