Diskusný príspevok: Podstata, štruktúra a využitie v komunikácii

Písanie efektívneho diskusného príspevku je zručnosť, ktorú možno zdokonaliť praxou. Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý má svoje korene už v antickom Grécku. V súčasnosti je dôležitou súčasťou spoločenskej, politickej, pracovnej a vedeckej komunikácie. Tento článok sa zameriava na charakteristiku, štruktúru a využitie diskusného príspevku, pričom zohľadňuje jeho odlišnosti od iných slohových útvarov.

Staroveké Grécko a zrod rétoriky

Definícia a základné charakteristiky diskusného príspevku

Diskusný príspevok je forma písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup, pričom kladie dôraz na argumentáciu. V niektorých častiach príspevku však môžu prevládať aj úvahové prvky.

Základné znaky diskusného príspevku zahŕňajú organizovanú výmenu názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie a neodbočuje od témy. Z latinského hľadiska, polemika je ostrá až útočná výmena názorov na základe faktov a argumentov.

Subjektívno-objektívny ráz

Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz. Autor, hoci je subjektívny (používa 1. osobu sg., prípadne 1. osobu pl., ak hovorí za skupinu s jej poverením), hodnotí určitý problém alebo jav. Pri tom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré je podložené rozumnými argumentmi. Cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní sa využíva citácia, štúdium materiálov a argumenty podložené odbornou literatúrou.

Jazyková stránka diskusného príspevku

Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety. Je to preto, že adresátom je skupina poslucháčov a text je prednášaný ústne. Poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť. Dôležitý je princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov. Vyhýba sa nespisovným a vulgárnym slovám a neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Gramatika a štruktúra vety

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

  • Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti a nadväzuje na tému alebo predchádzajúceho diskutujúceho. Oslovenie by malo rešpektovať pravidlá bontónu, všeobecné oslovenie (dámy a páni), správne uviesť mená a tituly a dodržiavať očný kontakt s publikom. Oslovenie sa môže opakovať, aj trikrát, ale oddelíme ho pauzou, najprv uvádzame starších, tých, čo sú vo vedúcej pozícii, dámy. Vo vedeckých diskusných príspevkoch môže táto časť absentovať, pretože účastníci sú už oboznámení s témou konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály.
  • Nadviazanie na tému, prípadne na predchádzajúceho diskutujúceho: Táto časť slúži na plynulý prechod k vlastnému príspevku a ukazuje, že autor pozorne počúval predchádzajúce príspevky. Nadviazanie na predošlého rečníka by malo byť originálne a vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s rečníkom. Táto časť je súčasťou úvodu - spamäti, vedecký diskusný príspevok ho nemusí mať.
  • Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém, podložené argumentmi a dôkazmi. Jadro obsahuje vyjadrenie vlastného názoru v 1. os. sg.
  • Záverečná časť: Obsahuje napríklad poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike. Dôležitý je subjektívno-objektívny prístup, používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, ako aj použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky). Dôležitá je aj logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie) a využitie syntaktických prostriedkov (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Diskusný príspevok v rôznych oblastiach

Diskusný príspevok sa využíva v rôznych oblastiach, ako napríklad:

  • Spoločensko-politická a pracovná komunikácia: V tejto sfére je diskusný príspevok zvyčajne jednoduchší ako vedecký. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napríklad citovaním právnickej alebo odbornej literatúry). Môže hovoriť o svojich dojmoch a pozorovaniach. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Dôležité je, aby diskutujúci dodržal program schôdze a diskutoval len o tom, čo je na programe. Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…).
  • Vedecké konferencie a semináre: V týchto prípadoch je diskusný príspevok formálnejší a opiera sa o vedecké poznatky a výskumy.
  • Online diskusie a sociálne siete: V online prostredí sa diskusné príspevky stali bežnou súčasťou komunikácie, avšak často sa stretávame s problémami cenzúry a slobody slova.

