Závislosti: Hlboký Pohľad na Fenomén Ovplyvňujúci Jednotlivca aj Spoločnosť

Závislosti, fenomén hlboko prenikajúci do štruktúry modernej spoločnosti, sa týkajú širokého spektra ľudských činností a látok. Od omamných látok ako alkohol a drogy až po závislosti od technológií a prácu, závislosti ovplyvňujú životy ľudí rôznymi spôsobmi. Tento článok sa zameriava na diskusiu o závislostiach, ich vplyve na jednotlivca a spoločnosť a na spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.

Úvod do problematiky závislostí

„Chcel som to len skúsiť. Raz. Dnes potrebujem svoju dávku denne. Chcel som s tým prestať, ale neviem ako. Neviem, kam mám ísť.“ Tieto slová drogovej závislosti odrážajú realitu mnohých ľudí, ktorí sa ocitli v pasci závislosti. Drogy, zahalené rúškom tajomstva, lákajú a zároveň vzbudzujú odpor.

Stali sme sa spoločnosťou, ktorú charakterizujú všetky atribúty závislostí, nevynímajúc drogovú. Je len otázkou času, kedy a v akej forme prepukne. Alkoholizmus, nikotinizmus, kofeinizmus, workoholizmus. To je iba časť závislostí, ktoré pokúšajú súčasného človeka. Závislí môžeme byť aj od sladkostí, televízie, počítačov, internetu, atď. Vlastne, je ťažké nájsť čosi, čo by nemohlo spôsobiť závislosť.

Problematike drogových závislostí sa v poslednom období venuje pozornosť, avšak o jej miere by sa dali viesť diskusie. Toxikománia je veľmi nebezpečná, pretože postihuje ľudský organizmus po fyzickej i psychickej stránke. Drogová závislosť je nielen zdravotným, ale aj ekonomickým a sociálnym problémom, a práve preto sa stáva problémom celosvetovým.

Problém zneužívania drog je aktuálny a je dôležité venovať mu náležitú pozornosť. Treba si uvedomiť, že šírenie drog tu bude dovtedy, pokiaľ bude pre ne odbyt.

Droga: Liek alebo jed?

„Droga nie je východisko, droga je cesta. Do ničoty.“ (František Novomeský)

Život prináša množstvo situácií, ktoré sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi. Jedným z riešení, ktoré je v dnešnej dobe zvlášť časté, je siahnutie po droge. Droga - už samotné slovo vzbudzuje strach a nedôveru. A predsa je tu veľa tých, ktorí podľahli tejto „ľahkej“ ponuke a topia sa v nej zotročení. Chcú ju mať znova a znova, a tak sa tu rozbieha, zdá sa, nenávratný kolobeh.

Pojem droga zodpovedá gréckemu výrazu „pharmakon“, čo je označenie nielen pre liečivé prostriedky, ale aj jedy. Definícia drogy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len SZO) znie: „Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe živého organizmu je schopná pozmeniť jednu, alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.“

E. Urban uvádza, že: „Dnes je slovo „droga“ v obecnom i odbornom úze nadriadený pojem, označujúci drogy vo farmaceutickom zmysle, a iné lieky (vrátane tekutých ako alkohol), hlavne ak sú používané alebo zneužívané k zmenám nálad, vedomia, povzbudenia alebo tlmenia duševných a telesných funkcií, vyvolávanie mimoriadnych zážitkov ako ilúzia, halucinácia a pseudohalucinácia atď.“

Pri definícií drogy pretrvávajú určité terminologické nejasnosti a pojem droga možno interpretovať aj z iných aspektov.

Drogová závislosť: Od toxikománie k závislosti

V súvislosti s drogovou podmienenosťou sa používajú rôzne pojmy: toxikománia, narkománia a drogová závislosť. Frekventovaný termín toxikománia, neskôr narkománia od 70. rokov 20. storočia prezentuje SZO pojmom drogová závislosť, no v odbornej literatúre sa ešte stále stretávame s obidvoma pojmami.

Toxikománia bola SZO v roku 1950 definovaná ako: „Stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti.“ Je determinovaná neodolateľnou túžbou nutkaním, alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a tieto získavať akýmkoľvek spôsobom, tendenciou postupne zvyšovať dávky drogy a psychickou a často aj fyzickou závislosťou na účinkoch drogy.

Pod závislosťou rozumieme to, keď sa človek dáva do stavu nesamostatnosti, droga sa stáva pánom jeho života, je ňou „zotročený“ a bez jej opakovaného prísunu do organizmu nie je schopný existovať.

