V poslednej dobe sa v diskusiách o dôchodkovej reforme často objavuje napätie medzi staršou a mladšou generáciou. Pod príspevkami o dôchodkoch sa neraz spustí vlna kritiky na adresu mladých ľudí, ktorí sú obviňovaní z lenivosti a závislosti od podpory.
Tieto tvrdenia však často nereflektujú realitu a zjednodušujú komplexnú situáciu na trhu práce a v sociálnom systéme. Je dôležité pozrieť sa na fakty a pochopiť perspektívu oboch strán.
Rozdielne pracovné skúsenosti a očakávania
Staršia generácia často spomína na minulé časy, kedy bola práca iná. Pamätám si veľmi dobre historky starého otca o tom, ako polku smeny naťahovali pálené a druhu polku podriemkavali a po 6 hodinách padla. V porovnaní s tým, dnes si chce niekto udržať zamestnanie, z ktorého sa dá vyžiť a zariadiť si vlastne bývanie, čo je tiež kapitola sama o sebe musí každý deň byt lepší ako bol včera, lebo zamestnávateľ očakáva výsledky.
Tieto rozdiely v pracovných podmienkach a očakávaniach môžu viesť k nedorozumeniu a pocitu nespravodlivosti na oboch stranách. Mladí ľudia čelia iným výzvam a tlaku na výkon.
Mladí na Slovensku: Štatistiky a realita
Napriek tvrdeniam o nečinnosti mladých, štatistiky ukazujú zložitejší obraz. Státisíce mladých Slovákov nepracujú a naša ekonomika na to v porovnaní s bohatšími krajinami dopláca. V počte pracujúcich ľudí vo veku medzi 15. až 24. rokom patrí Slovensko medzi najhoršie krajiny v rámci OECD a rovnako aj v Európskej únii.
V rámci EÚ sú na tom v tejto oblasti horšie už iba Taliani (20,3 percenta) a Gréci (18,2 percenta). Zdroj: Ako je to s brigádami a II. pilierom? Znamená to, že do verejných zdrojov odvádza peniaze asi 116-tisíc mladých pracujúcich Slovákov.
Prečo mladí nepracujú?
Podľa sociologičky Zuzany Kusej zo Slovenskej akadémie vied spočíva vysvetlenie problému v dĺžke štúdia. Veľký podiel mladých ľudí v tejto vekovej kategórii, osobitne vo veku od 15 do 20, ďalej študuje. Až 90 percent mladých vo veku 20 až 24 rokov má na Slovensku úplné stredoškolské vzdelanie.
Zo štatistík Eurostatu vyplýva, že v roku 2022 malo za sebou tento stupeň vzdelania 87,4 percenta Holanďanov, 75,8 percenta Dánov a iba 70,6 percenta Nemcov. Čo sa týka priemeru EÚ, v tomto ukazovateli sme s 90,7 percenta vysoko nad priemerom.
S týmto vysvetlením súhlasí aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, ktorý tiež pripomína, že v porovnaní s priemerom EÚ máme o niečo vyšší podiel mladých nezamestnaných.
Ďalším vysvetlením môže byť podľa Horňáka aj to, že slovenskí študenti nepracujú popri škole tak často ako ich rovesníci v zahraničí. Dáta Eurostatu z roku 2022 ukazujú, že v rámci celej EÚ vo vekovej skupine medzi 15. až 29. rokom bolo zamestnaných 25 percent mladých ľudí. Najviac ich pritom bolo opäť v Holandsku (73,1 percenta), v Dánsku (51 percent) a v Nemecku (44,6 percenta). Slovensko skončilo v tomto rebríčku s 5,2 percentami pracujúcich mladých ľudí na druhom mieste od konca. Horšie na tom bolo už iba Rumunsko, kde v tomto období života pracovalo popri škole iba 2,3 percenta mladých ľudí.
Neaktívni mladí: Riziková skupina
Samostatnou kategóriou, ktorú sociologička Kusá označuje za rizikovú, sú potom mladí ľudia, ktorí nepracujú ani neštudujú. V spomínanom Holandsku je opäť podiel mladých ľudí v tejto rizikovej situácii jeden z najnižších - len 3,2 percenta. Na Slovensku je to necelých deväť percent, vo Švédsku a na Islande menej ako päť percent. Najviac neaktívnych mladých je v Rumunsku, Litve a Bulharsku.
Odborník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Andrej Kuruc pre Pravdu vysvetľuje, že v časti týchto prípadov môže v jednotlivých krajinách zohrávať úlohu napríklad nelegálna práca alebo vysoký počet žien, ktoré zostávajú v domácnosti. „Treba si uvedomiť, že ide o pestrú skupinu ľudí, ktorých dôvody sú rôzne.“
Pracovné prostredie a jeho vplyv
Na Slovensku sa dlhodobo hovorí približne o 80-tisíc dlhodobo neobsadených pracovných miestach a tento rok sa skloňujú aj rekordné počty ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného dôchodku vďaka novým legislatívnym zmenám. Za prvých deväť mesiacov tohto roka o predčasný dôchodok požiadalo 15-tisíc ľudí, čo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2022 predstavuje nárast o vyše polovicu.
Z ekonomického hľadiska a z pohľadu trhu práce však záleží aj na tom, do akej miery jednotlivé firmy od študentov vyžadujú prvé pracovné skúsenosti, ktoré by mohli naberať už počas štúdia. Motiváciou pre túto kategóriu mladých ľudí k práci by tak mohol byť napríklad rýchlejší kariérny rast, ak by svoje skúsenosti začali naberať už počas štúdia.
Horňák zároveň dodáva, že z hľadiska opatrení zo strany hospodárskej politiky štátu by k zamestnávaniu tejto skupiny mohla prispieť aj väčšia flexibilita a zatraktívnenie podmienok pre pracujúcich študentov.
Na druhej strane, sociologička Kusá s interpretáciou, že mladí málo prispievajú do spoločnej kasy, nesúhlasí. „To, že u nás veľký podiel mladých ľudí ďalej študuje, by som nenazývala odčerpávaním zdrojov. Je to dôležitá podmienka ich uplatnenia sa na trhu práce.“ Kusá zdôraznila, že od apríla tohto roka je značne obmedzená možnosť získania príjmu z aktivačných prác a v okresoch, kde je najväčší počet nepracujúcich mladých, nie je po ich práci výraznejší dopyt.
Záver
Je zrejmé, že vzťah medzi generáciami a ich vnímanie práce a sociálneho zabezpečenia je komplexná téma. Namiesto obviňovania je potrebné hľadať riešenia, ktoré zohľadnia špecifické výzvy každej generácie a podporia celkovú prosperitu spoločnosti.
tags: #dochodcovia #a #mladi #ludia