Strata zamestnania a dlhodobá neschopnosť nájsť si nové pracovné uplatnenie predstavujú náročné životné situácie. Ak sa k tomu pridružia zdravotné komplikácie, ako sú úrazy alebo dlhodobé ochorenia, vzniká množstvo otázok ohľadom nárokov na dávky a podpory. Tento článok sa zameriava na definíciu dlhodobej nezamestnanosti v kontexte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), podmienky nároku na nemocenské dávky počas nezamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce a aktuálnu situáciu na trhu práce na Slovensku.
Definícia dlhodobej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR
Definícia dlhodobej nezamestnanosti v zmysle ÚPSVaR nie je v poskytnutých informáciách priamo uvedená. Z kontextu je však možné odvodiť, že ide o stav, kedy je občan evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po určitú dlhšiu dobu, spravidla viac ako jeden rok.
Do cieľovej skupiny inkluzívneho trhu patria dlhodobo nezamestnaní (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku, ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok.
Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi, ktorý ku dňu zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb spĺňa podmienku znevýhodnenia podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, to znamená, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej aj UoZ) najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a súčasne je na základe právoplatného rozhodnutia úradu posúdený ako občan, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z.
Nárok nezamestnaného na nemocenské dávky
Nezamestnaný má nárok na nemocenské dávky za predpokladu splnenia určitých podmienok. Kľúčovou podmienkou je existencia nemocenského poistenia.
Všeobecná podmienka nemocenského poistenia
Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Do úvahy sa berú odvody zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia, pričom je možná ich kombinácia. Štát za osobu evidovanú na ÚP platí ZP, ale nie NP.
Ochranná lehota
Dôležitým faktorom je aj časový úsek medzi ukončením posledného pracovného pomeru (alebo živnosti) a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania vzniká tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.
Práceneschopnosť po uplynutí ochrannej lehoty
Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok mu nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti. Informácia slúži na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok. PN sa vypláca z nemocenského poistenia a ten štát za nezamestnaného neplatí. Na PN ako takú môže ísť aj nezamestnaný, ale úrad práce to nezaujíma.
Výška a dĺžka poberania nemocenských dávok
Výška nemocenskej dávky predstavuje 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálna dĺžka poberania nemocenských dávok je 52 týždňov. Pre porovnanie, dávka v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a vypláca sa maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Aktívna politika trhu práce a podpora zamestnanosti
ÚPSVaR poskytuje rôzne formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, vrátane finančných príspevkov a rekvalifikačných kurzov.
Finančné príspevky
Na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny je oddnes možné podávať žiadosť o príspevok, ktorého cieľom je podporiť vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie pri získavaní odborných zručností a praktických pracovných skúseností. Nový príspevok je určený nezamestnaným, ktorí sú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaní najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov ako uchádzači o zamestnanie, a uchádzačom o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Hlavnou podmienkou je, aby vykonávali prácu na skúšku u zamestnávateľa.
O príspevok žiadajú zamestnávatelia na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V predloženej žiadosti uvádzajú mená uchádzačov o zamestnanie, ktorých si vybrali do práce na skúšku. V prípade, ak zamestnávateľ nemá vybraných konkrétnych pracovníkov, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu ponúkne uchádzačov z evidencie.
Po uzavretí dohody a splnení všetkých podmienok je zamestnávateľovi po dobu troch mesiacov vyplácaný príspevok vo výške 15% z celkovej ceny práce, pre rok 2024 maximálne 282,54 eura mesačne, a uchádzačovi o zamestnanie príspevok vo výške životného minima, tiež po dobu troch mesiacov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš povedal, že tento nástroj dopĺňa ponuku podporných opatrení, akými sú projekt Právo na prvé zamestnanie či Prax pre mladých: „Komplexne a systematicky rozvíjame nástroje na priame motivovanie zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti pre ľudí bez práce, a na podporu nezamestnaných pri ich snahe umiestniť sa na trhu práce.“
Štát sa stará o uchádzačov o zamestnanie, ktorí si hľadajú novú prácu. Konkrétne, o náhradu môžeš požiadať v prípade, ak ťa cesta vyjde drahšie ako 4 eurá. V takom prípade sa ti vráti 70 percent preukázaných cestovných výdavkov. O náhradu požiadaš písomne, k žiadosti priložíš potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania, ktoré spĺňa vyššie uvedené podmienky. Štát ti dá 200-eurové príspevky na dochádzanie za prácou. Na bývanie získaš ešte omnoho viac.