Príklad diskusného príspevku: Vplyv médií na spoločnosť

Vážení prítomní, dovoľte mi nadviazať na predošlé príspevky a prispieť svojím pohľadom na význam a vplyv médií v našej spoločnosti. V dnešnej dobe sú médiá všadeprítomné a ovplyvňujú naše správanie, zmýšľanie, cítenie a konanie. Je preto nevyhnutné kriticky sa zamyslieť nad ich úlohou a dopadom na náš život.

Televízia: Silný, ale dvojsečný meč

Ako prvé, a zrejme najväčšie a najvplyvnejšie médium, by som spomenul televíziu. Jej dosah je evidentný v každodennom živote. Televízia ponúka nesporné výhody. Medzi ne patria náučné, súťažno-logické a dokumentárne seriály, ktoré nám umožňujú spoznávať rôzne kultúry, získavať informácie a nadobúdať vedomosti. Televízia nám poskytuje aj aktuálne spravodajstvo a informácie o dianí vo svete. Konkrétny zdroj informácie je dôležitý. Na začiatku správy sa často objaví visačka s menom reportéra a miesta vysielania, niekedy aj logo stanice a meno kameramana. Táto informácia, podobne ako podpis na dokumente, nám dáva možnosť zistiť, kto je za danú informáciu zodpovedný.

Napriek spomínaným výhodám, televízia prináša aj množstvo negatív. V dnešnej dobe má najsilnejší vplyv na naše správanie, zmýšľanie, cítenie či konanie. Televízia, ktorá nám môže pripadať ako zábavný formát, nám bohužiaľ ponúka aj každodennú dávku násilia, intríg, konfliktov či iných negatívnych vecí, ktoré môžeme vidieť v rôznych seriáloch. Veci, ktoré boli vymyslené rôznymi seriálovými režisérmi sa postupne vkrádajú do našich životov a bohužiaľ nás veľmi negatívne ovplyvňujú. Napríklad, manželia sa rozvádzajú kvôli maličkostiam. Problém sa nesnažia riešiť, ale hneď sa rozvedú. Veď seriály, ktoré sú často krát nevkusné, nám ponúkajú tieto veci ako úplnú prirodzenosť, absolútnu normálnosť. Deťom, ktoré vidia na televíznych obrazovkách rôznych superhrdinov, sa prostredníctvom nich ponúka ako vzor správania správanie útočné, často krát až brutálne. Tieto postavy sú často krát príliš negativistické, no deťom sú ponúkané ako silne pozitívne. Ďalším negatívnym aspektom je reklama. Tá nám neponúka len veci, ktoré vlastnou vôľou vidíme či počujeme. Podprahovo do konzumenta vkladá aj určitý pocit chcenia. Ak v televízií ide reklama na nejaký výrobok, reklama ho ponúka tak zidealizovane a tak veľmi podprahovo, že ak konzument navštívi supermarket, podvedome pôjde za značkou, ktorá mu bola celý čas nevedome vnucovaná.

Diagram vplyvu televízie na správanie

Rozhlas: Informácie a hudba, ale s mierou

Ako ďalšie by som mal spomenúť rozhlasové médium. Tento druh média môže nám často krát poslúžiť na spríjemnenie cesty v aute či na vyplnenie ticha pri nejakej manuálnej práci. Jeho veľkou výhodou je neskazenosť, čo znamená že informácie ktoré sa ním ponúkajú ľuďom by mali byť overené, skutočné a nezavádzajúce. Niekedy toto médium môže pôsobiť samozrejme aj negatívne. Obrovskou chybou tohto média, no hlavne komerčných rádií je, púšťanie príliš rýchlej a tanečnej hudby hneď zrána, kedy každý z nás by potreboval hlavne nejakú jemnú melódiu na prebratie.