V roku 1969 komisia znalcov SZO prijala a publikovala túto definíciu: „Drogová závislosť. Psychický a niekedy tiež fyzický stav, vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej psychické účinky a niekedy tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam plynúcim z jej neprítomnosti. Tolerancia môže byť prítomná alebo neprítomná.“

Rozlišujeme psychickú a somatickú závislosť. J. Hroncová uvádza, že: „Psychická závislosť na droge predstavuje duševný stav človeka, ktorý sa prejavuje rôznym stupňom túžby znovu užívať drogu a mať z nej príjemné pocity, resp. iné účinky.“

Somatická závislosť na droge je stav organizmu, ktorý vznikol dlhodobejším podávaním drogy a najčastejšie sa prejavuje výskytom abstinenčných príznakov vtedy, keď dôjde k prerušeniu prísunu drogy. Vtedy sa už droga stala súčasťou metabolizmu človeka, organizmus ju potrebuje a na prerušenie prísunu drogy reaguje poruchou aj napriek tomu, že toto prerušenie vlastne prospieva.

Voči droge prejavuje organizmus aj určitú mieru znášanlivosti. Je to takzvaná tolerancia drogy, odborne nazývaná toxicita drogy, ktorá závisí od chemického zloženia štruktúry otravnej látky, organizmu (na aký druh buniek pôsobí), spôsobu podania a prostredia.

Závislosť je teda skupina fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych prvkov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo skupiny látok má u konkrétneho jedinca oveľa väčšiu prednosť, ako iné jednanie, ktoré si kedysi cenili viac.

Môžeme tiež povedať, že závislosť je konanie, v ktorom ľudia pokračujú i napriek tomu, že vedia, že je pre nich ničivé.

Užívateľské kategórie

• Úzus: Je také užívanie liekov, prípadne drog, ktoré je v zhode s predpismi, v záujme jednotlivca ale aj spoločnosti (napríklad pri chorobe).
• Abúzus: SZO v roku 1969 publikovala túto definíciu: „Abúzus drog. Trvalý, alebo občasne sa vyskytujúci silný úzus drog nezlučiteľný s prijateľnou lekárskou praxou, alebo nesúvisiaci s ňou.“ Veľmi výstižne to vyjadruje J. Hroncová: „Abúzus je stav, keď sa drogy (napr. lieky) neužívajú na stanovený cieľ, ale na iné účely, prípadne sú užívané nadmierne v nevhodnom čase alebo v nevhodnej kombinácii.“
• Misúzus: Pod týmto termínom rozumieme také užívanie drog, ktoré sa označuje za nevhodné alebo chybné. Patrí sem aj medicínsky neodôvodnená aplikácia lieku za účelom terapie, ako aj chybný postup lekára pri zle určenej diagnóze.

Prevencia, resocializácia, abstinencia a konzument

Prevencia je pre spoločnosť vždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí. Mnohokrát však toto uvedomenie prichádza príliš neskoro. Problémom nie sú drogy, ale samotný spôsob života, ktorý žijeme. Drogová prevencia nadobúda v súčasnosti čoraz väčší význam, pričom sa očakáva, že v budúcnosti bude mať stúpajúcu tendenciu. Veľmi dôležitá je prevencia drogových závislostí, ktorú treba zrealizovať komplexne a systematicky s osobitným dôrazom a primeranú prevenciu. Zvláštna pozornosť v systéme preventívnych aktivít, by sa mala venovať formovaniu zdravého životného štýlu.

Druhy prevencií podľa Ondrejkoviča

1. PRIMÁRNA PREVENCIA: Práca so zdravou populáciou a jej motiváciou k plnohodnotnému životu. Zameraná je na podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Najbližším priestorom uskutočnenia primárnej prevencie je rodina, jej fungovanie na základe zdravých vzťahov. Úlohou primárnej prevencie je tiež pokúsiť sa znížiť dopyt po droge.
2. SEKUNDÁRNA PREVENCIA: Je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, na pomoc v existujúcom nebezpečí závislosti. Ide tu o programy ovplyvňujúce chovanie a jednanie jedinca. Cieľom je zmeniť získané systémy závislostí a dosiahnuť stav zdravia, úlohou je tiež zabrániť drogovej kariére ohrozeného.
3. TERCIÁLNA PREVENCIA: Má zabrániť recidíve závislých, ktorí absolvovali liečenie. Zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu akútneho štádia závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstránenie následkov. Úlohou je podporiť vytváranie nového hodnotného systému a aktívneho spôsobu života.