Úrad práce taktiež informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Musíš však spĺňať dôležitú podmienku. Ak si bol najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne si si našiel prácu, máš na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur. Nakoniec, úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Tu ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť však platí, že si musel byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace.
Rekvalifikácia
Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom/osvedčenom vzdelávacom kurze, ktoré zrealizuje poskytovateľ rekvalifikácie. Rekvalifikáciu je možné absolvovať len na území SR.
Nie je možné, aby si uchádzač o zamestnanie zvolil rovnakú rekvalifikáciu, na ktorú mu v priebehu predchádzajúcich 5 rokov poskytol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok v zmysle § 46 zákona č. 5/2004 Z. z. Poskytovateľ rekvalifikácie je vzdelávacia inštitúcia, ktorá zrealizuje rekvalifikáciu. Poskytovateľ rekvalifikácie bude akceptovaný len v prípade, ak má vydanú akreditáciu na vzdelávací kurz, resp. osvedčenie o spôsobilosti vykonávať rekvalifikáciu.
Ak uchádzač o zamestnanie kedykoľvek pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný v zmysle § 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. splniť podmienky podľa odseku 7 písm. a) až d). Splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až d) zisťuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad.
Keďže príspevok na rekvalifikáciu nie je právny nárok, úrad požiadavku na rekvalifikáciu zhodnotí z hľadiska účelnosti a efektívnosti a schváli alebo neschváli ju. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženú požiadavku schváli, uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí uchádzačovi o zamestnanie 100 % nákladov na rekvalifikáciu (kurzovné), maximálne však len do výšky uvedenej v dohode o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a v RE-PASe, na základe písomnej žiadosti o úhradu finančných prostriedkov.
Princípy inkluzívneho zamestnávania
Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi… Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.
Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. V podmienkach SR nie je problém ani tak v nedostatočnom počte voľných pracovných miest ako v nesúlade medzi kvalifikáciou dopytovanou a požadovanou. Na to, aby osoby disponovali kvalifikáciou, ktorú otvorený trh požaduje, je nevyhnutné ich preškoliť alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú. Toto je úlohou inkluzívneho zamestnávania.
Fungovanie inkluzívneho podniku
Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku - každá osoba tak dobre zváži, či si zvolí cestu riadnej, dlhodobej, prípadne i lepšie platenej práce alebo opäť skončí na úrade.
Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca slúži skúšobná doba. Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou - rovnako ako na otvorenom trhu práce. Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva prednosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú.
Inkluzívne služby a verejné obstarávanie
Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané. Osoby s terciárnym vzdelaním majú na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných zanedbateľný podiel, preto sa koncepcia inkluzívneho zamestnávania na ne nezameriava.
Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít. Vďaka už odskúšaným postupom budú jednotlivé kroky bez detských chorôb a budú aj efektívnejšie z hľadiska verejných financií. Verejné obstarávania s integračnou sumou sú zverejňované ako iné bežné VO. Potenciálne subdodávky, kde objednávateľ očakáva určitú integračnú sumu, budú riešené ako iné subdodávky.
Kontrola a transparentnosť
Keďže sa jedná o štandardné vzťahy, kontrolované sú štandardnými kontrolórmi: Národný inšpektorát práce kontroluje pracovno-právne vzťahy, UPSVaR kontroluje čierne zamestnávanie, Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje správnosť inkluzívneho verejného obstarávania, zadávateľ projektov kontroluje, či sa projekt realizuje, objednávateľ kontroluje, či sa práce vykonali.
