Testovanie na zvieratách je rozsiahla a zložitá problematika, ktorá sa dotýka etických, vedeckých a legislatívnych aspektov. Historicky sa zvieratá využívali na lekárske experimenty už v starovekom Grécku, a táto prax pokračuje dodnes. V súčasnosti sa zvieratá používajú na testovanie liekov, kozmetiky a mnohých ďalších produktov s cieľom overiť ich bezpečnosť a účinnosť pre ľudské použitie.
Historický kontext testovania na zvieratách
V antickom Grécku vedci ako Pytagoras a Aristoteles skúmali anatómiu a fyziológiu zvierat, aby lepšie porozumeli ľudskému telu. Aristoteles veril, že zvieratá nemajú inteligenciu, a preto sa na ne nevzťahujú pojmy ako spravodlivosť a nespravodlivosť. Rímsky lekár a filozof Galén (130 - 200 n. l.) dokonca odporúčal svojim študentom vivisekciu zvierat „bez ľútosti a súcitu”, a aby si „nepríjemný výraz opice pri vivisekcii” vôbec nevšímali.
V 19. storočí vedci ako Louis Pasteur a Robert Koch využívali zvieratá na významné objavy v oblasti mikrobiológie a imunológie, čo viedlo k vývoju vakcín proti smrteľným chorobám. V 20. storočí sa testovanie na zvieratách stalo bežnou praxou vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Etické argumenty proti testovaniu na zvieratách
Jedným z hlavných argumentov proti testovaniu na zvieratách je etická otázka. Zvieratá sú cítiace bytosti, schopné prežívať bolesť, stres a úzkosť. Experimenty na nich často zahŕňajú invazívne procedúry a stresujúce podmienky. Mnohí považujú za neprijateľné, aby zvieratá trpeli pre ľudský prospech, najmä keď existujú alternatívy. Organizácie ako PETA a Cruelty Free International dlhodobo bojujú za práva zvierat a proti ich využívaniu v testovaní.
Zvieratá v laboratóriách zvyčajne musia tiež sledovať (alebo počuť) iné zvieratá, ktoré trpia, vrátane ich vlastných rodičov, súrodencov alebo detí. Vysoká úroveň neustáleho stresu môže spôsobiť, že sa začnú správať neprirodzene. Napríklad pre opice nie je nezvyčajné, že sa mrzačia alebo neustále hojdajú alebo vokalizujú, aby si uľavili od úzkosti, myši sa navzájom naháňali, až kým úplne neprišli o srsť a psy neustále chodili.
Ďalším etickým aspektom je otázka relevantnosti výsledkov získaných z testovania na zvieratách pre ľudské použitie. Kritici poukazujú na biologické rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami, ktoré môžu znamenať, že výsledky testov nie sú vždy presne prenositeľné na ľudskú populáciu. To môže viesť k falošným pozitívnym alebo negatívnym výsledkom, čo predstavuje riziko pre ľudské zdravie.
Napríklad liek Vioxx proti artritíde spôsobil smrť desiatok tisíc ľudí, Baycol na zníženie cholesterolu spôsobil chradnutie svalstva. Napriek tomu, že viac ako 90 % nových liekov, ktoré sa pri testoch na zvieratách javili ako bezpečné a účinné, pri ďalšom testovaní zlyháva. Medzi ľudskými a neľudskými zvieratami existujú rozmanité rozdiely týkajúce sa stavby tela, funkcie orgánov, metabolizmu, výživy, psychiky a zvykov. Rôzne zvieratá reagujú na rozličné látky a chemikálie odlišne.
Argumenty pre testovanie na zvieratách
Zástancovia testovania na zvieratách tvrdia, že bez týchto experimentov by nebolo možné dosiahnuť mnoho lekárskych objavov. Antibiotiká, vakcíny, liečba rakoviny - to všetko bolo čiastočne vyvinuté vďaka výskumom na zvieratách. Napríklad, objav inzulínu a jeho použitie pri liečbe diabetu by nebol možný bez pokusov na psoch. John Riner, majiteľ Animal Health Innovations, zariadenia na testovanie psov a mačiek, je presvedčený, že testovanie na zvieratách je dôležité na zabezpečenie bezpečnosti a účinnosti výrobkov. „Áno, psy prežívajú mierne nepohodlie, ale my netýrame zvieratá,“ povedal Riner.
