Nejeden z nás sa určite zamýšľa nad tým, čo je skutočným základom života. Pre mnohých je to rodina, harmonický zväzok plný citov. Avšak, paradoxne, práve škola je pôvodkyňou nášho životného šťastia. Je dôležité, aby si to všetci dobre uvedomili. Škola, ako ju vnímame dnes, je pôvodkyňou nášho životného šťastia. Bez školy a školských povinností by bolo naše formovanie mysle a získavanie životne potrebných znalostí značne obmedzené.
Škola ako cesta k šťastiu a úspechu
Škola je v spomienkach mnohých absolventov, a ešte viac v pocitoch školopovinných, „nešťastným“, alebo dokonca „najnešťastnejším“, miestom v ich živote. Na tvárach tých, ktorých čaká ešte niekoľko rokov skorého ranného vstávania, písomiek, vysvedčení alebo poznámok v žiackych knižkách, sa v poniektorých prípadoch úľava a úsmev zjaví len pri rozbaľovaní desiatového balíčka počas veľkej prestávky. Je to však práve naopak.
Rovnako bez toho, aby si to žiaci uvedomovali, im snaživé učenie, ale aj nedobrovoľné podriadenie sa povinnosti denne prekračovať brány školy, dáva do života predpoklady a schopnosti stať sa šťastnejšími. Bezpochyby, mnoho závisí od ich vôle a svedomitosti - aj od vôle a svedomitosti učiteľa a od kvality školy. Aj samotná pravidelná školská dochádzka však zvyšuje pravdepodobnosť toho, že jej absolvent bude mať väčšie predpoklady stať sa šťastnejším.
Vieme to vďaka poznatkom sociálnych vied. Vedci zistili, že škola pozitívne vplýva na šťastie. Zistili aj, ako naň vplýva a ako možno tomuto vplyvu pomôcť - ak chceme, rovnako ako známy filozof a utilitarista Jeremy Bentham, čo najviac šťastia pre čo najväčší počet ľudí. Pedagógovia a psychológovia dodnes skúmajú, ako možno zvýšiť kvalitu vzdelávania a s ňou aj šťastie vzdelávaných. Škola nás robí šťastnými pôsobením viacerých faktorov.
Na počte hodín v školských laviciach záleží
Možno je pre laikov prekvapujúcim zistenie, že pocit šťastia, ku ktorému prispieva škola, veľmi závisí aj od toho, koľko rokov sa vzdelávame. Čím viac času strávime v škole a čím vyššie vzdelanie dosiahneme, tým je väčšia šanca na spokojnejší a šťastnejší život. Totiž, na čom sa asi všetci s výskumníkmi zhodnú - viac rokov úspešného vzdelávania zvyšuje šancu na lepšie platové ohodnotenie.
Výskum priniesol konkrétne čísla: rok školskej dochádzky navyše zvyšuje individuálny dosiahnutý príjem o 7 až 12 percent. Príjem, ako je preukázané, a ako by málokto spochybňoval, prináša šťastie veľkej skupine ľudí. Profesor psychológie Ed Diener z Univerzity v Illinois v USA a jeho syn dr. Robert Biswas-Diener skúmali, či je možné kúpiť si šťastie. Zistili, že slušné finančné zabezpečenie skutočne s vysokou pravdepodobnosťou prispieva k zvýšenej miere šťastia. Zistili však aj niečo prekvapujúce: u materialisticky založených či veľmi bohatých ľudí takýto efekt nepozorujeme. Okrem toho spoľahlivo preukázali, že finančné zabezpečenie nie je zárukou šťastia.
Dlhší čas strávený v škole nás však tiež môže priblížiť ku šťastiu tým, že zvyšuje šancu získať lepšie pracovné miesto: také, pri ktorom máme väčšiu možnosť výberu zamestnania, vyhovuje nášmu talentu, záujmom a životným cieľom, prináša nám potešenie, zabezpečuje vyššiu mieru autonómie a nezávislosti a uskutočňuje sa v zdravom pracovnom prostredí.