Riešenie geografických nesúladov
Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. Môže ísť o ľudí zo spádových obcí alebo ľudí dochádzajúcich na týždňovky a pod. Je úlohou inkluzívnych podnikov tento geografický nesúlad vyriešiť. V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).
Fázy nezamestnanosti
Štúdia švédskych ekonómov Dana-Olofa Rootha a Stefana Erikssona hľadala odpoveď na otázku, či zamestnávatelia používajú nezamestnanosť ako triediace kritérium pri prijímaní zamestnancov. Na základe výskumu dospeli k hodnotným, i keď nie úplne prekvapivým výsledkom.
- Nezamestnanosť do 3 mesiacov: Uchádzači nezamestnaní 3 mesiace nepociťujú žiadnu nevýhodu pri hľadaní zamestnania. Platí to najmä pre pracovné miesta, ktoré si nevyžadujú veľké množstvo špecializovaných zručností.
- Nezamestnanosť do 6 mesiacov: Nezamestnanosť kratšia ako 6 mesiacov tiež nemá veľký vplyv na hľadanie práce. Toto šesťmesačné obdobie však posúva hranice, pokiaľ ide o udržanie si šancí na pohovor. Po tomto prvom polroku nezamestnanosti sa šance na úspech znižujú.
- Nezamestnanosť nad 9 mesiacov: Podľa výsledkov štúdie, keď ste nezamestnaní dlhšie ako 9 mesiacov, môžete očakávať výrazný pokles žiadostí o pohovor. Falošné životopisy zaslané výskumníkmi zaznamenali 20-percentný pokles reakcií zo strany potenciálnych zamestnávateľov.
- Nezamestnanosť nad 12 mesiacov: Poslednou fázou je nezamestnanosť dlhšia ako 12 mesiacov. Z výskumu vyplynulo, že životopisy s prebiehajúcim dlhým obdobím nezamestnanosti zaznamenali len malý úspech pri získavaní pohovorov. Akonáhle však získate prvé zamestnanie po tom, čo ste boli rok alebo viac nezamestnaní, vaše vyhliadky pri hľadaní práce sa v budúcnosti výrazne zlepšia. Táto medzera teda nemá ďalej vplyv na váš kariérny život.
Nech už je príčina vašej dlhodobej nezamestnanosti akákoľvek, je veľmi dôležité vedieť ju správne odprezentovať či už v životopise alebo na výberovom konaní.
Ako prezentovať dlhodobú nezamestnanosť
Ak vaše zamestnanie skončilo bez vášho zavinenia, môžete to uviesť v životopise a motivačnom liste. Stručné vysvetlenie, prečo ste skončili posledné zamestnanie, personalistov zaujíma. V životopise uveďte aj všetky aktivity z obdobia nezamestnanosti, ktoré vám poskytli viac zručností alebo relevantných skúseností, ako napríklad dobrovoľníctvo, práca na voľnej nohe a vzdelávanie.
Ak si vás spoločnosť pozvala na pohovor, znamená to, že vaša dlhodobá nezamestnanosť nevnímajú negatívne. Pripravte sa však na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa vás osoba, ktorá vedie pohovor, bude pýtať na medzeru vo vašom profesijnom živote. Odpovedajte úprimne a zároveň preukážete pozitívny pohľad na vec. Podeľte sa o to, čo ste sa naučili, akú radu by ste mohli dať niekomu v podobnej situácii a ako ste využili voľný čas. Rozhodne neočierňujte predchádzajúceho zamestnávateľa a nič si nevymýšľajte. Náboroví manažéri chcú poznať tieto podrobnosti, aby lepšie pochopili vašu motiváciu a úroveň angažovanosti.
Čo robiť, ak ste dlhšie nezamestnaná/nezamestnaný
Tu sú kroky, ktoré vám pomôžu nájsť si novú prácu ak ste dlhšie nezamestnaný:
- Aktualizujte svoj životopis a motivačný list: V súčasnosti väčšina spoločností skenuje váš životopis pomocou softvéru ATS (Application Tracking System). ATS dokáže automaticky skenovať životopisy, extrahovať z nich informácie ako vzdelanie, skúsenosti a zručnosti. Používajte kľúčové slová zo zamestnávateľovej pracovnej ponuky. Názov pozície, požadované zručnosti či skúsenosti zahrňte priamo do životopisu.