Š. Strieženec charakterizuje resocializáciu takto: „v najširšom chápaní označuje proces, ktorým sa jedinec stáva schopný sociálne žiť v príslušnej spoločnosti. Širšie je koncipovaná ako napr. „prenos hodnotových orientácií a iných zložiek kultúry“, „celoživotné vštepovanie, ktorým si jedinec osvojuje hlavné hodnoty a symboly sociálnych systémov.“ “ Tí, ktorí prepadli drogám a prešli celým procesom liečby, musia sa znovu učiť žiť zdravým životným štýlom a hlavne rozvíjať schopnosť žiť v spoločnosti, v ktorej sa drogy nachádzajú, ale nepodľahnúť im.

Podľa Ž. Rusnákovej: „Abstinentom je jedinec, ktorý si v priebehu života nevpravil do organizmu žiadnu drogu.“ Obdobie abstinencie končí vpravením drogy do organizmu a jedinec sa stáva konzumentom. Sekulárna literatúra (výpovede lekárov, psychológov, terapeutov) uvádza na mnohých miestach stanovisko: „Kto raz bol závislý od drogy, môže sa zachrániť len trvalou abstinenciou.“ Abstinencia (z lat. abstinentia) znamená zdržanlivosť - nepoužívanie narkotík, tiež terapeutický cieľ pri narkománii.

Ponímanie pojmu abstinencie a abstinent je rôzne. Ž. Rusnáková ju chápe, ako označenie jedinca, ktorý drogu nikdy neužil a u Š. Oľhu je abstinencia spojená s abstinujúcim narkomanom. Z dôvodu, že naša spoločnosť väčšinou pod pojmom abstinent rozumie jedinca, ktorý už s návykovou látkou prišiel do kontaktu (abstinujúci alkoholik, narkoman), pre potreby mojej práce budeme abstinenta v ponímaní Ž. Rusnákovej chápať v zmysle intaktnom (intaktný - nedotknutý, neporušený, chemicky čistý).

Konzumentom sa človek stáva po prvom vpravení drogy do organizmu. Konzument je charakterizovaný tvrdou realitou prvého konzumu drogy, pod čím rozumieme stav užitia látky, ktorým dochádza k akútnej intoxikácii.

Druhy drog podľa účinku

Na každého človeka, na jeho organizmus drogy ako psychotropné látky majú iný účinok. Podľa J. Hroncovej ich rozdeľujeme na:

• Psychostimulačné: Sú tie drogy, ktoré aktivizujú centrálnu nervovú sústavu (napr. kokaín, efedrín a pod.).
• Psychoinhibičné: Tie majú tlmivý účinok, potlačujú pocity úzkosti, strachu, nervozity, ale aj bolesti hlavy a pod.

Vplyv drog na psychiku človeka

Stráca sa záujem o rodinu, prácu a ďalšie pozitívne životné hodnoty. Citový život sa ochudobňuje. Dôsledkom sú krízy a rozvrat v rodine, ťažkosti v zamestnaní, až po jeho stratu, zostup na spoločenskom rebríčku, existencia na periférii sociálneho a kultúrneho života, celkový úpadok osobnosti. Vplyvom jednotlivých faktorov a ich koexistenciou sa tak postupne človek dostáva do bludného kruhu závislosti, cesta späť je zložitá a bolestivá a postihnutý má neraz pocit, že nie je kam a prečo sa vrátiť.

Alkoholizmus: Komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami

Alkoholizmus je komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť ako celok. Diskusia o alkoholizme by mala zohľadňovať rôzne aspekty, od príčin a prejavov závislosti až po možnosti liečby a prevencie.

Osobná skúsenosť s alkoholizmom

Miriam, ktorá otvorene zdieľala svoj príbeh, začala piť už v puberte. Hľadala odpovede na existenciálne otázky a postupne sa u nej vyvinula závislosť. Priznala, že okolo 33 rokov stratila kontrolu nad pitím. Jej pitie malo podobu ťahov, kedy dlhší čas abstinovala a potom niekoľko dní v kuse pila. Počas aktívneho alkoholizmu pracovala a okolie si dlho nič nevšimlo. Miriam pila doma pri malých deťoch, nárazovo. V práci pritom podávala výkony a okolie si dlho nič nevšimlo.

