Znečistenie vody je naliehavý a rozsiahly problém, ktorý ovplyvňuje každého jednotlivca na našej planéte. S postupujúcim znečistením závratným tempom je nevyhnutné, aby sme si uvedomili potenciálne katastrofálne následky, ak nepodnikneme okamžité kroky. Voda, základná chemická látka, ktorá obklopuje náš život, pokrýva pozoruhodných 70 % povrchu Zeme, čo predstavuje 369 000 000 kilometrov štvorcových. Slúži ako nenahraditeľná zložka, ktorá podporuje život všetkých organizmov.
Alarmujúce je, že viac ako miliarda ľudí na celom svete nemá prístup k bezpečnej a zdravotne nezávadnej pitnej vode. Čistá voda sa stáva čoraz vzácnejším zdrojom. Napriek jej životne dôležitému významu pre našu existenciu pokračujeme v nezmyselnom plytvaní a znečisťovaní, čím ohrozujeme globálne zásoby pitnej vody. Tento článok sa zaoberá príčinami, dôsledkami a faktormi, ktoré prispievajú k znečisťovaniu vody, a zároveň ponúka návrhy na riešenia tohto naliehavého environmentálneho problému.
Čo predstavuje znečistenie vody?
Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét slnečnej sústavy prítomnosťou vody v kvapalnom stave. Voda pokrýva približne dve tretiny zemského povrchu. Voda existuje v troch rôznych skupenstvách: kvapalnom, tuhom a plynnom. Na Zemi je odhadom 1 350 miliónov kubických metrov vody. Z tohto množstva tvorí 97,2 % slaná voda v oceánoch, 2,5 % sladká voda v ľadovcoch, 0,009 % sladkovodné jazerá, 0,0001 % vodné toky, 0,001 % atmosféra a 0,0005 % živé organizmy.
Je pozoruhodné, že ľudské telo obsahuje približne 60 % vody, zatiaľ čo rastliny môžu obsahovať až 90 % a lúčna tráva približne 79 %. Voda je skutočne neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi. Sladká voda je obzvlášť nevyhnutná pre ľudí a suchozemské rastliny a živočíchy. Alarmujúce je, že približne 97 % svetových zásob vody tvorí slaná voda.
Pitná voda, ako ju poznáme, sa v prírode prirodzene nevyskytuje. Podstupuje filtráciu a chemickú úpravu, aby bola bezpečná na konzumáciu. Vodu klasifikujeme ako znečistenú, ak vykazuje nasledujúce charakteristiky:
- Vysoká kyslosť alebo zásaditosť, ktorá vedie ku korozívnym účinkom.
- Prítomnosť organických látok, hrubých suspenzií, ktoré spôsobujú hnitie, zápach a potenciálne prenášajú infekcie.
- Prítomnosť toxických látok, mikrobiálne znečistenie vyžadujúce dezinfekciu.
- Obsahuje odpad, ktorý sa dá získať a opätovne použiť vo výrobe.
Čistá voda je základným predpokladom života, i keď pojem čistá voda je veľmi relatívny. O tom, do akej miery je znečistená, rozhoduje hlavne jej účinok na živú zložku. Pri výskyte znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí rozlišujeme medzi kontamináciou a znečistením, často zamieňanými pojmami.
Kontaminácia je termín, ktorý by sa mal používať vtedy, ak sa v médiu pozoruje zvýšená koncentrácia niektorých prvkov (látok), ale ich skutočné negatívne pôsobenie nie je zistené, prípadne sa vôbec nemusí prejaviť. Znečistenie je človekom spôsobený prínos látok (mikroorganizmov, prvkov, toxických látok, odpadu a odpadových vôd) alebo energie do environmentálneho systému, ktorý ohrozuje ľudské zdravie, negatívne ovplyvňuje živé zdroje alebo ekosystémy, poškodzuje ich štruktúry alebo možnosti využitia.
Znečisťujúce látky rozdeľujeme na kontaminanty a polutanty. O kontaminantoch hovoríme, ak prítomnosť látky (kontaminantu) v životnom prostredí nespôsobuje preukázané nebezpečenstvo, zatiaľ čo o polutantoch vtedy, keď ide o látky s jasne preukázanými škodlivými účinkami.
