Vojna je fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti a zanecháva nezmazateľné stopy v kolektívnom vedomí. Jej dopad sa prejavuje nielen v priamych konfliktoch, ale aj v kultúre, literatúre a každodennom živote ľudí. V rámci tejto diskusie sa pozrieme na spracovanie témy vojny v literatúre a na to, ako ovplyvnila myslenie a život jednotlivcov aj celej spoločnosti.
Vojna v medzivojnovej slovenskej literatúre
Jedným z najvýznamnejších diel slovenskej medzivojnovej literatúry, ktoré sa zaoberá témou vojny, je román „Živý bič“ od Mila Urbana. Táto kniha podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny a patrí medzi najprekladanejšie diela novodobej slovenskej prózy. Dej románu sa odohráva v hornooravskej dedine Ráztoky, ktorá, hoci leží „pánubohu za chrbtom“, nie je mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem, zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny.
Román „Živý bič“ má svojho kolektívneho hrdinu a je rozdelený na dve časti: „STRATENÉ RUKY“ (25 kapitol) a „ADAM HLAVAJ“ (24 kapitol). Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve časti spolu úzko súvisia a vytvárajú jeden významový celok.
Prvá časť: Stratené ruky
V prvej časti autor pomocou príbehov oboznamuje čitateľa s dobou a prostredím deja, rozvíja prvé konflikty a predstavuje väčšinu románových postáv. Postavy ako Koreň, Ilčíčka či Kúrňava sú pravdepodobne vymodelované podľa skutočných predlôh a dotvorené v súlade s celkovou atmosférou románu. Na začiatku Ráztočania poznajú slovo vojna, ale nechápu jeho skutočný zmysel a dosah. Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko zdraželo a polia ostávali neobrobené. Neúprosnú skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom až návrat Ondreja Koreňa z frontu, ako bezrukého a nemého mrzáka. Od tejto epizódy sa dejová krivka románu prudko dvíha.
Milo Urban - Živý bič - učebné video
Druhá časť: Adam Hlavaj
Druhá časť knihy je ucelenejšia a zjednocuje ju hlavná postava románu, Adam Hlavaj, ktorý až tu priamo vstupuje do deja. Hlavaj bojuje na fronte 1. svetovej vojny, ale keď si uvedomí, že vojna vôbec nemá zmysel, dezertuje. Skrýva sa v lese či u príbuzných a až na ceste domov si uvedomuje celú jej hrôzu. Vidí, čo všetko urobila z ľudí, ako zničila takmer všetko, čo mali, ako pošliapala ich ľudskosť. Uvedomuje si svoje otroctvo a vzbúri sa proti nemu. Vo vzbure proti vrchnosti ho ešte viac utvrdzuje nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil zneuctením nešťastie jeho ženy Evy. Hlavaj sa stáva hlavným nositeľom deja až po záverečné kapitoly románu, kde do popredia opäť vstupuje ľud, aby sa prudkou vzburou proti pánom pomstil za útlak a vojnové útrapy. V závere románu podpáli Hlavaj Áronovu krčmu, čo symbolizuje oslobodzujúce gesto od všetkého, čo ľudí v Ráztokách ťažilo.
Adam Hlavaj je vzbúrencom proti krutostiam páchaným ľuďmi na ľuďoch, ale pritom nie je revolučnou postavou v pravom slova zmysle. Je len jednoduchým človekom, ktorý si však uvedomuje svoju ľudskú dôstojnosť. Prežíva osobnú krivdu, chce pomstiť tragédiu svojej rodiny a je aj obrazom vyjadrenia pocitov slovenského ľudu. Predstavuje dedinu ako celok a svojim konaním symbolizuje vzdor ľudu proti vojne a sociálnemu útlaku.
Hlavnou myšlienkou tohto románu je dosiahnutie slobody, ktorá sa v závere stáva skutočnosťou pre všetkých. Urban vo svojich dielach vytváral tragické situácie, nastoloval a riešil v nich všeobecné ľudské problémy. Do našej literatúry nimi vniesol nový spôsob vykreslenia postáv, a to cez ich vnútorné konflikty. Vojna zabíja a mrzačí ľudí bez rozdielu a psychicky zaťažuje charaktery jednotlivcov a ich konanie. Sociálna problematika, uvedená do pohybu 1. svetovou vojnou, sa tu nastoľuje s mimoriadnou silou. Vojna brutálne zasiahla do života Ráztok a jej obyvateľov. Tento kolektívny hrdina románu, podobne ako hrdinovia noviel, neprežíva vojnu a jej následky v otvorenom konflikte, ale musí ich stráviť v sebe. Prínosom „Živého biča“ do slovenskej tvorby bolo práve to, že zobrazil vnútorný svet dediny cez pohyb celého vonkajšieho sveta. V románe niet zmienky o národnostnom boji, ale vyskytuje sa tu ľudský boj za slobodu. Jediným svedkom vojny a jej neľudskostí a útrap je človek, ktorý o nej nemôže hovoriť, pretože je nemý, čo symbolizuje obmedzenie slobody, ktoré vojna spôsobila.