Tlač: Od kvalitných informácií po bulvár

Tretím médiom ktoré ovplyvňuje našu spoločnosť je tlač. Aj keď tlač už nie je v súčasnosti tak veľmi rozšírená ako v minulosti, stále sa nájdu prívrženci tohto média, ktorý naňho nedajú dopustiť. Tlačené médiá by sme mohli rozdeliť do dvoch kategórií. Tie ktoré na nás majú pozitívny vplyv a tie ktoré majú negatívny vplyv. Medzi tlačené médiá s pozitívnym vplyvom môžeme charakterizovať ako médium prospešné, ktoré plní účel ľudí informovať a pomáha zlepšovať inteligenčnú úroveň spoločnosti. Medzi negatívne zaradíme bulvár, ktorý môže pôsobiť ako jed spoločnosti.

Porovnanie kvalitnej tlače a bulváru

Internet: Nekonečné možnosti, ale aj riziká

Posledné a zároveň štvrté médium spomeniem internet. Internet ako taký nám ponúka nespočetne veľa možností na pozitívne využitie. Problémom dnešnej spoločnosti, no hlavne kategórie mladých ľudí je nevhodne využitý čas strávený pri počítači či notebooku. Mnoho mladých miesto toho aby získavali rôzne informácie a snažili sa z internetu vyťažiť čo najviac, radšej strácajú čas na rôznych sociálnych sieťach, ktorý je v dnešnej dobe viac než vzácny. Jedným zo sociálnych problémov dnešných kybernetických, istým spôsobom aj virtuálnych ľudí je, že začína sa do popredia prebíjať fenomén tretej osoby. Ide o to, že jednotlivci prestávajú hovoriť s ľuďmi, ale začínajú hovoriť o ľuďoch. Tento problém treba skôr či neskôr riešiť. Príliš časté využívanie internetu môže v nás vzbudzovať závislosť, preto si treba dávať veľký pozor na to aký dlhý čas strávime za obrazovkami našich počítačov.

Závislosť ktorá opantala svet - Sociálne siete - Toxíny pre Váš Mozog

Etika v médiách: Kľúč k dôveryhodnosti

Pre správne fungovanie médií je kľúčová etika. V júni bola prijatá aktualizovaná verzia Etického kódexu novinára. Išlo o zásadnú záležitosť, pretože etický kódex sa podstatne upravuje po viac ako dvoch desaťročiach. V rámci Asociácie pre novinársku etiku boli k zneniu Etického kódexu okrem zástupcov vydavateľov a SSN prizvaní aj zástupcovia z online prostredia. Text je konsenzom odborníkov, odráža potreby doby a modernizuje niektoré ustanovenia o skúsenosti a poznatky, s ktorými sa novinári a médiá môžu pri svojej práci v súčasnosti konfrontovať. Tento proces pokračuje premenovaním Tlačovej rady SR na Tlačovo-digitálnu a vyvrcholí na jeseň jej rozšírením o členov za online prostredie.

Základné parametre etického fungovania novinárov a médií sú nadčasové a ich uplatňovanie závisí od etickej integrity novinára, média, ale i celej spoločnosti. Aj starý kódex definoval mnohé veci zreteľne, ale nový etický kódex môže byť príležitosťou na istý „refresh“ v tejto oblasti. Je dôležité viac sa zamýšľať nad ohromnou zodpovednosťou, ktorá je každému človeku v médiu zverená. Ako môže každý titulok, manipulácia alebo neprofesionalita narobiť veľkú škodu.

Tlačová rada eviduje podnety, ktoré sú verejne dostupné. Ale všeobecne - prax hlavne bulvárnych médií a webov v otázke lživých a zavádzajúcich titulkov, ktoré neladia s obsahom. Používanie citácií ako konštatovaní a naopak. Všeobecne prax neposkytnutia priestoru na vyjadrenie jednej zo strán. Extrémistické prejavy, na ktoré slovenské médiá nie sú ešte navyknuté a nevedia reagovať. Účelové materiály s obchodným alebo škandalizujúcim pozadím. To všetko sa v slovenskom mediálnom priestore deje.