Typy vôd na Zemi
Na Zemi rozlišujeme niekoľko typov vôd:
- Slaná voda: Nachádza sa prevažne v oceánoch a moriach.
- Sladká voda: Zahrnuje povrchovú (tečúcu a stojatú) a podzemnú vodu (podpovrchovú).
- Atmosférická voda: Vodná para, vyzrážaná voda vo forme kvapalnej vody alebo ľadu (sneh, ľadovce, námraza, srieň a pod.).
Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický a je známy ako kolobeh vody. Voda sa vyparuje z oceánov a morí pôsobením slnečného tepla, pričom soľ zostáva pozadu. Vietor prenáša odparenú vodu nad pevninu, kde padá na zem vo forme dažďa a nakoniec sa riekami vracia do oceánu.
Príčiny znečistenia vody
Znečistenie vody je globálny problém, ktorý si vyžaduje našu pozornosť. Voda je nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a človek je najväčším spotrebiteľom a znečisťovateľom vody. Celková svetová spotreba sladkej vody sa v rokoch 1950 až 1990 zvýšila približne 3,5-násobne. V súčasnosti sa odhaduje, že ročná spotreba dosahuje takmer 4 000 miliárd m3. V moderných spoločnostiach sa na osobu počíta so spotrebou až približne 500 litrov vody denne. Poľnohospodárstvo a priemysel sú hlavnými spotrebiteľmi vody. Napríklad na výrobu 1 tony cukru je potrebných až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 000 až 190 000 litrov vody.
Človek prispieva k znečisťovaniu vody priamo aj nepriamo. Medzi hlavné zdroje znečistenia patrí:
- Bodové znečistenie: Znečistenie pochádzajúce z jedného alebo viacerých výtokov odpadových vôd do povrchových vôd alebo vodných nádrží (napríklad vypúšťanie kanalizácie do tokov).
- Plošné znečistenie: Znečistenie vyplývajúce z aplikácie priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve, priemyselných emisií a dopravy.
- Havarijné znečistenie: Náhly a neočakávaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd, ako sú ropné látky a rádioaktívne odpady.
Typy odpadových vôd
Odpadové vody možno rozdeliť do rôznych kategórií:
- Splaškové vody: Odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, stravovacích zariadení a ubytovacích zariadení.
- Mestské odpadové vody: Zmes splaškových a iných odpadových vôd, najmä priemyselných, ktoré odtekajú cez verejnú kanalizáciu.
- Priemyselné odpadové vody: Znečistené vody z výrobných procesov.
- Poľnohospodárske odpadové vody: Znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby a drenážne vody.
- Dažďové vody: Vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sieťou.
- Iné odpadové vody: Patria sem nemocničné, chladiace a iné odpadové vody.
Znečistenie vodných tokov
Vodné toky, od najväčších až po najmenšie, sú znečisťované rôznymi spôsobmi. Horné úseky tokov sú zvyčajne menej znečistené, a preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá sa potom dopravuje na veľké vzdialenosti. Znečistenie sa zvyšuje v ďalších úsekoch toku, pretože samočistiaca schopnosť vody už nestačí na elimináciu neustále pribúdajúcich znečisťujúcich látok. Vodné toky ohrozuje aj takzvané druhotné znečistenie, ktoré spôsobujú látky, ktoré samy vodu neznečisťujú, ale vedú k rozsiahlemu množeniu organizmov. Medzi tieto látky patria rôzne živiny, ako napríklad sacharidy (cukry), ktoré sa nachádzajú aj v prečistenej odpadovej vode, a splašky z priemyselných hnojív.
Moria sú ohrozované najmä znečisťovaním ropnými produktami pri lodnej doprave, pri ťažbe ropy, pri haváriách tankérov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rôzne, často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky a pod. Znečisťovanie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín.
Podzemné vody sú znečisťované z prehnojenej pôdy, ropných havárií a znečistených povrchových tokov. Znečistenie podzemných vôd je zvyčajne dlhodobé, trvá desaťročia, niekedy aj storočia. Žitný ostrov, najväčšia zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe, je ohrozovaný skládkami, absentujúcimi čistiarňami odpadových vôd a stavebným boomom. Kumulatívne vplyvy od poľnohospodárstva, sídiel a priemyselných prevádzok majú negatívny dopad na kvalitu podzemných vôd. Je tu reálna možnosť znehodnotenia podzemných vôd pesticídmi a ich reziduami.
