Európsky parlament (EP) je jedným zo siedmich orgánov Európskej únie (EÚ) a spolu s Radou Európskej únie prijíma jej legislatívne akty. Reprezentuje občanov Európskej únie. Poslanci parlamentu sú volení priamou voľbou každých päť rokov. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu boli v júne 1979.
Pojem Európsky parlament vznikol v roku 1952 ako spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a od roku 1962 funguje pod súčasným názvom. Poslanci EP sa vyberajú v priamej voľbe všeobecným hlasovaním. Každý občan Európskej únie má právo podať petíciu na Európsky parlament v otázkach politiky Únie, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú.
Poslanci sú v jednotlivých krajinách EÚ volení podľa zásad pomerného zastúpenia v tajnej voľbe všetkými občanmi EÚ s volebným právom, jednotlivé volebné systémy sa však líšia. Voliť môžu všetci občania Únie na území daného členského štátu. Príbeh generácií, ktoré zažili vojnu a neslobodu, pripomína, aké dôležité je voliť. Európska únia si bude vyberať poslancov do Európskeho parlamentu už 6. až 9. júna, na Slovensku sa volí 8. júna.
Parlament má 720 poslancov (stav od 16. 7. 2024). Počet poslancov z jednotlivých členských štátov určuje z podnetu parlamentu jednomyselným rozhodnutím Európska rada (čl. 14 SEU). Kreslá do EP sa prideľujú na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Ide však o zostupnú proporcionalitu: žiadna krajina nemôže mať menej než šesť, ale ani viac než 96 poslancov. Celkový počet europoslancov nesmie prekročiť číslo 750 (plus jeho predsedníčka resp. predseda).
Poslanci europarlamentu sa rozdeľujú do skupín na základe politickej, nie štátnej príslušnosti. V súčasnosti existuje 8 politických frakcií, ktoré sa sčasti zhodujú s európskymi politickými stranami. Najsilnejším subjektom v EP bolo EPP-ED (teraz EPP), ktorá je súčasne jedinou frakciou s členmi zo všetkých 25 členských krajín. Socialisti (PES) utrpeli síce značné straty v Nemecku a Spojeného kráľovstva, ale túto porážku vyvažuje ich zisk vo Francúzsku a Španielsku. 18. januára 2022 bol za podpredsedu parlamentu po prvýkrát zvolený Slovák, Michal Šimečka (PS).
Sídla a organizácia práce
Sídlo EP je Štrasburg (plenárne zasadnutia), ale parlament pracuje tiež v Bruseli (výbory, schôdze politických skupín) a Luxemburgu (sekretariát). Francúzsko nepripustí, aby sa oficiálne sídlo Európskeho parlamentu (EP) presunulo zo Štrasburgu do Bruselu. „Štrasburg musí zostať sídlom európskej demokracie. Členovia EP zasadajú každý mesiac v Štrasburgu na jeden týždeň, po zvyšný čas sú v Bruseli.
Práca Parlamentu prebieha na dvoch hlavných úrovniach: Výbory a Plenárne zasadnutia.
Výbory
Výbory sa zaoberajú prípravou právnych predpisov. Parlament má celkovo 20 stálych výborov a tri podvýbory, pričom každý z nich sa zaoberá konkrétnou oblasťou politiky. Výbory preskúmavajú návrhy právnych predpisov, pričom poslanci a politické skupiny môžu navrhnúť ich zmeny alebo ich môžu zamietnuť. Jednotlivé výbory, ktoré spravidla zasadajú v Bruseli, pripravujú plenárne zasadnutia a hlasujú o správach vypracovaných spravodajcom. Po ich prijatí vo výbore sa tieto správy prerokujú v príslušných politických skupinách a potom sa schvaľujú v pléne.
Plenárne zasadnutia
Na týchto zasadnutiach sa prijímajú právne predpisy. Na týchto zasadnutiach sa stretávajú všetci poslanci Európskeho parlamentu v rokovacej sále, aby hlasovali o navrhovaných právnych predpisoch a pozmeňujúcich návrhoch. Parlament prijíma politické rozhodnutia na svojich plenárnych zasadnutiach, ktoré sa konajú raz do mesiaca v Štrasburgu. Okrem toho sa podľa potreby zvolávajú krátke plenárne zasadnutia v Bruseli.
Predseda Európskeho parlamentu je volený na obdobie dva a pol roka. Predsedá plenárnym zasadnutiam, zasadnutiam Predsedníctva a Konferencie predsedov. Predsedníctvo je riadiaci orgán, ktorý zodpovedá za rozpočet parlamentu a za administratívne, rozpočtové a personálne záležitosti. Okrem predsedu a štrnástich podpredsedov ho tvoria piati kvestori, ktorí sú konzultantmi pre administratívne a finančné záležitosti vzťahujúce sa na členov parlamentu a ich štatútu. Konferenciu predsedov tvoria predseda parlamentu a predsedovia politických skupín. Konferencia predsedov je riadiaci politický orgán parlamentu.