Mnohí vedci sa domnievajú, že testovanie na zvieratách je jedinou účinnou metódou na vyhodnotenie kvality a bezpečnosti rôznych produktov a ich zložiek. Tento postoj je spôsobený najmä tým, že my, ľudstvo, sme zatiaľ nevyvinuli žiadne alternatívne testy na kozmetiku, lieky atď., ktoré by boli rovnako účinné.
Alternatívy k testovaniu na zvieratách
Veda sa neustále vyvíja a s ňou aj metódy testovania. Moderné technológie ponúkajú alternatívy, ktoré môžu testovanie na zvieratách úplne nahradiť. Jednou z nich sú in vitro testy, ktoré používajú bunkové kultúry namiesto živých zvierat. Tieto testy sú nielen etickejšie, ale aj rýchlejšie a lacnejšie. Napríklad, umelá ľudská koža a iné tkanivá môžu byť použité na testovanie kozmetických produktov a chemikálií.
Ďalej sú vyvíjané a používané mikrofluidné čipy, známe ako "orgány na čipe," ktoré napodobňujú fyziologické reakcie skutočných orgánov. Pokročilé počítačové modely a simulácie tiež hrajú kľúčovú úlohu, umožňujú predikciu biologických reakcií a toxicitu látok. Namiesto pokusov na zvieratách sa čoraz častejšie používajú kultúry a orgánové čipy vyrobené z ľudských buniek, ktoré vznikajú ako odpad pri operáciách. Používajú sa pri testovaní toxicity chemických látok alebo pri vývoji liekov.
Metódy bez trápenia zvierat majú oproti zastaraným pokusom niekoľko výhod: lepšie napodobňujú to, ako ľudské telo reaguje na lieky, chemikálie a liečby; sú efektívnejšie a často lacnejšie a najmä sú humánnejšie.
Laboratórium používa alternatívu k testovaniu na zvieratách na výskum
Legislatívne zmeny a medzinárodné trendy
Európska únia zakázala testovanie na zvieratách pre kozmetické produkty a ich ingrediencie. Ďalšie krajiny, ako je India, Izrael a Nórsko, sa tiež pridali a prijali podobné zákony. V USA sa situácia tiež pomaly mení, pričom niekoľko štátov prijalo zákony, ktoré obmedzujú alebo zakazujú testovanie kozmetiky na zvieratách.
História zákazu testovania kozmetiky v EÚ
História zákazu testovania kozmetických prípravkov na zvieratách sa v EÚ začala písať v roku 1993. Do tohto roku boli na účely testovania kozmetiky využívané najmä myši, potkany, králiky či ošípané. V tomto roku padol v Európskom parlamente prvý návrh na zákaz predaja kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách. Do platnosti mal však vojsť až v roku 1998. Výrobcovia tak mali dlhých 5 rokov na to, aby vyvinuli alternatívne postupy testovania svojich výrobkov.
Ani tento čas však nebol postačujúci a preto sa z dôvodu nedostatku alternatívnych riešení v roku 1997 odložila platnosť zákazu až na rok 2000. V roku 2004 vstúpil do platnosti zákaz testovania hotových kozmetických výrobkov na zvieratách, o 5 rokov neskôr, teda v roku 2009 začal tiež platiť zákaz testovania zložiek kozmetických výrobkov na zvieratách. V Európe je zakázané predávať alebo distribuovať kozmetiku, ktorá bola testovaná na zvieratách. Vysoké sankcie sa vzťahujú aj na nepoctivých výrobcov alebo dovozcov, ktorí sa pokúšajú uvádzať na trh zakázané prísady.
V máji 2018 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom žiada globálny zákaz testovania kozmetiky na zvieratách do roku 2023. Napriek tomu, že v rámci Európskej únii, štáty využívajú alternatívne metódy skúmania, mnohé zo svetovo populárnych značiek sa vyskytne aj na našom trhu. 80% krajín sveta stále povoľuje testovanie kozmetických výrobkov na zvieratách. Napríklad v Číne je testovanie kozmetického produktu na zvieratách ešte stále podmienkou vstupu na trh.
Rozpor medzi nariadeniami EÚ
Kozmetické zložky EÚ sa riadia dvoma nariadeniami, ktoré sú v rozpore. Nariadenie ES 1223/2009 o kozmetike zakazuje testovanie in vivo (na zvieratách) na účely hodnotenia bezpečnosti kozmetických výrobkov vrátane konečných výrobkov aj zložiek. Zároveň nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) môže vyžadovať in vivo testovanie tých istých zložiek v rámci svojich požiadaviek na testovanie.