Miriam vyhľadala lekársku pomoc u psychiatrov, no cítila, že jej stále niečo chýba. Až v Anonymných alkoholikoch (AA) našla podporu a silu, ktorú potrebovala. Anonymní alkoholici sú združenie založené na duchovných princípoch. Sila jedného limitovaného lekára nemusí byť vždy dostatočná. Na takom stretnutí je okolo desať ľudí, ktorí sa dostali zo svojho problému. „Mňa Anonymní alkoholici vrátili k mojej viere, v ktorej som sa narodila. Teda že keď sme spojení všetci s rovnakým problémom v snahe pochopiť sa, je tam s nami prítomný Boh. A ono to naozaj funguje.“

Alkoholizmus ako choroba

Dnes už mnohí vedci dokázali, že alkoholizmus je choroba. Ako alkoholici máme zlú tvorbu enzýmov, máme zmeny na dvanástom chromozóme, máme zmeny na mozgu, zmeny hypofýzy. Predispozície na chorobu si nesieme v sebe. „Nie, to je omyl. Jasné, že výchova to môže ovplyvniť, ale predispozície na chorobu si nesieme v sebe. Pochádzam z príkladnej kresťanskej rodiny a svoj alkoholizmus som chápala ako stigmu. Mala som pocit, že som nejaká zlá, čierna ovca rodiny, že ma život potrestal.“

Alkoholizmus je ako alergia. Kto má celiakiu, nemôže lepok. Ak máme chorobu alkoholizmu, nemôžeme už piť alkohol. Táto choroba sa však nekončí tým, že nepijeme. Každý z nás je stále v riziku, že sa k nej vráti. Stretávame sa teda aj preto, aby sme sa udržiavali v strehu.

Anonymní alkoholici a duchovný rozmer liečby

Miriam zdôrazňuje dôležitosť duchovného rozmeru v liečbe alkoholizmu. Anonymní alkoholici sú združenie založené na duchovných princípoch. Nepredpisujeme nikomu, v čo má veriť. Ateisti veria napríklad len v silu skupiny, sme aj rôzneho náboženského presvedčenia, nikoho neobraciame na kresťanstvo.

„Potom som musela zobrať zodpovednosť za to všetko, čo som urobila zle. Lebo aj keď ide o chorobu, nie som oslobodená z vecí, ktoré som druhým napáchala. Problém alkoholikov je totiž v tom, že rodina a okolie ich často vôbec nechápu. Berú to ako morálny deficit, ako slabosť jednotlivca. A keď sa stretnú dvaja alkoholici, ktorí boli v tom pekle, tak si jednoducho rozumejú. My si odovzdávame skúsenosti, silu a nádej. My sa spolu identifikujeme, hoci sme z rôznych vrstiev. Chodíme aj k bezdomovcom i do väzníc. Je úplne jedno, či je to človek z ulice alebo vysoko postavený manažér. Keď vidíme, že ten druhý to dokázal, ťahá nás to, aby sme to dokázali aj my. A potom si hovoríme, ako sme to urobili a čím sme si museli prejsť.“

„Mne program Anonymných alkoholikov vytiahol dušu z osobného pekla a naučila som sa žiť každý deň tak, že ho zvládam. A aj keď sa mi udejú v živote veci, ktoré sú smutné alebo až tragické, naučila som sa žiť v súlade s vierou, že veci idú tak, ako majú.“

Vplyv alkoholizmu na rodinu

Alkoholizmus má devastujúci vplyv na rodinu. Pod vplyvom alkoholu som bola schopná zanedbať starostlivosť o svoje deti. Nevedela som ani, kedy naposledy jedli. Pila som, keď som bola doma s deťmi, čo je hrozné. Keď to na mňa prišlo, musela som piť, bez ohľadu na okolnosti. Stáva sa to bežne, že rodina sa naučí žiť s alkoholikom a svojím spôsobom im to aj vyhovuje. Bola som ten typ, že som veľa robila a veľa som zvládla. Bola som schopná zarobiť peniaze a v podstate som živila rodinu. To je inak celkom bežná a nebezpečná črta ženského alkoholizmu. Môjmu manželovi teda vyhovovalo, že som všetko ťahala a všetko som zniesla. A keď som prestala piť, začala som zrazu žiadať, aby sa myslelo aj na mňa, aby sa aj on zapojil, a tiež som už nebola ochotná všetko znášať. Pret...

tags: #diskusny #prispevok #zavislosti