| Faktor | Vplyv na šťastie | Popis |
|---|---|---|
| Dĺžka vzdelávania | Zvyšuje | Viac rokov úspešného vzdelávania zvyšuje šancu na lepšie platové ohodnotenie a lepšie pracovné miesto. |
| Kvalita vzdelávania | Zásadný | Komplexné vzdelávanie rozvíja všetky stránky osobnosti a pripravuje na rôzne životné situácie. |
| Emocionálny rozvoj | Podporuje | Učí zvládať a regulovať emócie, čo je kľúčové pre šťastie a vnútornú pohodu. |
| Aktívne využitie voľného času | Pozitívny | Získavanie kompetencií pre záujmové činnosti stimuluje šťastie. |
Základom je kvalita vzdelávania
Už sme to zdôraznili: na množstve času strávenom v škole záleží. Ešte viac však žiakovo šťastie závisí od kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Kvalita výučby školských predmetov, atmosféra školy a prístup učiteľov sú skutočne zásadné. Z niektorých škôl vychádzajú „zle“ či málo vzdelaní ľudia. Najväčším problémom je malá miera komplexnosti (úplnosti a všeobecnosti) vzdelania. Je zrejmé, že čím viac toho absolvent vie, tým lepšie si dokáže poradiť s rôznymi životnými situáciami a výzvami. Schopnosť sa s nimi vysporiadať nepochybne prispieva k pocitu šťastia, spokojnosti a k vnútornej pohode.
Mnoho psychológov a pedagógov sa snažilo zistiť, akými spôsobmi možno dosiahnuť kvalitnejšie vzdelávanie - také, aby nebola zanedbaná žiadna stránka človeka. Nazvali to vzdelávaním „celého“ dieťaťa. Práve takéto komplexné vzdelávanie je perspektívnym prístupom vzdelávajúcim a vychovávajúcim šťastnejších jedincov.
Nekomplexnosť vzdelávania výrazne znižuje naše šance
Pri komplexnom vzdelávaní treba myslieť na všetko. Na výchovu v oblasti zdravia tela, pretože tá kultivuje schopnosti pre zdravé návyky, s nimi zdravší životný štýl, a tým šťastnejší a dlhší život. Kvalitná etická výchova zase môže človeka priučiť dôležitým hodnotám. Medzi nimi aj tým prosociálnym, lebo, ako overili odborníci, vzdelanejší ľudia si vážia rodinu a priateľstvá viac ako tí, ktorí sú menej vzdelaní. Prosociálne orientovaní ľudia viac inklinujú k druhým a dokážu lepšie udržiavať medziľudské vzťahy, čo je kľúčovou podmienkou prospievania a šťastia.
Kvalitná etická výchova je veľmi dôležitá aj v učení sa žiakov robiť podložené rozhodnutia, nadobúdať primerané sebavedomie, trpezlivosť, cieľavedomosť a odhodlanie. Dôležitá je aj v hľadaní zmyslu života, napomáha autonómnosti, autenticite a dobročinnosti. Cieľom je aj povzbudiť sebaobjavovanie, ktoré napomáha pri výbere povolania. Profesor Boris Nikolajev z Baylor University v USA zhrnul stovky výskumov v celom svete takto: Stovky akademických štúdií z rôznych časov a miest ukazujú, že lepšie vzdelaní ľudia žijú dlhšie, zdravšie životy, majú väčšie predpoklady pre úspešné manželstvo, prežívajú vyššiu mieru kvality medziľudských vzťahov a majú viac príležitostí na trhu práce.
Vedomosti a emócie
Kvalitný výchovno-vzdelávací proces má väčšie šance podporiť aj priaznivý emocionálny rozvoj osobnosti a rôzne špecifické schopnosti. Emocionálna stránka osobnosti, ktorú môže škola stimulovať a formovať, je nerozlučne spätá so šťastím. Ak sa jednotlivec naučí zvládať, alebo dokonca aj regulovať svoje emócie a kultivovať emocionálnu inteligenciu, má vyššie šance stať sa šťastným, pretože sa naučí zvládať aj negatívne emócie. To podľa odborníkov pomáha jednotlivcovi nájsť zmysel v stresujúcich udalostiach tým, že bude prijímať dobré spolu so zlým a využije nevýhodu vo svoj prospech.
V kvalitnom výchovno-vzdelávacom procese žiaci získavajú aj kompetencie pre aktívne využívanie voľného času. Asi nás neprekvapí, že toto má nepochybne veľký vplyv na mieru šťastia jednotlivca. Patrí sem všetko, čo si dokážeme v súvislosti s aktívnym využitím voľného času predstaviť. Vrátane umeleckého prejavu či tvorby ručných výrobkov. Aj o týchto typoch činností bolo preukázané, že stimulujú šťastie.
