Drogy a ich vplyv na zdravie a spoločnosť

Drogová problematika už dávno nie je problémom ohraničenej skupiny konzumentov drog. Drogy a ich distribúcia predstavujú fenomén prekračujúci hranice krajín a kontinentov, ktorý vedie k výrazným medicínskym, sociologickým a ekonomickým dôsledkom. Užívanie jedného alebo viacerých druhov návykových látok so sebou nesie významné riziká. Konzumácia drog má dlhodobý negatívny dopad na fyzické zdravie jedinca a môže spôsobovať napr. paralýzu, zlyhanie obličiek, poškodenie srdca alebo pľúc, prípadne oslabenie imunitného systému. Okrem zdravotných komplikácií môže potenciálna závislosť spôsobovať aj psychosociálne problémy, ako sú osamelosť, zanedbávanie práce, strata priateľov a rodiny a ďalšie. Každý rok stovky tisíc ľudí, vrátane detí, zomierajú na následky zneužívania drog a milióny ďalších sú obeťami drogovej závislosti a drogového násilia.

Medzi pojem droga je možné vo všeobecnosti zaradiť jed, liečivo alebo narkotikum. Drogou je akákoľvek látka, zapríčiňujúca závislosť u človeka, látka určená na diagnózu, liečenie, prevenciu alebo zmiernenie ochorenia a aj psychoaktívna látka, ktorá mení myslenie, pamäť, vnímanie a náladu. Psychoaktívna látka po vstupe do organizmu mení jednu alebo viacero jeho funkcií.

Druhy drog a ich účinky

Drogy sú látky, ktoré majú vplyv na centrálny nervový systém a tým narúšajú prirodzené fyzické procesy. Môžu preto mať vplyv na vnímanie zmyslových vnemov, pocitov a nálad. Vzhľadom na širokú definíciu existuje veľký počet drog, ktoré sa delia na: stimulanty, antidepresíva, anxiolitiká, antipsychotiká, halucinogény (aj ako psychedeliká) a sedatíva. Drogy sa od seba výrazne líšia v akej miere vyvolávajú závislosť, ako sú škodlivé pre ľudský organizmus, ako sú škodlivé pre spoločnosť a ako ľahko je možné sa predávkovať k smrti. Niektoré drogy, najmä kvôli svojmu potenciálu vytvoriť silnú fyzickú závislosť (napr. heroín, kokaín alebo legálne opiáty na predpis ako fentanyl) sú vážnym spoločenským problémom. Na Slovensku sa pod pojmom droga rozumie aj akákoľvek látka, ktorá má potenciál vyvolať závislosť. Najčastejšie užívané drogy vo svete sú kofeín, alkohol a nikotín.

Konope

Konope je rastlina a používa sa vo troch hlavných formách. Najbežnejší druh sa nazýva pryskyřice, ktorá je k dispozícii ako pevné a tmavé kusy alebo bloky. Menej bežné sú listy a stébla tejto rastliny, nazývaná 'tráva'.

• Účinky: Byť „nadopovaný“ konopím navodí pocit relaxácie, hovornosti a šťastia. Niektorí ľudia cítia spomalenie času a zaznamenávajú väčšie potešenie z farieb, zvukov a chutí. Konope výrazne zvyšuje uvoľňovanie dopamínu, tzv. „hormónu šťastia“. Dopamín aktivuje náš systém odmien v mozgu, čo vedie k hlbokej relaxácii a spokojnosti, ale môže vyvolať tiež hysterické chichotanie. Užívanie väčšinou vyvoláva pozitívnu, uvoľnenú náladu, často sprevádzanú urečnenosťou, smiechom a intenzívnym prežívaním.
• Vedľajšie účinky: Konope môže ovplyvniť vašu pamäť a koncentráciu a ponechať vás unavených a bez motivácie. Ak nie ste na konope zvyknutí alebo začnete užívať silnejší druh ako predtým, môžete pocítiť úzkosť, paniku a zmätok, ale tiež môže viesť k dezorientácii, depresiám až psychózam.
• Riziká: Mnoho ľudí považuje konope za relatívne bezpečnú drogu. Avšak výskum ukazuje, že dlhodobí užívatelia môžu mať problémy s kontrolou nad užívaním drogy a môžu sa stať závislými osobami. Fajčenie konope zvyšuje riziko srdcového infarktu a vzniku rakoviny, ako je rakovina pľúc, a rovnako môže ovplyvniť vašu plodnosť. U ľudí, ktorí majú zatiaľ podprahové mentálne poruchy, môže konope vyvolať schizofréniu. Pri dlhodobom užívaní môže spôsobovať psychickú závislosť.