- Rozvíjajte nové zručnosti: Počas hľadania práce si nájdite spôsoby, ako byť pre potenciálnych zamestnávateľov atraktívnejší. Absolvujte kurz, prihláste sa ako dobrovoľník a naštudujte si nové zručnosti. Nezabudnite si to potom pridať do svojho životopisu a spomeňte to aj v motivačnom liste.
- Zvážte zmenu odvetvia: Ak máte problém nájsť si prácu vo svojom sektore, možno je čas začať rozmýšľať inak. Najskôr si urobte prieskum, ktoré spoločnosti vo vašom okolí prijímajú zamestnancov a aké zručnosti by ste si mohli osvojiť, aby ste u nich prácu získali.
- Navštevujte odborné podujatia: Účasť na konferenciách alebo seminároch vo vašom okolí vám pomôže udržať si aktuálne informácie o vašom odbore a nadviazať kontakty s inými odborníkmi.
- Majte stratégiu hľadania práce: Nezačnite sa uchádzať o každú pracovnú ponuku, ktorú vidíte na internete. Sledujte stav svojich žiadostí. Po niekoľkých dňoch a opäť po niekoľkých týždňoch kontaktujte spoločnosť. Na vyhľadávanie nových pracovných príležitostí používajte rôzne burzy práce.
- Nájdite si kariérneho poradcu či mentora: Iste, nebude to zadarmo, ale investícia do kariérneho poradcu sa vám môže vrátiť. Kariérny poradca vám pomôže identifikovať vaše silné a slabé stránky, objaviť príležitosti, pripraviť životopis a motivačný list. Jeho rady a podpora môžu byť pre vás kľúčové pre prekonanie dlhodobej nezamestnanosti.
- Nečakajte so založenými rukami na dreamjob: Môže trvať dlho kým sa vám podarí získať prácu, ktorá vám bude vyhovovať po všetkých stránkach. Kým sa tak stane, zoberte aj inú prácu. Možno za menší plat, nie na vhodné miesto, no získate tým naspäť svoje sebavedomie. Popritom si môžete hľadať lepšie možnosti.
Aktuálna situácia nezamestnanosti na Slovensku
Firmy na Slovensku plánujú ku koncu roka významné nábory zamestnancov, ktoré by mali byť najsilnejšie za posledné dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti však naznačuje, že uchádzačov nebudú davy. Podľa údajov ÚPSVaR bola v septembri miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,21 %. V polovici krajov - v západnej časti našej krajiny, sa tento údaj dokonca blíži k 3 %.
Podľa prezidentky Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzany Rumiz očakáva nárast počtu zamestnancov až 31 % slovenských zamestnávateľov. „Čistý index trhu práce, očistený o sezónne výkyvy, je v rámci celého Slovenska na úrovni + 15 %. To znamená, že zamestnávatelia vo všetkých regiónoch plánujú viac ľudí prijímať ako prepúšťať. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom narástol tento index o 5 percentuálnych bodov, medziročne až o 7 percentuálnych bodov,“ hovorí Zuzana Rumiz a upresňuje: „Podľa prieskumu agentúry ManpowerGroup Slovensko predpokladá nábor nových ľudí najviac firiem v Bratislave, kde je čistý index trhu práce + 25 %.“
Podľa slov ďalšieho odborníka z APAS, Róberta Čvapeka, chcú v tomto období vo väčšej miere vytvárať nové pracovné miesta aj firmy, ktoré svoje náborové plány doteraz odkladali. A to i napriek tomu, že ekonomika smeruje len k miernemu rastu a stále pretrváva vyššia miera nestability. Možnosti nášho pracovného trhu sú však takmer vyčerpané a v zamestnávaní cudzincov výrazne zaostávame. R. Čvápek vidí cestu aj v hľadaní doposiaľ nevyužitých rezerv na domácom trhu práce.