Súčasné vzdelávanie a jeho výzvy
Súčasné vzdelávanie na Slovensku sa vyznačuje partikularizmom. Zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Zabudli sme sa pozerať na mladých ľudí ako na celok. Už len ich označenie je rôzne podľa toho, z ktorého uhla pohľadu na nich nazeráme, pre rodičov dieťa, pre učiteľa žiak, pre policajta či sudcu maloletý alebo mladistvý. Vzdelávací systém diferencuje obsah vzdelávania a čím je dieťa staršie, tým je diferenciácia a špecializácia hlbšia. Spoločným prienikom majú byť prierezové témy a medzipredmetové vzťahy, ktoré sú dobrým nástrojom na kontextuálne prepájanie vedomostí, ale sú nedostatočné z dôvodu formálnej implementácie prierezových tém do školských vzdelávacích programov. Mnohí učitelia prierezovo vyučujú, ale skôr intuitívne a živelne, zväčša reagujúc na externé či interné podnety. Chýba systematický a systémový prístup k riešeniu tohto problému.
Žiak sa na strednú školu dostane s pomerne bohatými vedomosťami zo základnej školy. Je paradoxné, že vzdelávacie štandardy niektorých predmetov (aj občianskej náuky) sú nastavené tak, akoby žiak prišiel do 1. ročníka ako nepopísaný list papiera. Oboznamuje sa so známymi vedomosťami, získava zručnosti, ktoré by už mal mať osvojené. Integrovať vedné disciplíny možno začať v občianskej náuke. Už prechod od dejinno-chronologického vyučovania filozofie k nastoľovaniu filozofických problémov bolo významnou a žiaducou zmenou. Prechod na tematické, resp. problémové vyučovanie sa stretol s nepochopením u mnohých učiteľov. Používali rôzne argumenty od vysokej náročnosti na žiakov po absenciu vzdelávacích materiálov pre žiakov, učiteľov. Svojim spôsobom majú pravdu. Filozofia sa dlhodobo vyučovala chronologicky a končiac niekde v postmodernizme.
Interdisciplinárne vyučovanie ako cesta vpred
Filozofia je len prvým krokom. Vyučovať problém moci izolovane vo filozofii, politológii, práve, ekonomike, sociológii či psychológii, a to častokrát implicitne alebo intuitívne, bez poznania vzájomných súvislostí, je síce možné, ale málo efektívne. Občianska náuka ponúka ideálnu platformu pre zavedenie interdisciplinárneho vyučovania. Paralelne možno začať vyučovať dejepis tematicky po jednotlivých problémoch (politika, ekonomika, kultúra, reálie, život marginalizovaných skupín - otroci, poddaní, proletári a pod.). Táto zmena si však vyžaduje širšiu debatu odborníkov, pretože očakávame výrazný odpor zo strany prevažne učiteľskej obce.
Mnoho učiteľov sa obáva učiť interdisciplinárne z dôvodu, že im to nedovolia vzdelávacie štandardy. Vzdelávacie štandardy povinného predmetu občianska náuka neurčujú časovú dotáciu jednotlivým okruhom a učebný plán nezaväzuje školu, v ktorom ročníku konkrétne okruhy so žiakmi riešiť. Problémom je, že vzdelávacie štandardy občianskej náuky predpokladajú vyučovanie po jednotlivých okruhoch a je náročné hľadať v obsahovom štandarde pojmy, ktoré by umožnili interdisciplinárne vyučovanie. Schodnejšia cesta vedie dnes cez disponibilné hodiny, ktoré poskytujú priestor pre profiláciu školy a zároveň umožňujú istú mieru experimentovania a aktívneho uchopenia obsahu vzdelávania. Školy, prevažne gymnáziá, dávajú žiakom pomerne veľkorysú ponuku povinne voliteľných predmetov vo vyšších ročníkoch.
Reforma učiteľského vzdelávania
Ako učiteľ základnej školy som sa stretol so známou alegóriou osvojenia si latinských názvov gramatických pádov. Nezmyselnosť ovládania tohto názvoslovia je v jeho redundancii a v praktickej nevyužiteľnosti. Žiaci prvého stupňa základnej školy sa ho učia preto, aby to mohli ovládať aj na druhom stupni a následne aj na strednej a vysokej škole. Na vysokej škole pedagogického zamerania to študenti musia ovládať z dôvodu, aby to mohli učiť žiakov na prvom stupni.
