Diskusia o príspevku na športovú činnosť dieťaťa a postavení profesionálnych športovcov na Slovensku

Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Je to organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov a nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, pričom neodbočuje od témy.

Diskusný príspevok predstavuje špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý v sebe kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, pričom v určitých pasážach sa môžu objaviť aj úvahové prvky. Jeho charakter je subjektívno-objektívny, čo znamená, že autor vyjadruje svoj názor, ale zároveň sa opiera o objektívne poznatky. Autor diskusného príspevku je subjektívny v tom, že používa 1. osobu jednotného čísla (sg.), prípadne 1. osobu množného čísla (pl.). Hodnotí určitý problém alebo jav, pričom vychádza z aktuálnych poznatkov o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko. Toto stanovisko však musí byť podložené rozumnými argumentmi, pretože cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Na dokazovanie svojich tvrdení môže využívať rôzne prostriedky, ako napríklad citácie, štúdium materiálov alebo argumenty podložené odbornou literatúrou. Pri hodnotení sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, logickosť textu a syntaktické prostriedky.

Štruktúra diskusného príspevku zvyčajne zahŕňa oslovenie (napr. „Vážení prítomní!“), úvod, jadro s vyjadrením vlastného názoru (napr. „Podľa mojej mienky...“/„Dovoľujem si tvrdiť...“/„Nazdávam sa...“), záver a poďakovanie za pozornosť.

Novinky v príspevku na športovú činnosť dieťaťa od 1. januára 2025

Novela Zákonníka práce, účinná od 1. januára 2025, prináša dôležité zmeny v poskytovaní príspevku zamestnávateľa na športovú činnosť dieťaťa. Zatiaľ čo do 31. decembra 2024 išlo o dobrovoľnú možnosť zamestnávateľa, od 1. januára 2025 je po splnení podmienok jeho poskytnutie povinné pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Na tento príspevok je právny nárok, zamestnávateľ ho poskytne povinne na základe žiadosti zamestnanca.

Kto má nárok na príspevok?

• Každý zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.
• O tento príspevok môže žiadať aj zamestnankyňa na materskej alebo rodičovskej dovolenke.
• Podmienka trvania pracovného pomeru sa posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad o športovej činnosti.
• Zamestnancom na skrátený úväzok sa príspevok znižuje podľa dĺžky ich pracovného úväzku.

Aká je výška príspevku?

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. Táto suma sa uplatní na všetky deti zamestnanca v úhrne, nie na každé dieťa samostatne. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok je zároveň oslobodený od daní a odvodov.

Na ktoré dieťa je možné požiadať o príspevok?

Musí ísť o dieťa, ktoré:

• dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa.
• má príslušnosť k športovej organizácii po dobu najmenej 6 mesiacov.
• má trvalý pobyt alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky.

Za dieťa zamestnanca sa na účely poskytovania tohto príspevku považuje:

• vlastné dieťa zamestnanca,
• dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
• dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení,
• alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Kde je možné príspevok využiť?

Oprávnenými výdavkami sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú činnosť dieťaťa u oprávnenej osoby, ktorou je výlučne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu (Informačný systém športu), ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti pod dohľadom odborne spôsobilého športového odborníka. Športovou organizáciou je právnická osoba (nie fyzická osoba), ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy.

Ako požiadať o príspevok?

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi predložiť účtovné doklady vydané športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe. Súčasťou dokladu je identifikácia športovej organizácie, identifikácia dieťaťa (meno a priezvisko), ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Dôležité je aj preukázanie úhrady výdavkov zamestnanca oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. výpis z účtu). Zamestnanec musí zamestnávateľovi predložiť oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa ich vydania. Pre daňové účely sa zmeškanie tejto lehoty nepovažuje za porušenie podmienok.

Zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku je povinný preveriť aj skutočnosť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii najmenej počas šiestich mesiacov. Splnenie tejto podmienky môže zamestnanec preukázať potvrdením vystaveným oprávnenou osobou alebo zamestnávateľ môže preveriť uvedenú skutočnosť prostredníctvom športového portálu - sport.iedu.sk. Zamestnávateľ nemá povinnosť preveriť, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje príspevok. Na základe jedného vystaveného dokladu o zaplatení si môže nárok na príspevok uplatniť len jeden z rodičov dieťaťa.

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného ním zvoleného zamestnávateľa. O príspevok môže zamestnanec toho istého zamestnávateľa v priebehu kalendárneho roka požiadať aj opakovane, a to až do vyčerpania maximálnej sumy príspevku.

Príklady uplatnenia príspevku:

• Súčasné čerpanie príspevku na rekreáciu a športovú činnosť: Zamestnanec si v januári 2025 požiadal o príspevok na rekreáciu (275 eur) a zároveň by si chcel uplatniť aj príspevok na športovú činnosť svojho dieťaťa za rok 2025. Oba príspevky sú možné, ak sú splnené podmienky pre každý z nich.
• Dva pracovné pomery: Zamestnanec má uzatvorené dva pracovné pomery viac ako 24 mesiacov u dvoch rôznych zamestnávateľov. Môže požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa.
• Nesplnenie podmienok športovej organizácie: Ak dieťaťa športuje v klube, ktorý nie je zapísaný v registri právnických osôb v športe, zamestnancovi nevzniká nárok na príspevok, pretože daný klub sa nepovažuje za oprávnenú osobu.
• Časové hľadisko príslušnosti dieťaťa: Ak dieťa splní podmienku príslušnosti k športovej organizácii najmenej počas 6 mesiacov až neskôr, ako je dátum začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, nárok na príspevok nevzniká.
• Opakované žiadosti: Je na rozhodnutí zamestnanca, či bude zamestnávateľovi predkladať doklad spolu s dokladom o úhrade postupne, napr. každý mesiac, alebo všetky doklady predloží jednorazovo - napr. naraz za polroka alebo na konci roka.

Obdobne ako pri príspevku na rekreáciu sa táto povinnosť týka zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami. Zároveň sa menia aj právne predpisy týkajúce sa policajtov a spol. (napr. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru), a to tak, že od 1.1.2025 tento príspevok patrí príslušníkovi, ak oň požiada a doloží potrebné doklady.

Postavenie profesionálnych športovcov na Slovensku

Diskusia o postavení profesionálnych športovcov na Slovensku odhaľuje niekoľko mýtov a faktov, ktoré ovplyvňujú vnímanie ich ekonomickej situácie a sociálneho zabezpečenia.