Znečisťujúce látky v prírodných vodách
Medzi hlavné anorganické súčasti prírodných vôd patrí vápnik, horčík a sodík, ktoré sú prítomné ako katióny. Z aniónov sú to prevažne hydrogéuhličitany, sírany a chloridy. V malých koncentráciách sú v prírodných vodách zastúpené draslík, železo a mangán. Zo zlúčenín nekovov sú v malých koncentráciách prítomné amónne soli a amoniak, dusitany, dusičnany, fosforečnany. Okrem toho rozpustné látky tvoria zlúčeniny kremíka, bóru a titánu.
Termín potenciálne toxické prvky (PTP) sa používa najmä pre toxické kovy a polokovy, v minulosti tiež označované ako ťažké kovy. Medzi obzvlášť škodlivé látky sa zaraďujú kadmium (Cd) a ortuť (Hg) s ich zlúčeninami. Takmer všetky PTP sa vo vodách prirodzene vyskytujú aspoň v stopových množstvách. Prirodzená koncentrácia PTP závisí predovšetkým od geologických podmienok, vyššia koncentrácia býva zaznamenaná napríklad v blízkosti rudných nálezísk. PTP sa do vôd dostávajú aj ľudským pričinením (spaľovanie fosílnych palív, vylúhovanie zo skládok komunálneho a priemyselného odpadu, vypúšťanie splaškových a priemyselných vôd do recipientu, umelé hnojivá a ochranné prostriedky v poľnohospodárstve), v dôsledku čoho vzrastá ich koncentrácia a stávajú sa tak jednými z najbežnejších, nie biologicky rozložiteľných, polutantov v globálnom meradle.
Mnohé environmentálne významné organické znečisťujúce látky patria do skupiny perzistentných organických polutantov (POPs). Sú rozpustné v tukoch a tukovom tkanive, preto sa ľahko akumulujú v rastlinách a zvieratách. Napríklad veľrybí a tulení tuk obsahuje polychlórované bifenyly (PCB) vo vyšších ako pozaďových koncentráciách. Je pravdepodobné, že prostredníctvom potravy budú ľudia naďalej prijímať PCB aj napriek zákazu jeho výroby a predaja v mnohých krajinách. Medzi POPs patrí napríklad DDT, ktorý zasahuje do metabolizmu steroidných hormónov a ovplyvňuje rozmnožovaciu schopnosť populácií. Popri biologických účinkoch pesticídy pôsobia rušivo najmä na samočistiacu schopnosť vody.
Povrchové a podzemné vody sú často znečisťované ropou a ropnými látkami. Zdrojom tohto znečistenia je petrochemický priemysel a odpadové vody zo strojárskeho a hutníckeho priemyslu. Zdroje znečistenia hydrosféry ropnými látkami začínajú pri ťažbe ropy a pokračujú pri jej transporte. Pri pomerne častých kalamitách cisternových lodí sa do morí dostáva 5-10 miliónov ton ropy. Ropa je zložitá zmes uhľovodíkov.
Historické ropné havárie
Medzi najznámejšie havárie ropných tankerov a plošín patria:
- Havária supertankera Torrey Canyon (1967): V Lamanšskom prielive sa na britské pobrežie vylialo 120 000 ton ropy.
- Stroskotanie lode Amoco Cadiz (1977): Pri pobreží Bretónska vo Francúzsku.
- Havária tankera Exxon Valdez (1989): Pri Aljaške uniklo 150 miliónov litrov ropy, ktorá zdevastovala 2000 kilometrov pobrežia. Dodnes sa tu neobnovila populácia vydier a iných živočíšnych druhov. Spoločnosť Exxon vynaložila 1,3 miliardy dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy.
- Havárie v roku 1993: Vrátane stroskotania tankera s 85 000 tonami ropy pri Shetlandských ostrovoch a zrážky dánskeho supertankera vezúceho 2 milióny barelov ropy s japonským tankerom neďaleko Malackého prielivu, ktorú označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Černobyľu.