Podobný princíp sa uplatňuje v prísnej špecializácii vyučovania predmetov na vysokých školách učiteľského smeru. Budúci učitelia získavali minimum zručností ako vzdelávať žiakov, ale boli odborníci na Veľkú francúzsku revolúciu, genetiku či kvadratické rovnice. Na niektorých vysokých školách sa žiaci stretnú s odborovou didaktikou až v treťom ročníku bakalárskeho štúdia a na niektorých až v magisterskom štúdiu. So všeobecnou didaktikou sa môžu stretnúť v rámci všeobecného základu, ale ten bol zväčša orientovaný na teoretické východiská s malým presahom do praktického overovania získaných vedomostí v praxi. Podobný systém funguje v právnickom a lekárskom štúdiu. Budúci lekári, sudcovia, advokáti, prokurátori získavajú všeobecné vzdelanie vo svojom odbore a ku samotnej špecializácii dochádza dokonca až po skončení štúdia.
Inovácie vo vzdelávaní a dištančné vzdelávanie
Koronakríza v celej nahote poukázala na rôzne problémy tradičnej školy vyplývajúce nie z nedokonalosti, ale z jej podstaty. Množstvo predmetov a učiteľov, ktorí ich vyučujú, tlak riaditeľov na online vzdelávanie viedli k rôznym anomáliám v praxi. V súčasnom, pre školy výnimočnom stave, treba formulovať úlohy, ktoré nebudú odtrhnuté od reality a zároveň budú personalizované na každého žiaka. Na jednej úlohe tak dokáže učiteľ ohodnotiť telesnú výchovu, biológiu, čiastočne dejepis, chémiu a ďalšie. Pokiaľ sa osvedčia, môžu sa stať východiskom pre vzdelávanie aj pre iné školy, môžu inšpirovať zákonodarcu pri zmenách legislatívy. Mnohé školy už dnes zdieľajú príklady dobrej praxe a robia to neraz bez iniciácie procesu zhora. Častokrát to závisí od vízie vedenia, schopností a zručností učiteľov, finančného krytia prevažne prostredníctvom rôznych projektov. Didakticky možno zmenu uchopiť cez konštruktivistický prístup vo vzdelávaní.
Škola v kontexte života
Škola je základ nášho života. Bez školy by sme nič v živote nedosiahli, nemali by sme vzdelanie. Mali by sme si uvedomiť, že za všetko čo v živote dosiahneme vďačíme škole. Veď v nej strávime štvrtinu života. Dnešní mladí ľudia berú školu ako samozrejmosť. V niektorých krajinách však nemajú prístup ku vzdelaniu všetky deti. Ich školský systém nie je ani zďaleka na takej úrovni ako u nás. Aj v minulosti sa nemohli vzdelávať všetky deti. Museli pracovať, pomáhať svojim rodičom, aby uživili rodinu. Na školu nemali čas ani peniaze.
Po vzdelaní netúžili iba deti, ale aj dospelí. Dali by všetko za to, aby sa mohli učiť a dokázali prečítať sami knihu. Čítať a písať vedeli iba deti z bohatých rodín, ktoré mali svojich učiteľov. Dnes majú možnosť vzdelávať sa s učiteľmi všetci. Učitelia však často nie sú ocenení za svoju prácu. Neuvedomujeme si, koľko námahy a trpezlivosti je za ich prácou. Pre väčšinu z nich je práca poslaním. Často si hovoríme načo nám je škola a aká ja zbytočná. Čo by sme však robili, keby sme ju nenavštevovali. Malé detí sa do školy väčšinou tešia. Časom, keď sme starší nás tá radosť zo školy prejde, ale stále by sme sa do nej mali vracať s dobrým pocitom, že sa niečo nové dozvieme. Škola ponúka aj rôzne krúžky, ktoré môžu žiaci navštevovať a stráviť príjemné chvíle so svojimi spolužiakmi. Kolektív žiakov je veľmi dôležitý. Keď máme v triede kamarátov, každý deň sa tešíme, že ich znova uvidíme. Škola nie je len o učení, ale aj o kamarátstvach a zážitkoch.