Promoting Quality of work and employment + 5EWCS event April 2012
Kľúčové právomoci Európskeho parlamentu
Základné právomoci EP sú legislatívna, rozpočtová a kontrolná právomoc. Hoci Európsky parlament nevytvára zákony ako národné parlamenty, zmluvy prijaté od roku 1992 značne rozšírili právomoci EP.
Legislatívna právomoc
Zákonodarná moc predstavuje kompetenciu Európskeho parlamentu participovať spolu s Radou Európskej únie na prijímaní právnych aktov ES a EÚ predložených Európskou komisiou. Uvedené umožňuje tzv. procedúra spolurozhodovania („co-decision“). Maastrichtská zmluva umožnila Parlamentu spolurozhodovať s Radou EÚ o návrhoch zákonov. Parlament tak spoločne s Radou prijíma zákony navrhnuté Európskou komisiou. Parlament musí s návrhom zákona súhlasiť, inak takýto návrh nevstúpi do platnosti. Spolurozhodovanie sa vzťahuje, mimo iného, aj na voľný pohyb pracovníkov, ustanovenia vnútorného trhu, výskum a technologický rozvoj, životné prostredie, ochranu zákazníka, vzdelanie, kultúru a zdravie. V ďalších oblastiach parlament len vyjadruje svoj názor.
Rozpočtová právomoc
Rozpočtová právomoc umožňuje Európskemu parlamentu rozpočet Európskej únie definitívne schváliť alebo ho odmietnuť. Treba dodať, že aj v oblasti rozpočtu sa Európsky parlament delí o právomoc s Radou Európskej únie. Parlament má rozhodujúce slovo v oblasti výdavkov pre regióny (Európsky fond regionálneho rozvoja), v boji proti nezamestnanosti, hlavne mladých ľudí a žien (Európsky sociálny fond), v kultúrnych a vzdelávacích programoch (napr. Erasmus a Socrates), a môže tiež zvyšovať výdavky v rámci limitu stanoveného Radou a Komisiou. Tiež využíva svoju právomoc na zvyšovanie finančných prostriedkov pre projekty humanitárnej pomoci a na pomoc pre utečencov. V prípade výdavkov na poľnohospodárstvo má parlament právo navrhnúť zmeny, avšak rozhodujúce slovo má Rada. Parlament rozhoduje o rozpočte EÚ spoločne s Radou EÚ. Rozpočet nevstúpi do platnosti, pokiaľ ho nepodpíše predseda EP. Parlament má posledné slovo v mnohých rozpočtových položkách, no poľnohospodárske výdavky môže len doplniť; posledné slovo pri tejto položke má Rada EÚ. Parlament môže rozpočet zamietnuť, vtedy sa rokovania o rozpočte začínajú odznova. EP v minulosti rozpočet zamietol dvakrát, ale od roku 1986 túto silnú právomoc nevyužil.
Kontrolná právomoc
Kontrolná právomoc Európskeho parlamentu sa pôvodne vzťahovala iba na aktivity Komisie. Na jej základe parlament preveruje iniciatívy Komisie, pozmeňuje ich a kontroluje, ako Komisia realizuje politiku a dodržiava rozpočet. Keďže sa Komisia volí každých päť rokov (do určitého obdobia od kreovania nového parlamentu po voľbách), parlament vopred schváli vymenovanie predsedu Komisie, vedie rokovania s kandidátmi na posty komisárov a rozhoduje o vyslovení dôvery alebo nedôvery budúcej Komisii. Podľa Ústavnej zmluvy EÚ bude parlament kandidáta na predsedu EK nie iba oficiálne schvaľovať vo funkcii, ale bude ho priamo voliť väčšinou svojich členov. Okrem toho sú poslanci EP oprávnení klásť Komisii ústne a písomné otázky. V rámci plenárnych zasadnutí poskytuje EP formou tzv. hodiny otázok priestor pre otázky a odpovede poslancov a členov Komisie na aktuálne témy. Neskôr sa kontrolná právomoc parlamentu rozšírila aj smerom k Rade Európskej únie, Európskej rade a ostatným orgánom politickej spolupráce, ktoré sa zodpovedajú parlamentu. Parlament dohliada na všetky aktivity Európskej únie. Táto právomoc bola pôvodne vyhradená len pre aktivity Európskej komisie, teraz je ale rozšírená aj o Radu EÚ a orgány zodpovedné za zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Parlament má kľúčovú rolu pri menovaní komisie: ratifikuje prezidenta komisie a vedie rozhovory o každom navrhnutom komisárovi; potom rozhoduje o menovaní Komisie ako celku v hlasovaní o dôvere. EP má taktiež právo vyjadriť komisii nedôveru a tak ju prinútiť k rezignácii. Túto právomoc ovšem Parlament zatiaľ nikdy nevyužil, pretože sa k tomu už schyľovalo v roku 1999 (Santerova komise odstúpila ešte pred hlasovaním v Evropskom parlamente). Občania Unie sa môžu na Európsky parlament obracať s petíciami. Ak majú sťažnosti proti činnosti orgánov EÚ, môžu sa obrátiť na Európskeho verejného ochráncu práv, ktorý spadá pod parlament.
