Slovenské poľnohospodárstvo čelí vážnym výzvam, najmä čo sa týka zamestnanosti a atraktivity tohto sektora. Napriek značnej finančnej podpore z Európskej únie a vlastného rozpočtu, Slovensko vykazuje paradoxný jav - vysokú nezamestnanosť v odvetví, ktoré má potenciál vytvárať nové pracovné miesta.
Finančná podpora a jej dopad na zamestnanosť
Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) Európskej únie zohráva kľúčovú úlohu pri podpore poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Každoročne CAP „zhltne” najmä prostredníctvom záručného fondu EAGF a fondu na rozvoj vidieka EAFRD v rámci celej EÚ viac ako 57 miliárd eur. Slovensku z toho prináleží v roku 2015 viac ako 700 miliónov eur.
Len z 3. programovacieho obdobia, spoločne so zdrojmi nášho vlastného rozpočtu, tak predstavuje podpora poľnohospodárstva a vidieka objem skoro 600 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky sú určené na podporu sektora, ktorý by mal zabezpečovať sebestačnosť, kvalitu a cenovú úroveň potravín, a zároveň prispievať k rozvoju vidieka.
Je však zarážajúce, že napriek takýmto masívnym dotáciám, Slovensko je lídrom v likvidácii pracovných miest v poľnohospodárstve v celej Európskej únii. Za uplynulé štvrťstoročie sme zlikvidovali 200 tisíc miest, za posledných 20 rokov 150 tisíc. Kríza, ktorá vlani priniesla pád farmárskych cien mlieka, mäsa a obilia, pripravila v poľnohospodárstve o prácu vyše sedemtisíc ľudí. V priebehu minulého roka prišlo v poľnohospodárstve o prácu desať percent ľudí. Podľa posledného výberového zisťovania Štatistického úradu SR pracovalo na konci minulého roka v poľnohospodárstve už len 65 300 ľudí.
Zamestnanie strácajú väčšinou starší ľudia, ale mladí ich nenahrádzajú. Nízke mzdy, neatraktívny pracovný čas či tvrdé pracovné podmienky sú dôvodom, prečo odvetvie začína čoraz viac starnúť. Až dve tretiny ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve má viac ako 47 rokov. Čoraz viac rastie aj počet ľudí, ktorí sú zamestnaní na krátkodobý, len sezónny úväzok.
Slovenský paradox trhu práce v poľnohospodárstve
Zaujímavým kritériom na porovnanie je údaj o tom, koľko ľudí priemerne pracuje v jednotlivých krajinách EÚ na 100 hektárov pôdy. Slovensko v tomto ukazovateli vykazuje veľmi nízku úroveň, a pritom to nie je spôsobené vysokou produktivitou práce. Na Slovensku pracuje na 100 hektároch pôdy 2,86 človeka. Priemer EÚ je 2-násobný - 5,65 pracujúcich. Krajiny EÚ teda dokážu vyťažiť zo 100 hektárov pôdy oveľa vyššiu zamestnanosť. Poliaci ponúkajú na každých 100 hektároch pôdy obživu až 13 pracujúcim, čo je takmer 5-násobne viac ako na Slovensku. Produktivita práce Poliakov je pritom porovnateľná s nami.
Máme tu „slovenský paradox trhu práce“. Práca je de facto službou, ktorú poskytuje zamestnanec zamestnávateľovi. Hoci ponúkame svoju prácu omnoho lacnejšie, napriek tomu je o ňu oveľa menší záujem. V Nemecku je nezamestnanosť pod úrovňou 5 %, na Slovensku je to 13 %. Kým v Nemecku dosiahol priemerný plat 3 558 eur, v SR len 858 eur.
Tabuľka: Porovnanie zamestnanosti a dotácií v poľnohospodárstve
| Ukazovateľ | Slovensko | Priemer EÚ | Poľsko |
|---|---|---|---|
| Počet pracujúcich na 100 ha pôdy | 2,86 | 5,65 | 13 |
| Dotácia na udržanie 1 pracovného miesta (mesačne) | 1 180 € | 590 € (na 2 miesta) | 262 € (na 4,5 miesta) |
V slovenskom poľnohospodárstve ide o 500 až 750 miliónov eur každoročne. Na účely porovnania za obdobné 5-ročné obdobie ide o 3,5 miliardy eur, a to na nepriame udržanie 50 tisíc pracovných miest. V porovnaní s Mondi či Samsungom, kde stimul (dotácia) prepočítaná na 1 udržané pracovné miesto predstavovala 33 tisíc, resp. 26 tisíc eur, je každé z 50 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve dotované viac ako dvojnásobne. Keď Mondi a Samsung boli škandálom, čo sú potom dvakrát vyššie dotácie v poľnohospodárstve?
A ako je možné, že kým dotácia 1 180 eur mesačne u nás stačí len na udržanie 1 pracovného miesta, v EÚ stačí v priemere na udržanie 2 miest a v Poľsku identická dotácia zabezpečí 4,5 pracovného miesta?
Riešenie nezamestnanosti a podpora pre starších zamestnancov
Napriek tomu, že na Slovensku máme ešte stále výhodu relatívne lacnej pracovnej sily v porovnaní s priemerom EÚ, naša nezamestnanosť je značne nadpriemerná. Najzávažnejším problémom je dlhodobá nezamestnanosť, ktorá predstavuje až dve tretiny ľudí, ktorí sú bez práce viac než rok. Celkovo je to 222 tisíc ľudí. Z celkového počtu 345 tisíc nezamestnaných nemá prácu viac ako 8 rokov 48 tisíc ľudí. Nikdy v živote vôbec nepracovalo 83 tisíc ľudí.
Máte nárok na 100 000 €? Toto musia mladí farmári vedieť pred podaním žiadosti
Práca v pôdohospodárstve, ako aj práca v lesnom, vodnom hospodárstve, či práca pri udržiavaní verejnej čistoty a poriadku, však problematiku dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných ľudí rieši. Keby sme v poľnohospodárstve dokázali zamestnať len priemerný počet ľudí, ktorí v Európskej únii pracujú na 100 hektárov pôdy, vytvorili by sme tým viac ako 50 tisíc nových pracovných miest. Nezamestnanosť v odvetví by sa mala pritom zvyšovať aj v tomto roku, hoci o prácu však príde menej ľudí ako v uplynulých dvoch rokoch. Podľa Semančíka by sa preto mala zmeniť štátna politika podpory zamestnanosti.
Popri poberaní akéhokoľvek druhu dôchodku môžete pracovať bez obmedzenia, s výnimkou predčasného starobného dôchodku. Ak popri dôchodku pracujete na dohodu, môžete si uplatniť odvodovú úľavu do 200 eur mesačne. Ak poberáte predčasný starobný dôchodok a ste dohodár s odvodovou úľavou a váš ročný príjem nepresiahne 2400 eur, môžete pracovať a súčasne poberať dôchodok. Ak však prekročíte túto hranicu zárobku, zastaví sa vám výplata predčasného starobného dôchodku. Na to, aby sa vám ako poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou výnimkou dôchodok vyplácal, musíte súčasne splniť podmienku, že nie ste dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti. V opačnom prípade nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku po vzniku poistenia (napríklad vzniku pracovného pomeru).
tags: #dochodky #pre #zamestnancov #pracujucich #v #polnohospodarstve