Fámy vs. fakty o profesionálnych športovcoch

1. FÁMA 1: Profesionálni športovci na Slovensku si žijú „na veľkej nohe“.
   • FAKTY: Mnoho ľudí, vrátane politikov, vníma profesionálnych športovcov skreslene cez obraz najúspešnejších Slovákov v športe (Sagan, Chára, Cibulková, Hamšík, Šatan), ktorí svoje peniaze zarobili a zdanili v zahraničí. Drvivá väčšina profesionálnych športovcov a športovkýň pôsobiacich na Slovensku (basketbal, hádzaná, volejbal, hokej, futbal) si vôbec nemôže „vyskakovať“ a ani si veľa nenašetrí na horšie časy (zranenie, obdobie bez zmluvy/práce, koniec kariéry). Približne 76,6 % športovcov (849) malo v roku 2017 brutto príjem do 2000 eur mesačne a až 91,96 % (1019) malo brutto príjem do 4000 eur. Len 8,04 % športovcov (89) malo brutto príjem nad 4000 eur.
2. FÁMA 2: Pri športovcovi s príjmom 20 000 eur mesačne sa zaplatí na sociálnych odvodoch viac ako pri športovcovi, ktorý má 6 500 eur mesačne.
   • FAKTY: V roku 2018 bol maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody ustanovený vo výške 6 384 € (7-násobok priemernej mesačnej mzdy). Každý občan, vrátane športovca, s hrubým príjmom vyšším ako 6 384 eur, platí sociálne odvody zo sumy 6 384 eur, bez ohľadu na skutočnú výšku príjmu.
3. FÁMA 3: Činnosť profesionálnych klubov nie je v súlade s verejným záujmom v športe podľa § 2 zákona o športe.
   • FAKTY: Každý profesionálny klub sa stará aj o deti a mládež (cca 100 až 500 detí podľa druhu športu), z ktorých len malý zlomok (menej ako 5 %) sa uplatní v profesionálnom športe. Podstatnú časť reprezentácií SR do 15/16/17/18/19/20 a 21 rokov tvoria hráči/hráčky slovenských profi klubov. Kluby vytvárajú vzory pre ďalšie deti a možnosť ich uplatnenia v SR.
4. FÁMA 4: Za zavedenie zamestnaneckých vzťahov športovcov s klubmi a za platenie odvodov môže „zlý zákon o športe“.
   • FAKTY: Povinnosť platiť sociálne odvody je upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (odvodové prázdniny viď. § 293do), povinnosť platiť zdravotné odvody je upravená v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (odvodové prázdniny viď. § 38ei ods. 2). Dôležitým faktorom je aj benevolencia kontrolných orgánov štátu (NIP a inšpektoráty práce).
5. FÁMA 5: Športovec je úplne rovnakým zamestnancom ako iný bežný zamestnanec, ktorý môže vykonávať svoju prácu až do dôchodkového veku.
   • FAKTY: Kariéra profesionálneho športovca trvá len niekoľko rokov a potom začína znovu. Šport produkuje športové vzory a vytváranie pozitívnych životných/zdravotných návykov, budovanie zdravého životného štýlu u športujúcej mládeže, čo má dopad na zvyšovanie zdravotnej odolnosti obyvateľstva. Šport podporuje zvyšovanie národného povedomia a národnej hrdosti. Športový klub financuje aj prípravu mladých športovcov zo súkromných zdrojov. Športové kluby nie sú z ekonomického pohľadu ziskové, väčšinou sú v strate odkázané na každoročné dotácie ich vlastníkov a podporovateľov. Duálna kariéra športovcov zatiaľ nie je na Slovensku systémovo vybudovaná.
6. FÁMA 6: Prípadné výnimky pre športovcov zamestnancov diskriminujú športovcov individuálnych športov, ktorí majú status SZČO.
   • FAKTY: Podpísanie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu s klubom je možné aj pre individuálnych športovcov, ktorí majú dnes status SZČO.
7. FÁMA 7: Cudzinci budú výhodne využívať (zneužívať) náš sociálny systém.
   • FAKTY: Drvivá väčšina cudzincov nielen z tretích krajín, ale aj z krajín EÚ, po vypršaní profesionálnej zmluvy na Slovensku odchádza do domovského štátu alebo do ďalšej krajiny, kde dostane novú zmluvu. Cudzinci len výnimočne po skončení športovej kariéry ostávajú žiť na Slovensku.

Dôsledky odvodových prázdnin pre športovcov

Keďže sa za športovcov - zamestnancov 3 roky (od 1.1.2016 až do 31.12.2018) neplatili sociálne odvody, malo to negatívne dopady:

• 3 roky nemohli dostávať nemocenskú pri PN-ke.
• 3 roky neboli úrazovo poistení (ako zamestnanci).
• Ak by v tomto období otehotnela športovkyňa, nemala by nárok na materský príspevok, prípadne športovec/otec na rodičovský príspevok.
• Po strate zamestnania nemali nárok na podporu v nezamestnanosti.
• V prípade konkurzu/bankrotu klubu, športovec nemal nárok na dávku garančného poistenia.
• 3 roky sa im nezapočítavajú do odpracovaných rokov.
• 3 roky sa im nijako nezohľadnia pri zisťovaní splnenia podmienok, resp. výpočte výšky starobného dôchodku ani invalidného dôchodku.