Už dnes sa to prejavuje v tom, že mnohí zamestnávatelia upúšťajú z požiadaviek napríklad na vzdelanie alebo na technické zručnosti. Taktiež sú ochotní prijať kandidátov, po ktorých by v minulosti až tak ochotne nesiahli. Asi tretina zamestnávateľov je dnes ochotnejšia zamestnať uchádzačov, ktorí sú starší alebo chcú výrazne zmeniť svoje pracovné zameranie. Približne štvrtina by prijala aj tých, ktorí nespĺňajú všetky požiadavky a technické zručnosti, alebo sú dlhodobo nezamestnaní. S rastúcim nedostatkom zamestnancov musia zamestnávatelia hľadať ľudí aj vo vyšších vekových kategóriách.
„Ak chcú starší ľudia zmeniť zamestnanie, majú veľkú šancu, že sa im to práve teraz podarí,“ hovorí Peter Uličný, ďalší z členov Asociácie personálnych agentúr Slovenska, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje aj na 1,4 milióna slovenských dôchodcov. „Častokrát sú to ľudia s celoživotnými pracovnými skúsenosťami, ktorí sú ochotní a schopní naďalej sa angažovať. K návratu do práce pritom vedú seniorov nielen rastúce životné náklady, ale aj túžba zapojiť sa do diania. Podľa prieskumov asi 30 % firiem je dnes ochotných zamestnať aj starších uchádzačov, avšak iba 19 % manažérov aktívne vyhľadáva zamestnancov v dôchodkovom veku. Práve v zmene prístupu zamestnávateľov k zamestnávaniu týchto ľudí preto vidím isté rezervy,“ dodáva Zuzana Rumiz.
Nedostatok talentov dosiahol v globálnom meradle 17-ročné maximum a bojujú s ním aj firmy, ktoré podnikajú na Slovensku. Zamestnávatelia preto svoje nároky na uchádzačov o prácu znižujú, respektíve upravujú. Približne štvrtina zamestnávateľov je dnes ochotná akceptovať aj kandidátov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické znalosti. Pre firmy sú čoraz dôležitejšie tzv. mäkké zručnosti - najvyššiu váhu v tomto smere prikladajú zodpovednosti a spoľahlivosti, ale aj schopnosti riešiť problémy, komunikovať a spolupracovať v tíme,“ upresňuje Róbert Čvápek. „Časy, keď bolo vzdelanie kľúčovým údajom na filtrovanie uchádzačov, sú aj podľa slov Petra Uličného za nami, čo môže byť pre zamestnávateľov prospešné z viacerých hľadísk: „Pri jednoduchom triedení na základe dosiahnutého vzdelania by napríklad uchádzači bez vysokoškolského titulu nemali k niektorý pracovným pozíciám prístup, i keď by mali adekvátne zručnosti a skúsenosti. Čoraz viac zamestnávateľov preto dnes znižuje alebo ruší požiadavky na konkrétne vzdelanie a zameriava sa skôr na spomínané mäkké zručnosti uchádzačov, na ich skúsenosti, ktoré získali v rámci svojej predchádzajúcej práce, na ochotu učiť sa nové veci a podobne. Najmä pri pracovníkoch, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické zručnosti, bude však pre firmy dôležité do svojich zamestnancov investovať.
Spoločnosti, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, si tým zároveň zlepšujú svoju konkurencieschopnosť,“ hovorí prezidentka APAS Zuzana Rumiz a na záver dodáva: „Viac než tretina zamestnávateľov dnes plánuje investovať do vzdelávania svojich zamestnancov, a to najmä pri nižších vekových kategóriách, kde pracovníci ešte nedisponujú potrebnými zručnosťami.“
Oznámenie o ukončení prijímania žiadostí v súvislosti s implementáciou Národného projektu „Reštart - Príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce - Opatrenie č. 1 Podpora aktívnych DNO“ v zmysle zákona § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.