- Ropná veža Ixtoc (1979): Porucha ropnej veže v Mexickom zálive viedla k mohutnej explózii a úniku ropy, ktorá znečistila 261 kilometrov pláží.
- Perzský záliv smrti (1991): Počas vojny v Perzskom zálive iracké vojská vyliali ropu do Perzského zálivu, čo spolu s poškodenými tankermi a zlikvidovanými ropnými terminálmi spôsobilo vypustenie 1,75 miliardy litrov ropy. Škvrna dosiahla veľkosť 6 787 kilometrov štvorcových a 10 860 kilometrov štvorcových vodnej plochy bolo znečistených.
- Deepwater Horizon (2010): Výbuch ropnej plošiny v Mexickom zálive si vyžiadal smrť jedenástich robotníkov a unikalo neuveriteľných dva až tri milióny litrov surovej ropy, kým sa podarilo uzavrieť vrt. Škvrna zasiahla 6500 kilometrov vodnej hladiny a na tomto území vyhladila život.
Dôsledky znečistenia vody
Jedna tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu, známu ako ropná škvrna, s rozlohou až 10 km2. To má mimoriadne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru a faunu svetového oceánu. Morské rastliny a živočíchy hynú. Vodné toky pretekajúce veľkými mestami sú mimoriadne znečistené v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. V rokoch 1920 až 1960 bola rieka Temža v úseku Londýna taká znečistená, že v nej nežili žiadne ryby.
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že sa nás problém znečistenia vody netýka, že máme dostatok pitnej vody a že je to problém rozvojových krajín. Skutočnosť je však iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1 %. Je smutné, ale znečisťovanie vody sa deje aj úmyselne. Mali by sme si uvedomiť, že toxické znečistenie nepozná hranice a predstavuje riziko aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znečistenia.
Vplyv na ľudské zdravie
Znečistenie vody sa prejavuje aj poškodením ľudského zdravia. Neviditeľné kontaminanty vo vode, ktoré nemajú zápach ani chuť, môžu mať dlhodobé a vážne dopady na naše zdravie. Od miernych, chronických problémov, ktoré pripisujeme iným príčinám, až po akútne a život ohrozujúce ochorenia. Znečistená voda neovplyvňuje len naše trávenie, ale môže sa podieľať aj na kožných problémoch, hormonálnych dysbalanciách, neurologických ťažkostiach a dokonca aj na vzniku niektorých typov rakoviny.
Medzi zdravotné problémy, ktoré môže spôsobiť znečistená voda, patria:
- Gastrointestinálne ochorenia a oslabená imunita: Spôsobené baktériami, vírusmi, parazitmi, chlórom a vedľajšími produktmi dezinfekcie (DBP). Vplyv na zdravie zahŕňa hnačku, vracanie, nevoľnosť, bolesti brucha, horúčku, dehydratáciu, chronické tráviace ťažkosti, syndróm dráždivého čreva (IBS), narušenú absorpciu živín a oslabenie celkovej imunity.
- Kožné problémy a alergie: Spôsobené chlórom a chloramínmi, tvrdou vodou, sedimentmi a ťažkými kovmi. Prejavuje sa suchou a podráždenou pokožkou, zhoršením ekzémov a psoriázy, alergickými reakciami a poškodením vlasov.
- Riziká pre deti a tehotné ženy: Dusičnany a olovo môžu spôsobiť methemoglobinémiu u dojčiat a neurotoxické účinky olova na vývoj mozgu a nervového systému plodu a malých detí.
- Chronické ochorenia a dlhodobá expozícia toxínom: Ťažké kovy (arzén, ortuť, kadmium), pesticídy a herbicídy, DBP, zvyšky liekov a hormónov, mikroplasty. Tieto látky môžu viesť k poškodeniu orgánov, endokrinným disruptorom, karcinogénnemu riziku, neurodegeneratívnym ochoreniam a oslabeniu imunity.
Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobinémiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíka z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov a rýb. Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí aj pre rekreačné účely.
Prítomnosť ťažkých kovov a zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromadeniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie.
Hoci na Slovensku máme vo všeobecnosti šťastie na kvalitnú pitnú vodu z verejných vodovodov, je dôležité si uvedomiť, že aj tá môže obsahovať nežiaduce látky, ktoré sa do nej dostanú cestou k nám. A v prípade vody zo studní a vrtov je riziko kontaminácie oveľa vyššie.