Diskusia o prechodných riešeniach a dlhodobých cieľoch

Dlhodobým cieľom je vytvoriť pre kluby ako zamestnávateľov také podmienky, aby uniesli sociálne zabezpečenie športovcov - zamestnancov zodpovedajúce výške ich príjmu. Diskutované prechodné riešenia zahŕňajú:

1. Predĺženie odvodových prázdnin o 2 až 3 roky, čo je však považované za zlé riešenie, pretože športovci budú ďalšie obdobie úplne mimo sociálny systém.
2. Odvody z minimálneho vymeriavacieho základu platí štát za športovca aj za klub - športovec platí odvody z celkového príjmu len na úrazové poistenie a garančné poistenie (0,8 % + 0,25 %) spolu vo výške 1,05 %.
3. Odvody z minimálneho vymeriavacieho základu platí športovec aj klub.
4. Odvody z plného vymeriavacieho základu platí športovec za seba a za klub platí štát (možné určiť maximálny príjem športovca, po ktorý sa uplatní výnimka).

Na porovnanie vplyvu jednotlivých prechodných riešení na odvody športovcov poslúži nasledujúca tabuľka:

Kluboví športovci v reprezentácii riskujú zranenie pri reprezentovaní Slovenska. Podľa § 29 ods. 7 zákona o športe sa príprava a účasť športového reprezentanta na významnej súťaži považuje za „iný úkon vo všeobecnom záujme”. Bolo by preto férové, aby sa Slovensko postaralo o ich úrazové poistenie. Primerané by bolo pravidlo, aby na účely krytia rizík a následkov týchto úrazov bol zo zákona povinne úrazovo poisteným zväz, ktorý športovca nominoval do reprezentácie, pričom za reprezentanta by zo zákona platil poistné na úrazové poistenie štát za obdobie, kedy bol na reprezentačnom podujatí.

Čo sa stane, keď sa nič nezmení?

Ak sa problémy s financovaním a sociálnym zabezpečením profesionálneho športu na Slovensku nebudú riešiť, môže to mať vážne dôsledky:

• Veľká nespokojnosť a zlá atmosféra v profesionálnom športe, najmä v porovnaní s okolitými krajinami, kde má profesionálny šport lepšiu podporu štátu.
• Podstatné zníženie miezd hráčov, čo prinesie odchod najlepších slovenských hráčov do okolitých štátov za lepšími ponukami.
• Zánik alebo prechod veľkého počtu klubov na amatérsku alebo poloamatérsku bázu (napr. basketbal v Košiciach).
• Podstatné zníženie úrovne športovej výkonnosti slovenských klubov oproti okolitým štátom.
• Menšie kluby bez účasti v európskych pohároch zrejme ekonomicky nezvládnu kombináciu zvýšenia nákladov a zníženia športovej kvality spojenej so zhoršením výsledkov.
• Nespokojnosť fanúšikov s výsledkami slovenských klubov v konfrontácii s okolitými štátmi.
• Niektoré kluby budú zvažovať presunutie svojej športovej činnosti do okolitých štátov.

Vecných riešení existuje niekoľko, treba vyvolať reálnu vôľu riešiť problém. Kde je vôľa, cesta sa nájde. Na ťahu sú zväzy, kluby, asociácie hráčov, hráči, funkcionári, sponzori klubov, ligové únie, UčPS, SOV, Klub 500, IFP, politické strany, poslanci, fanúšikovia, médiá. Každý z nich vie zo svojej pozície priamo či nepriamo prispieť do diskusie. Každá aj prechodná výnimka v sociálnom systéme je politickým rozhodnutím. Výnimku by mohli schváliť poslanci, najlepšie prierezovo celou NR SR. Neželané efekty zmeny právnej úpravy sa dajú minimalizovať, ak sa nájde vôľa.

tags: #diskusny #prispevok #sport