Vojna v svetovej medzivojnovej literatúre
Prvá svetová vojna, ozbrojený konflikt trvajúci viac ako štyri roky a odohrávajúci sa najmä v Európe, ale aj v Afrike, Rusku a na Blízkom východe, zasiahla ľudí na celom svete. Protivojnovú tému spracovali aj svetoví autori.
Ernest Hemingway
Americký spisovateľ Ernest Hemingway spracoval túto tému v dielach „Zbohom zbraniam“ a „Komu zvonia do hrobu“. Hemingway bol počas svojho života dobrovoľne na fronte, a preto sú hlavní hrdinovia týchto románov americkí dobrovoľníci. Dielo „Zbohom zbraniam“ je čiastočne autobiografické. Vojna im nepriniesla v živote nič dobré, a preto tragický záver oboch diel nie je prekvapivý. Hoci Robert Jordan („Komu zvonia do hrobu“) a Frederik Henry („Zbohom zbraniam“) nájdu počas vojny lásku, nakoniec o ňu v dôsledku vojny aj prídu. Frederik je nútený dezertovať a jeho Catherine zomiera pri pôrode aj s dieťaťom. Robert je zranený, čaká na smrť a zvyšok partizánskeho oddielu pokračuje v ceste bez neho.
Romain Rolland
Romain Rolland, francúzsky spisovateľ, ukázal, ako ničivo vplýva vojna na život civilného obyvateľstva v diele „Peter a Lucia“. V jeho diele nenájdeme naturalistické obrazy vojnových hrôz, zranení a zomierania, ale lyrický príbeh lásky Petra a Lucie, dvoch mladých ľudí, ktorí sa zoznámili v metre počas bombardovania Paríža. Rozvíjajúca sa čistá, nevinná láska medzi nimi však nemá šancu, pretože Peter je povolaný do vojny. Skôr, ako však odchádza na front, obaja zomierajú paradoxne pod pilierom chrámu, hľadajúc tu na Veľký piatok pokoj a zmierenie, sľubujúc si pritom úprimnú lásku.
Erich Maria Remarque
Naturalistické opisy bojov sa dajú nájsť v románe „Na západe nič nového“ od nemeckého spisovateľa E.M. Remarquea. Hlavní hrdinovia - nemeckí vojaci, sú nútení bojovať na západnom fronte, kde sa síce frontová línia veľmi nemenila, ale padlo tu niekoľko miliónov vojakov. Osemnásťroční mladí chlapci sú svedkami mrzačenia ľudí i zvierat, bolesti a umierania.
Globálny kontext a multipolárny svet
Medzinárodné hnutie rusofilov a iné združenia usporiadali online diskusiu o perspektíve nahradenia unipolárneho usporiadania sveta multipolárnym. Zúčastnilo sa viac než 120 osôb zo 63 krajín, od Číny po Latinskú Ameriku. Organizátori pozvali aj predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti. Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Moskvu a pri odchode povedal prezidentovi Putinovi: „Teraz sa dejú zmeny, ku ktorým nedošlo počas 100 rokov.“ Rusko a Čína uskutočňujú koordinovanú politiku, ktorá zmení svet viac ako o jedno storočie. Týždeň po návšteve čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve podpísal prezident Putin novú koncepciu ruskej zahraničnej politiky, ktorá je voči Západu tvrdšia ako predchádzajúca. Členské štáty BRICS už vytvárajú väčší HDP ako krajiny G7. Ukrajina dostáva zbrane a peniaze z celého NATO (ktoré má spolu 900 miliónov obyvateľov), ale Rusko so 150 miliónmi obyvateľov si zachováva strategickú iniciatívu.
Vytvorenie viacerých pólov moci vo svete znemožní jednostranné ovplyvňovanie voličov a obnoví dôveru v demokraciu. Zabráni sa uvaleniu jednostranných ekonomických sankcií či teroristickým operáciám, ako je výbuch plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Politika Spojených štátov umožnila Rusku a Číne konať koordinovane.
Milo Urban - Živý bič - učebné video
Duchovný základ a kresťanstvo
V Rusku, Európe a Amerike je duchovným základom života ľudí kresťanstvo. V Rusku a východnej Európe prevláda pravoslávie, v strednej a západnej Európe a v Amerike katolicizmus. Medzi týmito dvoma vetvami kresťanstva dlho vládnu chladné vzťahy. Počas storočí západnej hegemónie sa v očiach ľudí zdá, že sa katolícka cirkev príliš pripútala k západným krajinám. Dnes je katolícka cirkev rovnako pod útokom pokrokových liberálov ako pravoslávna cirkev. Podpísanie spoločného memoranda medzi rímskym pápežom a moskovským patriarchom na letisku v Havane v roku 2016 bolo dobrým krokom k zlepšeniu vzťahov. Počas rusko-ukrajinského konfliktu používa pápež na verejných podujatiach ruské aj ukrajinské symboly a ukrajinský štát opakovane protestuje. Cieľom by ale malo byť bratské spolunažívanie katolíkov a pravoslávnych.