Internetová žurnalistika a nástup sociálnych sietí, ktoré niektorí tiež považujú za médiá, zásadne ovplyvnili kritériá kladené na producenta mediálneho obsahu. A nie k lepšiemu. Veľký vplyv má však aj devalvácia verejnej debaty na úrovni politikov i predstaviteľov štátu, ktorí spochybňujú klasické médiá, novinárov, šíria cez svoje profily dokázateľné nepravdy. Keď v bežnom denníku po novembri 1989 urobil novinár alebo redakcia vážnu chybu, po upozornení sa väčšinou noviny ospravedlnili a redaktor, respektíve zodpovedná osoba boli postihnutí. Dnes keď nejaký web uvedie absolútne nepravdivý údaj a niekto v diskusií na to upozorní, redakcia opraví chybu, vymaže diskusný príspevok a tvári sa, že sa nič nestalo. Znížila sa miera sebareflexie a zodpovednosti. Takisto princíp obľúbenosti novín alebo televíznych staníc bol v minulosti založený na dlhodobom stotožnení sa s poskytovaným obsahom, kvalitou informácií či značkou. Dnes je cieľom často len počet klikov, to znamená prilákanie titulkami, fotografiou a nič viac.

Zdroje informácií a ich dôveryhodnosť

Je dôležité rozlišovať rôzne zdroje informácií a kriticky hodnotiť ich dôveryhodnosť. Okrem konkrétnych zdrojov, ako sú mená reportérov a názvy televízií, existujú aj ďalšie typy zdrojov. Zdroj odkazový: Vzdialený odkaz slúži hlavne k vytvoreniu dôverného vzťahu medzi divákom a televíziou: "Po prípade odmietnutia lekárskej pomoci sa televízii Nova podarilo zistiť …", "Ako sme vás už informovali…" Málokto si samozrejme spomenie na predchádzajúce informácie a už vôbec nie odkiaľ pochádzali. Takisto schopnosť spätného spomenutia si je veľmi obmedzená. Zdroj neutrálny: Leží ešte o stupienok nižšie ako vzdialený odkaz. V tomto prípade už vôbec nemáme možnosť vrátiť sa ku zdroju. Zneužíva sa tu perzonalizácia situácie, v ktorej sa zdroj rovná reportér. Typické frázy tohto typu sú: "Podľa zistenia našich štábov..", "Podľa našich informácií…" alebo "V posledných dňoch sa objavila informácia…".

Typy zdrojov informácií

Diskusný príspevok verzus iné žánre

Pre lepšie pochopenie charakteru diskusného príspevku je vhodné porovnať ho s inými žánrami:

Diskusný príspevok verzus výklad

Výklad je spolu s úvahou základným útvarom výkladového slohového postupu. Jeho hlavnou funkciou je sprístupniť neznáme fakty a súvislosti, objektívne vysvetliť neznáme skutočnosti a poučiť - rozšíriť vedecké poznatky. Je určený všeobecnému prijímateľovi. Vyjadruje kauzálne vzťahy medzi predmetmi alebo javmi - osvetľuje príčiny a dôsledky. Súčasťou býva aj opisný slohový postup. Na rozdiel od diskusného príspevku, výklad sa vyznačuje vysokým stupňom zovretosti (kohéznosti textu). Pri jeho tvorbe sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy a postupy logického myslenia. Dodržuje sa zvolený kompozičný postup a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Je to typický argumentačný text - autor sa snaží poučiť adresáta a potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. Snaží sa ho presvedčiť prostredníctvom objasňovania a dokazovania tvrdení.