Autori článku Continuing Animal Tests on Cosmetic Ingredients for REACH in the EU preskúmali v súvislosti s REACH dokumentáciu pre chemikálie, pre ktoré je jediným nahláseným použitím použitie v kozmetike. Zistili, že databáza REACH eviduje 3 206 chemikálií s použitím v kozmetike. Z nich 419 uvádza kozmetiku ako jediné odvetvie použitia a 63 z nich má testy in vivo ukončené až v čase, keď už platil zákaz podľa nariadenia ES 1223/2009 o kozmetike. Žiadatelia vo veľkej miere používali na hodnotenie zložiek pre REACH alternatívne metódy bez použitia zvierat, no niektorí žiadatelia stále vykonávali nové in vivo testy, aby splnili požiadavky nariadenia REACH. V niektorých prípadoch agentúra ECHA, ktorá hodnotí dokumentáciu k žiadostiam podľa nariadenia REACH, odmietla alternatívne metódy žiadateľov ako nedostatočné a vyžadovala nové in vivo testy.
Iniciatívy a projekty na záchranu zvierat
Shannon Keithová, právnička v oblasti práv zvierat, založila v roku 2010 projekt Beagle Freedom Project na záchranu zvierat používaných vo výskume. Organizácia zachránila približne 3400 zvierat. Keithovej plán je otvoriť na pozemku centrum pre psov seniorov s ortopedickými posteľami, vodnými bežeckými pásmi a rampami, ktoré pomôžu starším šteňatám, ktoré strávili svoj život ako pokusné objekty, získať späť silu a naučiť sa socializačným zručnostiam predtým, ako budú vrátené do domova.
Projekt Beagle Freedom vytvoril aj bezplatnú aplikáciu Cruelty Cutter, ktorá pomáha spotrebiteľom skenovať výrobky a zistiť, či boli testované na zvieratách. PETA (People for the Ethical Treatment of Animals) zaviedla certifikáciu Cruelty-Free. Certifikát s charakteristickým symbolom zajačika dostanú tie spoločnosti, ktoré prešli prísnou kontrolou kvality a preukázali, že ich výrobky nie sú testované na zvieratách.
Vzdelávanie a zvyšovanie verejného povedomia
Jedným z kľúčových faktorov, ktoré môžu prispieť k ukončeniu testovania na zvieratách, je vzdelávanie a zvyšovanie verejného povedomia. Informovanie ľudí o etických otázkach spojených s testovaním na zvieratách a o dostupných alternatívach môže viesť k väčšiemu tlaku na spoločnosti a vlády, aby prijali opatrenia na ochranu zvierat.
V posledných rokoch sa zvýšila aj podpora pre certifikované produkty bez testovania na zvieratách. Logá ako "Leaping Bunny" a "Cruelty-Free" pomáhajú spotrebiteľom ľahko identifikovať produkty, ktoré neboli testované na zvieratách. Môžeš si jednoducho overiť, či značka testuje svoje produkty na zvieratách, napríklad na stránke PETA alebo cez vyhľadávač na stránke Cruelty-free International, ktorá vydáva certifikát Leaping Bunny.
Združenie Lekári proti pokusom na zvieratách uvádza: „Nehovoríme o alternatívnych metódach, pretože z toho vyplýva, že pokusy na zvieratách sú v zásade užitočnou metódou, ktorú treba len nahradiť. Okrem toho pojem ‘alternatívne’ zahŕňa nielen metódy bez zvierat, ale aj metódy znižujúce ich utrpenie. Nepožadujeme len úpravu nesprávneho systému, no i zmenu paradigmy, teda zmenu systému od pokusov na zvieratách ako štandardu k modernému výskumu orientovanému na človeka. V súčasnosti už existujú vedecky pokročilé testy na báze ľudských buniek a sofistikované počítačové modely, ktoré sú často oveľa rýchlejšie, lacnejšie, spoľahlivejšie, účinnejšie a na ľudí prenosnejšie.
