Vstup do systému zdravotného poistenia, najmä v súvislosti s pracovným pomerom dôchodcov a dohodárov, je komplexná téma. Zamestnávatelia a samotní poistenci musia byť informovaní o svojich povinnostiach a právach, aby sa vyhli prípadným komplikáciám.
Nezaopatrený rodinný príslušník a zdravotné poistenie
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný v zákone č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrenom stave. Medzi nezaopatrené rodinné príslušníky, okrem nezaopatrených detí, patria aj manžel/manželka. Jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti je, že posudzovaná osoba nevykonáva žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy.
Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá. Osoba, ktorá bola posúdená ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky, si odvodzuje právo na vecné dávky od osoby, ktorá z dôvodu výkonu činnosti (ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu) podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké ako na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Príklad: Rodina Horváthovcov
Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera je manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť, a za ktorú je platiteľom poistného štát. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrené deti. Všetci štyria Horváthovci majú povinnosť, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Príklad: Rodina Kováčovcov
Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len v Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána. Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
Zdravotné poistenie pre dohodárov
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zdravotným poistením upravuje predovšetkým zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Platiteľom zdravotného poistenia za zamestnancov je ich zamestnávateľ - vypočítava a odvádza zdravotnej poisťovni za nich zdravotné poistenie. U zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže v praxi častokrát a dokonca aj niekoľkokrát mesačne dochádzať k zmene platiteľa poistného.
Podľa § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení sa zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepovažujú za zamestnancov v dňoch, za ktoré nepoberajú príjem. V praxi to teda znamená to, že v dňoch, v ktorých dohodár skutočne nevykonáva prácu, sa nepovažuje za zamestnanca. A to má za následok to, že v týchto dňoch nie je za neho platiteľom zdravotného poistenia ani jeho zamestnávateľ. Ak teda dohodár nepracuje v každý pracovný deň príslušného kalendárneho mesiaca, dochádza u neho k zmenám platiteľa zdravotného poistenia (k vzniku alebo k zániku platiteľa zdravotného poistenia).
Prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov
Jednou z povinností zamestnávateľa súvisiacou so zamestnancami pracujúcimi na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže byť neustále oznamovanie zmeny platiteľa poistného zdravotnej poisťovni. Ide o takzvané prihlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne a odhlasovanie dohodárov zo zdravotnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný zmenu platiteľa zdravotného poistenia za dohodárov oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Táto povinnosť zamestnávateľovi vyplýva z § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.
Ak teda zamestnávateľ zamestnáva dohodára s pravidelným príjmom, ktorý v danom mesiaci neodpracuje všetky pracovné dni, vzniká mu povinnosť do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa zdravotného poistenia za tohto dohodára. Tento dohodár s pravidelným príjmom sa prihlási do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, počas ktorých prácu skutočne vykonával.
U dohodárov s nepravidelnými príjmami sa v zmysle metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/6/2014 postupuje odlišne. Dohodárov poberajúcich príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení dohody zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje v zdravotnej poisťovni iba na jeden deň, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu (prihlásenie a odhlásenie v zdravotnej poisťovni sa vykoná v ten istý deň). Lehota na prihlásenie a odhlásenie týchto dohodárov je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol dohodárovi príjem vyplatený. Na prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni sa používa formulár „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“.
Péče o ležícího pacienta 3. Hygiena a technika přebalování
Ktorých dohodárov sa sústavné prihlasovanie a odhlasovanie netýka?
Sústavné prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne sa netýka tých, ktorí sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažujú za zamestnancov a teda sa na nich neplatí ani zdravotné poistenie. Prihlasovanie do a odhlasovanie zo zdravotnej poisťovne sa netýka dohodárov:
- pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
- pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku,
- pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku.
Zjednodušene je tak možné povedať, sústavné prihlasovanie do a odhlasovanie zo zdravotnej poisťovne sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorí nie sú dôchodcami. Taktiež sa pravidelné prihlasovanie a odhlasovanie v zdravotnej poisťovni netýka dohodárov s pravidelným príjmom, ktorí vykonávajú prácu v každom pracovnom dni príslušného mesiaca.
Administratívna záťaž a náklady
Vychádzajúc z praxe a obmedzeného pracovného času dohodárov je zrejmé, že máloktorý dohodár bude v kalendárnom mesiaci pracovať každý jeden deň. Preto sa takmer žiaden zamestnávateľ zamestnávajúci zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nevyhne povinnosti každý mesiac prihlasovať a odhlasovať dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Splnenie tejto povinnosti si vyžaduje prihlásiť dohodára do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, v ktorých pracoval. Pri tom musí zamestnávateľ nevyhnutne vychádzať z evidencie pracovného času a posudzovať v nej každý jeden deň príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi dochádza k niekoľkým prihláseniam a odhláseniam dohodára do a zo zdravotnej poisťovne v rámci jedného mesiaca.