Biokoncentrácia a biomagnifikácia
Existuje niekoľko ciest, ako sa znečisťujúce látky z vodného prostredia môžu dostať do organizmu. Príjem povrchom tela organizmov (napr. kožou, žiabrami) z vody alebo sedimentov sa označuje ako biokoncentrácia. Biokoncentrácia závisí od kvality vody (napr. pH, či tvrdosť), druhu organizmu a samotnej znečisťujúcej látky.
Príjem znečisťujúcich látok prostredníctvom potravného reťazca sa označuje ako biomagnifikácia. Biomagnifikácia je nárast koncentrácie látky, ku ktorému dochádza v potravnom reťazci v dôsledku nízkej (alebo neexistujúcej) miery transformácie a vylučovania látky na jednotlivých trofických úrovniach. Biomagnifikácia zohráva významnú úlohu pri chlórovaných pesticídoch, PCB, dioxínoch a mnohých iných znečisťujúcich látkach.
Stav slovenských riek a opatrenia
Kúpanie v slovenských riekach a potokoch, hoci lákavé, môže so sebou priniesť zdravotné riziká. Na rozdiel od prírodných vodných nádrží, väčšina slovenských riek nie je vhodná na kúpanie, čo potvrdzujú hydrológovia, vodári a hygienici. Ladislav Podkonický zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Banskej Štiavnici poukazuje na to, že rieky sú často vnímané skôr ako stoky než toky. Okrem začiatočných úsekov pri prameňoch sú väčšinou v najhoršom stupni kvality, teda štvrtom a piatom.
Pozitívom je zlepšujúce sa chemické znečistenie vďaka úpadku výroby po roku 1989. Horšia situácia je v biologickom znečistení, ktoré je spôsobené neexistujúcimi čistiarňami odpadových vôd pri veľkých znečisťovateľoch. Magdaléna Valúchová z Povodia Dunaja uvádza, že aj čistejšie toky, ako napríklad Dunaj, môžu byť dočasne znečistené ropnými látkami v súvislosti s lodnou dopravou.
Paradoxne, Slovensko je na tom s celkovou úrovňou znečistenia lepšie ako v minulosti, kedy priemyselné závody a obce vypúšťali odpad priamo do riek. Problémom sú však environmentálne záťaže, ako napríklad oranžová rieka Slaná v dôsledku zle zakonzervovanej bane a Petrochema Dubová pri Hrone.
V posledných rokoch je v riekach menej plávajúceho odpadu, ale prístup "hodím do vody a voda odnesie" je stále prítomný. Okrem viditeľného odpadu sú problémom mikroplasty. Čistenie priehrad a jazier je náročné, najmä odstraňovanie bahna, ktoré je často znečistené.
Riešenia znečistenia vody
Riešenie týchto problémov si vyžaduje komplexný prístup. V jazierkach je dôležité kontrolovať prísun živín a podporovať biologickú diverzitu. V bazénoch je kľúčová pravidelná údržba a správne dávkovanie chemikálií. V akváriách je zásadné pravidelné čistenie a správne kŕmenie rýb.
Najdôležitejšia je aktívna prevencia. Je veľmi dôležité znižovať množstvo škodlivých látok v odpadovej vode. Analyzujte si vodu, pretože bez laboratórnej analýzy vody (najmä pre studne) neviete, čo vaša voda obsahuje. Až potom môžete vybrať vhodný filtračný systém. Pre komplexnú ochranu je najefektívnejší systém, ktorý kombinuje rôzne filtre (mechanický, uhlíkový, zmäkčovač, RO, UV lampa) v správnom poradí.
Pri každej nehnuteľnosti by malo byť samozrejmosťou riešenie zrážkovej vody, napríklad prostredníctvom zelených striech a dažďových záhrad. Extrémne výkyvy počasia, striedanie intenzívnych zrážok s obdobiami sucha, si vyžadujú adaptáciu. Samosprávy by mali plánovať a realizovať opatrenia na zadržiavanie vody v krajine.