Oblasti, kde sa testovanie na zvieratách stále vykonáva
Kozmetický priemysel a testovanie na zvieratách
Pred získaním povolenia na uvedenie na trh prechádza každá nová kozmetika fázou experimentu. Laboratórne testy sú zamerané na overenie, či výrobok nepoškodí spotrebiteľov. „Morča“, bežne používaný termín, vyvoláva negatívne asociácie. Vzťahuje sa na pokusy vykonávané na zraniteľných zvieratách, ktoré si neuvedomujú nebezpečenstvo. „Testovanie na zvieratách“ vyvoláva rovnako pejoratívne názory. Pojem znamená, že niektoré druhy zvierat (cicavce, vtáky alebo obojživelníky) sa používajú na špecifické vedecké alebo výskumné účely.
V 20. a 19. storočí kozmetické spoločnosti, ktoré vstúpili na trh, vo veľkej miere využívali zvieratá. V súčasnosti sme svedkami veľkých zmien vo filozofii ochrany zvierat ohľadom ich prítomnosti v testovacích laboratóriách. Neustále sa hľadajú alternatívne a bezpečné metódy testovania kozmetických výrobkov a ich zložiek. Poľsko a Európska únia úplne zakázali testovanie kozmetiky na zvieratách. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. Novembra 2010 to potvrdzuje. Na základe údajov Poľského zväzu kozmetického priemyslu zaviedlo viac ako 40 krajín po celom svete právne predpisy na zákaz obchodovania s kozmetikou testovanou na zvieratách.
Zákaz sa však vzťahuje len na zložky, ktoré sa používajú výlučne v kozmetike, a tie tvoria približne 10 %. Zvyšok sa testuje na zvieratách podľa požiadaviek zákona o chemických látkach, ktoré sa používajú aj pri výrobe chemických výrobkov alebo materiálov. Testovaniu kozmetiky na zvieratách by sa dalo veľmi ľahko vyhnúť, ak by sa vybrali také ingrediencie, ktoré už sú klasifikované a schválené ako bezpečné v kozmetickom sektore.
PETA International zdôrazňuje: „Spoločnosti testujú na zvieratách, aby získali údaje, ktoré môžu použiť na svoju obhajobu, keď ich zažalujú poškodení spotrebitelia. Využívajú skutočnosť, že výrobky boli testované - a nie skutočné výsledky testov - na podporu tvrdení, že sú svedomité. Vyhláseniami ako sami nevykonávame žiadne testy na zvieratách sa spoločnosti snažia zbabelo zbaviť zodpovednosti kvôli zachovaniu imidžu značky. Humane Society International uvádza: „Keď sa niektoré spoločnosti rozhodnú vyvinúť alebo použiť nové, netestované zložky vo svojich kozmetických výrobkoch, vykonávajú testy na zvieratách, aby posúdili bezpečnosť týchto zložiek.”
Kozmetické firmy môžu svojimi tvrdeniami zavádzať, pretože pre pojem „cruelty-free” neexistujú žiadne štandardné alebo právne definície. Neexistujú ani žiadne predpisy, žiadne monitorovanie, žiadne kontroly. Mnohé aj menšie kozmetické značky si na svoje výrobky či webstránky uvádzajú, že ich produkty nie sú testované na zvieratách alebo sú priateľské k zvieratám. Ingrediencie, ktoré použili, však testované môžu byť. Pokiaľ nemá značka certifikáciu programu Leaping Bunny, ktorá je v súčasnosti najhodnovernejším certifikátom, môžu nastať pochybnosti. Politika testovania na zvieratách niektorých spoločností môže byť plná medzier a pochybných tvrdení, ktorými chcú oklamať svojich zákazníkov, aby uverili ich „dobrej vôli” a dosiahli väčšie zisky.
Výskum liečiv a univerzitný výskum
Najviac krutých pokusov na zvieratách sa realizuje vo výskume liečiv a pre univerzitný výskum. Neuveriteľné množstvo pokusov na zvieratách sa realizuje aj v základnom výskume, ktorého cieľom je zvýšiť všeobecné lekárske a vedecké poznatky. V základnom výskume je kladený dôraz na samotnú vedu a nie na liečbu a zdravie. Táto „zvedavosť” so sebou prináša nepredstaviteľné množstvo nevinných obetí.
Podľa najnovšej správy Európskej únie o využívaní zvierat na výskumné účely bolo medzi rokmi 2015 a 2017 v Európe vykonané až 30 miliónov pokusov na zvieratách. Odhaduje sa, že každý rok sa len v Spojených štátoch “použije” na pokusy viac ako 50 miliónov zvierat. Bohužiaľ nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by presne určili, koľko zvierat sa zneužíva na experimenty po celom svete.