Priemerný mesačný počet dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z ktorých sa platí zdravotné poistenie, sa týka približne viac ako 200 000 zamestnancov. Podnikateľov ročne stojí táto povinnosť približne 1 milión eur.
Podnikatelia dlho navrhovali, aby sa táto administratívna záťaž odstránila. Svoju nespokojnosť dávali najavo a upozorňovali na ňu už v roku 2013 prostredníctvom ankety Byrokratický nezmysel roka, ktorej víťazom sa stala práve povinnosť neustáleho prihlasovania a odhlasovania dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Vláda SR sa v roku 2014 zaviazala znížiť túto záťaž, avšak ani v závere roka 2018 nedošlo k žiadnej pozitívnej zmene.
Odvodové zaťaženie dôchodcov a študentov pracujúcich na dohodu
Pre dôchodcov a študentov pracujúcich na dohodu platia osobitné pravidlá pre odvodové zaťaženie. Od 1. januára 2018 je možné poberať predčasný starobný dôchodok a pracovať. V takom prípade podlieha odmena povinným odvodom na sociálne a zdravotné poistenie.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP) znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov. Táto položka je 50 % z 1 430 eur, čo je priemerná mzda za rok 2023, t. j. 715 eur. Ak mesačná odmena dohodára prevýši túto sumu, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu. Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.
Dohody pre dôchodcov
Dôchodca, ktorý poberá starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok, môže pracovať na dohody (o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti). Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody, aby mu nevznikla povinnosť platiť zdravotné odvody. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku je dôchodca povinný platiť zdravotné odvody (tzn. v tomto prípade nevzniká odvodová úľava). V opačnom prípade by o dôchodok prišiel.
| Typ dohody | Typ príjmu | Odvodové zaťaženie |
|---|---|---|
| Dohoda o vykonaní práce | Pravidelný/Nepravidelný | **Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. |
| Dohoda o pracovnej činnosti | Pravidelný/Nepravidelný | **Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. |
| Dohoda o brigádnickej práci študentov | Pravidelný/Nepravidelný | Nevzťahuje sa |
Poznámka: Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.
Dohody pre študentov
Študenti môžu pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti. Pre študentov sa vzťahuje odvodová odpočítateľná položka pre dohodu o brigádnickej práci študentov.
| Typ dohody | Typ príjmu | Odvodové zaťaženie |
|---|---|---|
| Dohoda o brigádnickej práci študentov | Pravidelný/Nepravidelný | **Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. |
| Dohoda o vykonaní práce | Pravidelný/Nepravidelný | **Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. |
| Dohoda o pracovnej činnosti | Pravidelný/Nepravidelný | **Platí u študentov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. |
Odchod do zahraničia a návrat na Slovensko
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine. Spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Pred odchodom do zahraničia
Ak odchádzate za prácou do zahraničia, je dôležité vybaviť si všetky potrebné záležitosti. Ovládanie cudzieho jazyka je kľúčové pre úspešnú komunikáciu a porozumenie. V dostatočnom časovom predstihu si nezabudnite skontrolovať všetky potrebné doklady, ako je platný cestovný pas alebo občiansky preukaz, a zistite si, či váš vodičský preukaz bude platným dokladom aj na území vybranej krajiny.
Ďalej je potrebné zvážiť ubytovanie, dopravu a finančné zabezpečenie na prvé tri mesiace. Pri hľadaní práce v zahraničí je vhodné využiť služby EURES alebo overené pracovné portály. Pred prijatím pracovnej ponuky si overte zamestnávateľa a dohodnite si pracovné podmienky.
Nezabudnite na povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Zdravotne poistený môžete byť len v jednej krajine EÚ, preto sa musíte odhlásiť zo zdravotnej poisťovne na Slovensku a prihlásiť sa v zahraničí. Pre čerpanie zdravotnej starostlivosti v ostatných členských štátoch EÚ potrebujete EHIC (Európsky preukaz zdravotného poistenia).
Návrat na Slovensko
Pred návratom na Slovensko si vyžiadajte od zamestnávateľa všetky doklady týkajúce sa pracovného pomeru (potvrdenie o skončení pracovného pomeru, zápočtový list, potvrdenie o príjmoch a daniach). Odhláste sa zo sociálneho a zdravotného poistenia v zahraničí a informujte o svojom odchode ďalšie inštitúcie, napríklad banku a poisťovňu.
Po návrate na Slovensko je dôležité zaregistrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ak chcete požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak požiadate o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní od skončenia pracovného pomeru, budete do evidencie zaradený odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru a zdravotné poistenie za vás bude hradiť štát.