Pojem "chránená osoba" je často skloňovaný v médiách, avšak jeho právny význam nie je vždy jasný pre širokú verejnosť. V trestnom práve ide o kľúčový pojem, ktorý označuje subjekty so špecifickým postavením, vyžadujúcim zvýšenú ochranu ich práv. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. definuje chránené osoby a stanovuje pre ne vyššiu právnu ochranu, čo v praxi znamená prísnejšie trestné sadzby pre páchateľov, ktorí voči nim spáchajú trestný čin. Tento článok sa podrobnejšie venuje definícii, druhom a konkrétnym príkladom chránených osôb, ako aj súvisiacim povinnostiam zamestnávateľov a procesom uplatňovania dávok.
Definícia chránenej osoby a jej význam
Chránené osoby sú subjekty so špecifickým postavením v oblasti trestného práva, pri ktorých je nevyhnutná zvýšená ochrana ich práv. Podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. má chránená osoba vyššiu právnu ochranu. Ak teda niekto na takejto osobe spácha trestný čin, bude sa naň vzťahovať vyššia trestná sadzba. Chránená osoba pred zákonom totiž používa rovnakú ochranu ako verejný činiteľ.
Chránené osoby a zavinenie
Ustanovenie § 18 Trestného zákona a ustanovenia § 139 ods. 2 Trestného zákona upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok, a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Príklady chránených osôb
Medzi chránené osoby patria nielen seniori, ale aj iné skupiny obyvateľstva alebo funkcionári. Zákonom chránená osoba má vyššiu právnu ochranu.
Osoba vyššieho veku
V zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, spravidla pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vyšší vek poškodeného spájal s jeho menším odporom alebo slabšou odvetou alebo s umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, prípadne s inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa predpokladá aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Verejný činiteľ
Verejný činiteľ, rozumie sa osoba ako napr. prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor a pod. Chránená osoba má vyššiu právnu ochranu. Ak teda niekto na takejto osobe spácha trestný čin, bude sa naň vzťahovať vyššia trestná sadzba.
Povinnosti zamestnávateľov voči osobám so zdravotným postihnutím
Zákonom č. 151/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti"). Zamestnávateľ je v zmysle tohto zákona pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti):
- viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti,
- ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2025 predkladané najneskôr do 31. 03. 2026.
Plnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Náhradné plnenie
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka týmito dokladmi:
- ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky - rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti,
- doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti.
Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Prepočet náhradného plnenia
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti platia tieto sadzby:
- Zadanie zákazky na odobratie tovaru: vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
- Zadanie zákazky na prijatie služby: vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).
Konanie o dávke sociálneho zabezpečenia
Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. z. oprávnený na konanie o dávkach. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku.
Postup pri žiadosti o dávku
- O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive.
- Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli.
- Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii.
- V prípade žiadateľa o dávku podľa § 143 h zákona č. 328/2002 Z. z. sa vyžaduje splnenie osobitných podmienok.
Výplata dávok a prechod nárokov
Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci. Nároky prechádzajúce na uvedené osoby nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou. V žiadosti sa uvádza meno, priezvisko a postavenie vo vzťahu k poberateľovi dávky (napr. dedič, oprávnená osoba).