Revitalizácia vodných tokov je nevyhnutná. Regulované rieky strácajú schopnosť filtrovať vodu, sýtiť podzemné vody a ochladzovať prostredie. Pri suchách nemajú organizmy v regulovaných tokoch kde prežiť. Rieky sa však dokážu rýchlo zrevitalizovať, ak sa odstráni príčina znečistenia.
Architekti a projektanti by mali pochopiť dôležitosť vody pre život a zdravie ľudí v mestách a vytvárať synergie medzi urbanizmom a vodnými tokmi. Napríklad, iniciatíva Za živé rieky a čistú vodu sa snaží vysvetľovať, ako by mali zdravé a živé rieky vyzerať. Tridsaťročný boj za záchranu rieky Slatina vyústil do zastavenia plánovanej priehrady a otvoreniu možnosti využívať zelenú infraštruktúru na zadržiavanie vody v krajine. Nová koncepcia vodnej politiky hovorí o zmene prístupu k riekam a k vode ako takej.
Riešenie plastového znečistenia je ďalšou kľúčovou oblasťou. Holandská spoločnosť The Great Bubble Barrier vyvinula metódu čistenia riek od plastov pomocou bubliniek. Dôležité je aj znižovanie používania plastov. Spoločnosť Lidl sa napríklad zaviazala k poklesu používania plastov v prevádzke a k recyklovateľnosti obalov vlastných značiek.
Diskusný príspevok k znečisteniu v regióne Detva
Vážení páni poslanci a ostatní prítomní! Dovoľte mi, aby som sa aj ja mohol zapojiť do diskusii o znečisťovaní životného prostredia regiónu Detva. Ako už všetci dobre viete situácia so znečisťovaním životného prostredia je veľmi vážna, pretože odpadky a čierne skládky stále pribúdajú. Ľudia sú rôzni, niektorí sa snažia vytvoriť si pekné a čisté prostredie okolo seba a niektorí si pekné prostredie zničia a potom si prispôsobujú život k tomu čo si vytvorili.
Myslím si, že vývin ľudstva je dobrý, ale nech sa prispôsobuje našej planéte. Naša planéte Zem sa nebude prispôsobovať nám, my sa musíme prispôsobiť jej. Zamyslime sa nad sebou, pretože prírodu máme len jednu a keď si ju zničíme naspäť ju už nedostaneme. Podľa mňa veľa ľuďom to uľahčí život, že si vytvoria čiernu skládku blízko domu aby nemuseli vybavovať a platiť odvoz odpadkov a preto si myslím, že ak by bolo možné mohli by sa znížiť náklady na odvoz a likvidáciu odpadu.
Lepšie sa pozerá na vyčistené trávniky okolo panelákov a peknú zeleň. Rybársky zväz sa preto rozhodol zorganizovať brigádu. Ja by som navrhol problém riešiť súdnym procesom s miestnym Poľnohospodárskym družstvom Detva, ktoré znečisťuje vodu potoka Detvianka, vypúšťaním nebezpečných látok.
Ako to už bolo viackrát spomínané situácia je vážna a preto je nutné ju riešiť. Jedným z riešení by mohlo byť posilnenie hliadok mestskej polície v mestských častiach Skliarovo a Kostolná, pretože tieto oblasti sú najviac postihnuté škodami, ktoré napáchali leniví a bezočiví ľudia. Ďalej by som navrhoval zvýšiť pokutu za znečisťovanie životného prostredia a vyhadzovanie odpadkov mimo odpadkových košov. Aktuálnu situáciu by možno pomohlo riešiť aj zvýšenie počtu odpadkových košov a to z aktuálneho počtu 1500 na rovných 2000. Veľmi by pomohla aj brigáda, ktorej by sa zúčastnili dobrovoľníci, ktorí by boli ochotní pomôcť pri čistení a skrášľovaní okolia. Stále mi nejde do hlavy, ako niekomu môže byť jedno ako vyzerá jeho okolie. Veľmi ma zarazil aj postoj niektorých poslancov, ktorí sa k problému vyjadrili s postojom, že situácia nie je až tak vážna aby ju bolo nutné hneď riešiť. Svoje tvrdenie o vážnosti situácie môžem podložiť fotografiami, ktoré som odfotografoval priamo pri mojom paneláku a v mestských častiach Skliarovo a Kostolná.
tags: #diskusny #prispevok #o #znecistenych #vodnych #tokoch