Jazyk výkladu je vecný a neutrálny, využívajú sa štylistické prostriedky a lexika náučného štýlu, pojmové slová (bez citového príznaku), termíny (odborné vyjadrovanie aj internacionalizmy), bibliografické údaje, skratky, vsuvky, citácie. Modalita vety nie je pestrá - vety sú len oznamovacie. Veta je dlhá a prepracovaná, často sa vyskytuje zložené súvetie. Skladba každej vety, najmä zloženého súvetia, musí byť dôkladne premyslená, aby bol text presný, jasný a zrozumiteľný. Nemali by sa v ňom vyskytovať dvojznačnosti, skreslenia alebo iné nejasnosti, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu pochopeniu textu. Vyjadrovanie je neosobné, používa sa trpný rod, 3. osoba singuláru, polovetné konštrukcie s príčastím, autorský plurál (1. os. pl.). Využívajú sa zátvorky, pomlčky, tabuľky. Text výkladu má odborný ráz a vyžaduje len spisovnú formu jazyka.

Diskusný príspevok verzus interpretácia textu

Interpretácia textu ako žáner predstavuje výklad zmyslu textu. Je to druh výkladu textu, ktorý okrem analýzy zahŕňa aj hodnotenie - postoje. Je to subjektívny slohový útvar, v ktorom autor subjektívne posudzuje napríklad literárne dielo a vytvára si o ňom vlastnú mienku (neraz porozumie textu úplne inak, ako to predpokladal spisovateľ). Autor si pred písaním starostlivo a kriticky prečíta text (napríklad literárne dielo), ktorý má byť interpretovaný. Pri práci používa aj sekundárnu literatúru, zohľadňuje kontexty diela: spoločensko-historický, estetický, literárny a autorský.

Interpretácia je útvar výkladového slohového postupu, preto sa dodržiava kompozícia výkladu (úvod, jadro, záver) a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Dbá sa na prehľadnú výstavbu každého odseku. Vyjadrovanie by malo byť jasné a zreteľné. Každé tvrdenie treba zdôvodniť argumentmi a podložiť dôkazmi. Využíva sa nielen analýza, ale aj hodnotenie - veľmi dôležitý je autorov subjektívny pohľad na dielo. Autor analyzuje, hodnotí a vysvetľuje tematické kategórie: motívy, kompozičné postupy, čas, priestor, dej, výstavbu postáv, zvraty deja, lyrický subjekt a podobne. Rozoberá jazykovo-štylistické prostriedky všetkých rovín (umelecké jazykové prostriedky, lexikálne prostriedky, syntaktické prostriedky a podobne) a hodnotí ich funkciu v diele.

Diskusný príspevok verzus úvaha

Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska. Na rozdiel od výkladu, v úvahe sa využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami. Využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia. Spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky: Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď.

Diskusný príspevok verzus slávnostný prejav

Cieľom slávnostného prejavu je zhodnotenie významu nejakej významnej udalosti, akcie, príležitosti. Svojím obsahom a formou zvyšuje slávnostnosť chvíle. Slávnostné prejavy sa členia na verejné (slávnostné - jubilejné, spomienkové, gratulačné / rámcové - privítací, otvárací, záverový, pozdravný) a rodinné (prejavy na sobášoch, pohreboch, pri výročiach, pri uvítaní novorodeniatok a pod.). Na rozdiel od diskusného príspevku, slávnostný prejav docieli slávnostnú atmosféru používaním zvolacích viet, rečníckych otázok, citátov, metafor, synoným, prirovnaní. V kompozícií jadra je dôraz na vecnom odôvodňovaní a dokazovaní. Má byť nadväzné a postupné, názorné, konkrétne a zrozumiteľné. Členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver), pestrá modalita viet vo vyjadrovaní, parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, exempiel, aforizmov, bonmotov ap. Dôležitá je originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť.

Diskusný príspevok verzus interview

Interview je žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte, ktorým je istá udalosť alebo istý jav a zároveň sprostredkúva informáciu o osobe, ktorá na základe otázok o daných udalostiach a javoch vypovedá. Interview je realizované rozpravou, pri ktorom obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri. Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom. Na rozdiel od diskusného príspevku, interview je dialóg medzi dvoma stranami a má formu otázok a odpovedí. Diskusný príspevok je monologický prejav, hoci nadväzuje na predchádzajúce príspevky a reaguje na ne.