Testovanie tabaku a krmív pre domáce zvieratá
Pokusy na zvieratách sa vykonávajú s cieľom testovať látky v tabaku a uvoľniť ich k použitiu. Často sa to deje dokonca aj prostredníctvom vládnych výskumných projektov, ako je napríklad projekt REACH EÚ. Okrem toho sa mnohé testy na zvieratách vykonávajú aj kvôli následkom fajčenia. Toto ľudské utrpenie predstavuje obrovský trh vo výskume dôsledkov fajčenia. Testovanie na zvieratách vyžadujú zo zákona aj farmaceutické spoločnosti v prípade novo vyvinutých prípravkov na boj proti následkom fajčenia.
Zvieratá používané pri testoch krmív pre domáce zvieratá slúžia ako merací nástroj. Tieto zvieratá sú zatvorené v klietkach, ktoré sú čiastočne zamrežované a holé a v ktorých sa oddelene zhromažďujú ich výkaly a moč (kvôli testovaniu - meria sa to, čo z nich vyjde). Po nejakom čase testovania určitých potravín alebo zložiek zbavia zvieratá na rovnako dlhý čas potravy a z ich čriev sa v anestézii odoberie niekoľko vzoriek tkaniva. V pokusoch sa naďalej pokračuje, ale s krmivom s iným zložením.
Testovanie bezpečnosti pri náraze automobilu a iné oblasti
V automobilovom priemysle sa na zvieratách testuje napríklad bezpečnosť pri náraze automobilu. Priviazané zvieratá na sedadle musia narážať do stien vo vysokých rýchlostiach. Táto praktika bola v automobilovom priemysle dlho rozšírená a pre verejnosť neznáma, ale len do chvíle, kým sa do tejto krutej praktiky neobula organizácia PETA (od roku 1991). Pre niektoré zvieratá sú tieto násilné a nechutné testy stále realitou. „Pri týchto testoch sa živé prasatá a psy doslova rozletia. Pred ich usmrtením a pitvaním majú zlomené kosti a vážne vnútorné zranenia. Výrobcovia automobilov vykonávali tiež testy výfukových plynov na opiciach, aby dokázali ich údajnú „neškodnosť”.
Testovanie na zvieratách je všadeprítomné a často úplne skryté pre konečného spotrebiteľa. Tak je to aj v prípade výtvarných potrieb. Máloktorá umelkyňa či umelec si na začiatku tvorby uvedomí, že ich výtvarné potreby môžu obsahovať zložky živočíšneho charakteru. „Umelci zvyčajne neuvažujú o svojich dielach ako o mieste posledného odpočinku pre niektoré časti zvierat.“
Ako môže pomôcť každý jednotlivec?
Existujú jednoduché spôsoby, ako prepožičať svoj hlas zvieratám, ktoré trpia pri pokusoch:
- Vymeňte produkty za verzie bez krutosti: Kozmetika (ako šampón, dezodorant a rúž) a výrobky pre domácnosť (ako saponát na riad, prací prostriedok a čistič skla) sa zvyčajne testujú na morčatách, králikoch, myšiach a potkanoch. Kozmetika a výrobky pre domácnosť bez krutosti sú na trhu dostupné a kúpite ich napríklad v bio či zero waste obchodoch.
- Informujte ostatných: Nenechávajte ľudí v nevedomosti a rozprávajte im o hrôzach, ktoré sa dejú počas experimentovania na zvieratách. Vedomosti sú sila, preto vzdelávajte svojich priateľov, rodinu, kolegov. Môžete napríklad zdieľať oficiálne videá organizácie PETA.
- Povedzte NIE pitvám zvierat v školách: Ak je niekto, koho poznáte, požiadaný, aby v triede rozrezal zviera, povzbuďte ho, aby povedal NIE! K dispozícii sú humánnejšie, nákladovo efektívnejšie a lepšie alternatívy výučby.
- Dávajte si pozor na charitatívne organizácie: Mnoho charitatívnych organizácií žiada peniaze a tvrdí, že pracujú na lieku na nejakú chorobu. V zákulisí však tieto peniaze môžu prispievať k obrovskému utrpeniu zvierat.
- Zvážte darovanie svojho tela vede: Keď už hovoríme o darcovstve, zvážte ponechanie svojho tela vede, aby ste pomohli vedcom, lekárom a študentom medicíny napredovať vo výskume a štúdiu bez toho, aby ublížili zvieratám.
tags: #diskusny #prispevok #testovanie #na #zvieratach