V súčasnej ekonomicky zložitej situácii sa čoraz častejšie nastoľuje otázka, či je možné financovať verejné statky a služby aj zo súkromného sektora. Koncept verejných statkov je kľúčový v ekonómii, pretože objasňuje situácie, kde trhové mechanizmy zlyhávajú pri zabezpečovaní optimálnej alokácie zdrojov. Táto otázka vedie k hľadaniu alternatívnych mechanizmov financovania verejných statkov, pričom jedným z nich je dobrovoľný príspevkový mechanizmus.
Definícia a charakteristika verejných statkov
Verejné statky sú definované dvoma hlavnými charakteristikami: nevylúčiteľnosť a nedeliteľnosť (nerivalita). Nevylúčiteľnosť znamená, že nie je možné zabrániť nikomu v ich spotrebe, aj keď za ne neplatí. Nedeliteľnosť znamená, že spotreba jedným jednotlivcom neznižuje množstvo dostupné pre ostatných. Klasickými príkladmi verejných statkov sú:
- Národná obrana
- Verejné osvetlenie
- Čistý vzduch
- Verejné parky
Problém kolektívneho statku je v zásade jednoduchý. Existujú určité statky alebo služby, pri ktorých je problematické vylúčiť neplatičov zo spotreby a teda sa ku statku alebo službe dostanú aj tí, ktorí sa rozhodli nezaplatiť. Spotrebitelia kolektívneho statku tak majú tendenciu stať sa čiernymi pasažiermi. Ak sa však všetci stanú čiernymi pasažiermi, podnikatelia nedokážu vyzbierať dosť zdrojov na produkciu takýchto statkov. Problém je na svete.
Samuelsonov model a teoretický rámec
Paul Samuelson vytvoril formalizovaný model pre analýzu optimálnej úrovne poskytovania verejných statkov. Paul A. Samuelson učinil v tomto ohľade dôležité ustanovenie, ktoré malo za následok ostré rozlišovanie medzi zbožím, ktoré je čistě soukromé, a zbožím, které je čistě veřejné. Jeho teória je postavená na podmienke efektívnosti, ktorú môžeme vyjadriť vzťahom:
∑ MRSᵢ = MRT
Kde MRSᵢ je hraničná miera substitúcie pre jednotlivca, vyjadrujúca, koľko súkromného statku je jednotlivec ochotný obetovať pre dodatočnú jednotku verejného statku. MRT je hraničná miera transformácie, vyjadrujúca náklady na produkciu dodatočnej jednotky verejného statku. Samuelsonov model poskytuje teoretický rámec pre určenie optimálnej úrovne verejných statkov, ale nerieši problém, ako túto úroveň dosiahnuť v praxi, najmä ak sa spoliehame na dobrovoľné príspevky.
Teória hier a problém čierneho pasažiera
Trochu viac formálnejšie ekonómovia tento problém kolektívneho statku často znázorňujú pomocou hry väzňová dilema. V tabuľke nižšie vidíme, ako strategické rozhodnutia ovplyvňujú výsledok pre dvoch hráčov (Ja a On):
| Hráč Ja / Hráč On | On neprispeje | On prispeje |
|---|---|---|
| Ja neprispejem | (0 ; 0) | (120 ; -10) |
| Ja prispejem | (-10 ; 120) | (100 ; 100) |
Zo strategickej štruktúry výplat by malo byť zrejmé, že neprispieť na kolektívny statok je dominantnou stratégiou, t.j. nech spraví On hocičo, je pre mňa najlepšie neprispieť. Ak takto však budú uvažovať obidvaja, dostanú sa do rovnováhy (0;0), pričom kolektívne by preferovali (100;100). Každý sa sám za seba rozhodol správne, ale dokopy ich rozhodnutie dalo nesprávny výsledok.
Faktory motivujúce k dobrovoľnému prispievaniu
Napriek logike väzňovej dilemy v praxi dochádza k dobrovoľnému financovaniu. Správanie a sociologické faktory hrajú kľúčovú úlohu v rozhodovaní jednotlivcov. Medzi tieto faktory patria:
- Altruizmus: Nesebeká motivácia konať v prospech druhých.
- Reciprocita: Tendencia oplácať dobré skutky.
- Podmienená spolupráca: Jednotlivci sú ochotní spolupracovať, ak vidia, že aj ostatní spolupracujú.
- Selektívny podnet: Odmena v podobe súkromného statku, ktorý je poskytnutý iba výhradne dobrovoľnému prispievateľovi.
V poslednej dobe prenikol behaviorálny prístup do ekonomických modelov a tvorby politiky, čo zasiahlo aj oblasť financovania a poskytovania verejných statkov. Úspešnosť tohto mechanizmu závisí od rôznych faktorov, ktoré motivujú ľudí k dobrovoľnému prispievaniu, ako je napríklad transparentnosť v tom, ako sú príspevky využívané.
Klubové statky a Buchananova alternatíva
James M. Buchanan definuje klubovú teóriu vo svojej práci z roku 1965 „An Economic Theory of Clubs“. Buchanan navazuje na definice Paula A. Samuelsona a tvrdí, že ostré vymezení na zboží a služby ktoré jsou čistě soukromé a čistě veřejné není dostačující. Přichází s teorií, která má překlenout mezeru mezi soukromými a veřejnými statky.
Klubové statky sú v ekonómii typy statkov, ktoré sú vylúčiteľné ale nerivalitní, aspoň do dosáhnutí bodu, kdy se začne objevovat zahlcení. Príkladom klubového statku je nezacpaná placená silnice alebo členstvo v posilovnách. Účtováním členských poplatků platí každý člen klubu za užívání, což z něj činí společný majetek, který je však stále vyloučitelný.
Špecifické kolektívne statky a „najslabšie ohnisko“
Ekonómom, ktorý sa ako prvý zamyslel nad špecifickými kolektívnymi statkami, bol Hirshleifer. Nazval tieto statky ako kolektívne statky s „najslabším ohniskom v reťazi“ (weakest-link public goods). Príkladom je budovanie priehrady proti záplavám obyvateľmi ostrova. Stačí, že jeden obyvateľ nevybuduje svoju časť dosť vysoko a všetci skončia zatopení. Prispieť na kolektívny statok preto musia všetci, čo odstraňuje problém čierneho pasažiera.
Ekonómovia tiež hovoria o tzv. lumpy goods, teda nejakých skokových, diskrétnych statkoch, ktoré môžu byť poskytnuté len v prípade, že je dosiahnutý určitý prah príspevkov (provision point). V takomto prípade už neprispievať nie je dominantnou stratégiou a problémom sa stáva skôr koordinácia medzi hráčmi.
tags: #dobrovolny #prispevok #na #verejne #statky #samuelson