Rečnícky štýl a jeho žánre

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov (už v antickom Grécku). Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému štýlu alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku (tempo, rytmus, melódia textu). Medzi žánre rečníckeho štýlu patria persuazívne (politická reč, súdna reč, kázeň), náučné (prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok) a príležitostné (príhovory, prejavy).

Schéma žánrov rečníckeho štýlu

História rečníctva

Prvé rečnícke prejavy vznikli v 6. storočí pred našim letopočtom v starovekom Grécku. Rečníctvo sa spolu s drámou, hudbou, sochárstvom a staviteľstvom považovalo za umenie. Gréci považovali rečníctvo ako prostriedok presviedčania, pretože podľa demokratických ústav gréckych mestských štátov mal občan právo obhajovať sa pred súdom, alebo prejavovať svoj názor pres ľudovým zhromaždením. V 5. storočí pre našim letopočtom začala na rečnícku prax pôsobiť rečnícka náuka.

  • PLATÓN - vyžadovali od rečníka zodpovednosť a morálku, bezúhonnosť.
  • DEMOSTENES - najslávnejší grécky rečník.

V stredoveku zanikla antická súdna a politická reč. Rečníctvo sa rozvíjalo v náboženských žánroch, rétorika sa vyučovala na univerzitách. Vznikli nové rečnícke žánre: výklady biblických textov, postily (kázne). V období renesancie dochádza k znovuzrodeniu rétoriky, dbalo sa na kultivovaný jazykový prejav, žiakov učili písať a rečniť.

Rétorika na Slovensku

Do 18. storočia na našom území bola latinčina jazykom vzdelancov. Slovenské rečníctvo získalo národnú platformu, na ktorej sa mohlo rozvíjať už po vzniku 1. Československej republiky. So vznikom spolkov vznikali správy o činnosti, diskusné príspevky, otváracie prejavy… Toto sú počiatky rečníctva na Slovensku. Vďaka zvoleniu Ľ. Štúra za poslanca uhorského smeru máme v slovenských rečníckych pamiatkach aj politické reči a parlamentné prejavy.

Agitačné žánre

Sú to argumentačno-presviedčacie prejavy. Ich cieľom je vyjadriť názory, ovplyvniť názory, alebo konanie prijímateľa, získať publikum a presvedčiť o správnosti. Medzi agitačné žánre patrí súdna reč (reč obhajoby alebo obžaloby), ktorá je jazykovým prejavom verejnej oficiálnej komunikácie, založená na presviedčaní a argumentácii. Ďalej sem patrí predvolebný a parlamentný prejav.

Informačné prejavy

Nemajú vopred stanovenú formu. Súhrn diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia, ktorá musí byť vždy riadená vedúcim.

Ako písať kvalitný diskusný príspevok

Na záver si povieme niekoľko tipov, ako písať kvalitný diskusný príspevok:

  • Vyberte si tému, ktorej rozumiete: Píšte o tom, čo vás zaujíma a o čom máte dostatok informácií.
  • Premyslite si svoju argumentáciu: Predtým, ako začnete písať, si ujasnite, čo chcete povedať a aké argumenty použijete na podporu svojho názoru.
  • Používajte jasný a zrozumiteľný jazyk: Vyhýbajte sa zložitým vetám a odborným termínom, ktorým by poslucháči nemuseli rozumieť.
  • Dodržiavajte pravidlá slušnej komunikácie: Rešpektujte názory iných a vyhýbajte sa urážkam a osobným útokom.
  • Overujte si informácie: Predtým, ako niečo napíšete, si overte, či je to pravda. Zabránite tak šíreniu dezinformácií.
  • Buďte stručný a výstižný: Nikto nemá čas čítať dlhé a nezáživné príspevky.

tags: #diskusny #prispevok #situacie #kde #sa #vyuziva