Praktické zručnosti pre život
Ovládajú Pythagorovu vetu, Archimedov zákon, či historické míľniky, na každodenný život však neraz pripravení nie sú. Ako vychádzať s ľuďmi, riešiť konflikty, čo chcieť v živote, to naše deti neučí nik. Škola to necháva na rodičov, tí sa zasa, upracovaní s nedostatkom času spoliehajú na školu. Vedomosti sú užitočné, ale nestačia bez poznania príčin a súvislostí. Viac než „čo“, by sa deti mali v školách učiť „ako a prečo“. O učebných osnovách v našich školách sa diskutuje už dlhý čas, a že je na nich čo meniť, sa zhodujú takmer všetci. V mnohých prípadoch možno viac než o samotné informácie ide o to, aby sa deti naučili, ako ich triediť, premýšľať nad nimi a pristupovať k nim. A aby sa škola nestala povinnosťou, nad ktorou visí hrozba zlej známky, ale naozaj miestom, kde sa možno naučiť užitočné. Napríklad že:
Pohodlnosť nie je cieľ
Postoj, že všetko a všetci nám majú slúžiť, je v dnešnej spoločnosti pomerne rozšírený. Pravá podstata nášho bytia však nie je brať a využívať, ale pomáhať a dávať. Samozrejme, veci sú na to, aby nám život uľahčovali, každé uľahčenie má však aj negatívnu stránku. Ak mám auto, menej chodím pešo, nenaberám kondíciu a znečisťujem životné prostredie. Ak si píšem s priateľmi cez sociálne siete, nevídam sa s nimi a neviem, ako sa skutočne majú. Ak si kúpim koláč, prídem o radosť z pečenia, a podobne. Hľadať rovnováhu a nespohodlnieť, to je dôležité.
Iné znamená iné, nie zákonite nebezpečné
Inakosť je šanca rozšíriť si obzory, niečo nové spoznať. My ju však väčšinou odsudzujeme, hoci neraz sami nevieme prečo. Pre istotu, z princípu. Odsudzujeme gejov, imigrantov, všetko, čo nepoznáme, z čoho hrozí potenciálne riziko pre náš pohodlný svet. Niekedy odsudzujeme aj brata len preto, že má iný názor ako my. Tolerancia je slovo, ktoré by sa určite malo vyučovať na školách nielen ako súčasť slovníka cudzích slov.
Dôležitejšie než materiálne statky je naše vnútro
Mať dom, auto, dobrú prácu. Najčastejšie ciele, ktoré podľa zaužívaných zvyklostí majú človeku zabezpečiť šťastný život. Materiálne veci však nikdy nikoho šťastným neurobili. Šťastie treba hľadať vnútri, nestačí len študovať a zarábať. Duchovné cvičenia, pátranie vo svojom vnútri, poznanie vlastných slabostí, chýb, predností a práca s nimi, to nie je len ezoterický výmysel, ale naozaj dôležitá vec na ceste k šťastiu. Bez ohľadu na to, kde človek býva, pracuje a na čom sa vozí.
Život nie je ľahký
A žili spolu šťastne... Rozprávkový koniec znie idylicky, život však taký nie je. Problémy sú jeho nevyhnutnou súčasťou, vždy musíme niečo riešiť, aby sme sa učili a posúvali vpred. Deti zvykneme pred ťažkosťami chrániť, tak sa neraz stáva, že žijú v bubline a pri prvom probléme sa zosypú. Ak by však vedeli, že zdolávať prekážky je vlastne také nevyhnutné ako dýchať, brali by to inak. A to im treba ukázať.
Z histórie sa treba učiť
Načo sa učíme o križiackych výpravách, načo o holokauste? História nie sú len dátumy a udalosti, ale najmä príčiny a dôsledky jednotlivých skutkov či rozhodnutí. Že žiadne vojny či tragédie, ale ani úspechy nevznikli samé od seba, len tak. Zhrnuté: Viac než čo a kedy by sa mali deti učiť kto, čo a prečo. A hľadať paralely v súčasnosti, samozrejme.
Knihy nestačí len čítať
Knihy obsahujú veľa múdrosti, táto pravda platí dodnes. Kníh a textov je dnes neúrekom, a kto číta, má šancu sa aj dozvedieť. Čo však s prečítanými múdrosťami? Mnohé deti sa radšej nabifľujú poučky a všetko, čo sa od nich vyžaduje, len aby dostali dobrú známku, neraz bez toho, aby si vôbec uvedomili, čo sa vlastne učia, a čo to v živote znamená.