Vzťah s inými inštitúciami EÚ
Európsky parlament spolu s Radou Európskou únie spolurozhoduje (a kontroluje jej kroky) v oblasti rozpočtu a zákonodarstva (procedúra spolurozhodovania). Európska rada (zložená z vrcholnej politickej reprezentácie národného štátu) najmenej dvakrát do roka vytyčuje hlavné politické ciele Únie. Parlament ich Rade pravidelne odporúča. Vždy na začiatku zasadnutia Európskej rady sa predseda Európskeho parlamentu osobne obracia na Európsku radu.
Ostatnými politikami, vo vzťahu ku ktorým parlament uplatňuje mechanizmy kontroly, sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, súdnictvo a vnútorné záležitosti, hospodárska a menová únia. Rada EÚ konzultuje s parlamentom svoje dôležité zahranično-politické rozhodnutia. Parlament vznáša otázky na Radu EÚ a môže vydávať odporúčania. Medzinárodné udalosti sú predmetom parlamentných debát, ktoré sú zakončené prijatím rezolúcií požadujúcich určitý zahranično-politický prístup EÚ. Každé prijatie nového člena EÚ a väčšina medzinárodných zmlúv musí byť odsúhlasená Parlamentom.
Pojem Európska komisia sa zaviedol až v novembri 1993 (po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o Európskej únii), dovtedy sa používal pojem Komisia Európskych spoločenstiev. Predchodcom Európskej komisie bol tzv. Vysoký úrad Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) založený už v r. 1952 a ako spoločný orgán ES a EÚ funguje Komisia od r. 1967. Je iniciátorom rozhodovacieho procesu v Európskej únii (t. j. Európska komisia sa skladá z komisárov a viacerých horizontálne usporiadaných administratívnych orgánov, ktoré komisári kontrolujú a ktoré sídlia v Bruseli. Od 1. novembra 2004 (od začiatku funkčného obdobia novej Komisie) sa Komisia skladá z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát (t.j. princíp 1 krajina - 1 komisár). Na čele Komisie je jej predseda, ktorého pozíciu charakterizuje latinské primus inter pares (t. j. „prvý medzi rovnými“). Komisárov nominujú vlády členských štátov EÚ. Napriek tomu títo nesmú vyžadovať ani prijímať pokyny od žiadnej z vlád členských štátov EÚ. Pri výkone svojej funkcie musia byť nestranní a objektívni. Aj Komisia vykonáva svoju činnosť ako politicky nezávislý orgán. Predstavuje kolektívny orgán, ktorý rozhoduje na spoločných zasadnutiach absolútnou väčšinou. Komisia sa uznáša väčšinou svojich členov. Komisia zasadá spravidla jedenkrát do týždňa na neverejnom zasadnutí. Nominácie komisárov schvaľuje Európsky parlament na funkčné obdobie 5 rokov.
Význam pre občanov a ľudské práva
Európsky parlament prisudzuje značnú dôležitosť ochrane ľudských práv. Používa svoju právomoc súhlasu ako jeden z prostriedkov podpory vážnosti základných ľudských práv. Túto právomoc použil pri zamietnutí niekoľkých finančných protokolov s istými nečlenskými krajinami na základe nedodržiavania ľudských práv, čím tieto krajiny prinútil prepustiť politických väzňov, alebo prijať medzinárodné zásady ochrany ľudských práv. V roku 1988 parlament založil Sacharovu cenu za slobodu myslenia, ktorá sa každoročne udeľuje jednému, viacerým jednotlivcom, alebo skupine, ktorí sa vyznamenali v boji za ľudské práva.
Každý občan členskej krajiny EÚ je zároveň občanom Európskej únie. Občianstvo EÚ doplňuje, ale nenahrádza, národné občianstvo. V Európskom parlamente sa poslanci nezoskupujú podľa národnosti, ale podľa politickej príslušnosti.
Návštevníci Európskeho parlamentu môžu navštíviť Rokovaciu sálu s multimediálnym sprievodcom, zúčastniť sa osobného rozhovoru alebo sledovať plenárne zasadnutia. K dispozícii sú návštevy pre jednotlivcov, rodiny a malé skupiny do 9 osôb. Individuálni návštevníci sa pred návštevou rokovacej sály musia zaregistrovať. Návštevy s multimediálnym sprievodcom sú k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ a trvajú približne 60 minút. Multimediálneho sprievodcu si môžete stiahnuť ešte pred začiatkom návštevy. Počas plenárnych zasadnutí je k dispozícii obmedzený počet miest, kde môžu jednotliví návštevníci sledovať sedenie maximálne 30 minút.