Dlhodobá práceneschopnosť agentúrneho zamestnanca: Komplexný sprievodca

Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Vznik a trvanie dočasnej práceneschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Ošetrujúci lekár môže určiť dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení zistí, že PN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia. V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 kalendárnych dní PN, zatiaľ čo nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Podmienkou nároku je aktívne nemocenské poistenie.

Výška náhrady príjmu

• Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
• Od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na 55 % DVZ alebo PDVZ.

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Celková suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výška nemocenských dávok

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, najviac však po dobu 52 týždňov. Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Rozhodujúce obdobie

• Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• Odo dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku dočasnej PN, ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu roka.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa celého tohto roku).
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa celého tohto roku).

Príklady výpočtu nemocenského

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Zamestnanec tak nemusí predkladať zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Ako funguje ePN?

Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak mzdu vyplácate v hotovosti, Sociálnej poisťovni oznámite tento fakt. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas dočasnej práceneschopnosti má poistenec určité povinnosti, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi ne patrí dodržiavanie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom (zdržiavanie sa na určenom mieste, dodržiavanie stanovených vychádzok a vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť zdravotný stav), oznamovacia povinnosť (bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu miesta pobytu počas PN) a spolupráca pri kontrole (umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu).

Priebeh kontroly

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. z dôvodu návštevy lekára, lekárne, pošty atď.).

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Sankcie za porušenie povinností

V prípade, že poistenec poruší liečebný režim, stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Predĺženie poberania nemocenského po 52 týždňoch

Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského sú:

• Dočasná pracovná neschopnosť musí trvať.
• Dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.
• Je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Ako požiadať o predĺženie

O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok. Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Po uplynutí predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského sa zamestnancovi a SZČO povinné poistenie prerušuje.

Čo robiť po uplynutí podporného obdobia (52 týždňov + predĺženie)

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 52 týždňov a aj po prípadnom predĺžení, je potrebné zvážiť ďalšie kroky. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik. Medzi možnosti patrí:

• Invalidný dôchodok: Ak zdravotný stav neumožňuje návrat do práce, je možné požiadať o invalidný dôchodok. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN.
• Výpoveď zo zdravotných dôvodov: Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu.
• Úrad práce: Po ukončení PN a prípadného predĺženia je možné sa zaevidovať na úrade práce.

tags: #dlhodoba #pn #agenturneho #zamestnanca