Extáza

Extáza sa obvykle vyrába v utajených laboratóriách v niektorých európskych krajinách. Predáva sa hlavne v tabletách, na ktorých sú rôzne logá a majú rôzne prevedenia.

• Účinky: Extáza vám môže navodiť vyššiu bdelosť a pocit súladu so svojím okolím. Budete sa cítiť šťastní a pokojní a budete cítiť vrelé vzťahy voči ostatným ľuďom. Zvuky, farby a pocity sú intenzívnejšie.
• Vedľajšie účinky: Môže dôjsť k zvýšeniu telesnej teploty, krvného tlaku a srdcového tepu. Ostatné telesné účinky zahŕňajú bolesti svalov, nevoľnosť, stuhnuté čeľuste a škrípanie zubov. Môže u vás dôjsť k silnému poteniu, trasu a k búšeniu srdca.
• Riziká: Väčšina povolených drog je testovaná najprv na zvieratách, ale užívatelia extázy sú 'ľudské morčatá'. Výskum ukazuje, že pravidelní víkendoví užívatelia prežívajú uprostred týždňa zrútenie, ktoré v nich zanecháva pocit únavy a depresie často po celé dni. Môže trvať celé roky, než poznáme dlhodobé účinky, ale u niektorých užívateľov môže dôjsť k nebezpečenstvu vzniku mentálnych porúch neskôr počas ich života.

Heroín

Heroín sa vyrába z morfínu, ktorý je jedným z liekov, ktoré sa pripravujú z makových opia.

• Účinky: Heroín vpravený vpichom dodáva rýchly nástup vzrušenia nasledovaný mierumilovným pocitom ako v sne. Cítite teplo, uvoľnenosť a ospalosť.
• Vedľajšie účinky: Vedľajšie účinky heroínu a ostatných opiátov (ako je morfín a metadón) zahŕňajú zápchu a oslabené dýchanie.
• Riziká: Čo sa predáva na ulici ako heroín, často obsahuje aj iné látky, ako je cukor, múka, mastencový prášok alebo iné drogy. Tieto látky sa môžu zdať neškodné, avšak ich príjem vpichom môže spôsobiť vo vašom tele rozsiahle poškodenie, ako sú krvné zrazeniny, vredy alebo gangréna. Zdieľanie ihiel môže tiež spôsobiť prenos HIV a hepatitídy B a C.

Metadón sa používa ako náhrada pri liečbe návyku na heroín. Dodáva sa vo forme zelenej tekutiny, ktorú musíte vypiť raz denne, aby ste zahnali túžbu po heroíne. Metadón je syntetický opiát, ktorý sa často používa ako náhrada heroínu. Rovnako ako morfín a heroín má prudké analgetické účinky, ale bez spôsobenia silného stavu intoxikácie. V prípade závislosti od heroínu môže zmierniť abstinenčné príznaky.

Kokaín

Kokaín je biely prášok získaný z listov rastliny koka, ktorá rastie predovšetkým v Južnej Amerike. Obvykle sa užíva šnupaním prášku smerom nahor do nosa. Crack nie je iná droga, ale návykovejšia forma kokaínu. Crack, tiež nazývaný 'rock', 'stone' alebo 'free-base', sa obvykle fajčí. Kokaín intoxikuje telo zvýšeným uvoľňovaním chemických poslíčkov - neurotransmiterov, ktoré stimulujú nervový systém. Mozog pracuje na plné obrátky a človek sa cíti neprekonateľný a bez zábran. Pulz, krvný tlak a telesná teplota sa zvyšujú, rovnako ako výkon, ale iba na krátky čas. Niektorí užívatelia sú hyperaktívni alebo agresívni. Kokaín spotrebuje zásoby energie, čo spôsobuje fyzické vyčerpanie. Môžu nasledovať kŕče, respiračné a obehové poruchy alebo srdcové zlyhanie. Kokaín rýchlo vedie k psychickej závislosti.

Amfetamíny

Amfetamíny tvoria skupinu stimulujúcich drog, z ktorých niektoré boli v minulosti užívané ako tablety. Obvykle sú dodávané ako šedobiely prášok predávaný v balíčkoch zložených z papiera a nazývaných 'obálky'. Obvykle sa prehĺtajú, ale tiež ich možno prijímať vpichom alebo šnupaním. Krátkodobo zvyšujú výkonnosť. Uvoľňujú chemických poslíčkov, tzv. neurotransmitery, ktoré stimulujú centrum odmien v mozgu. Pulz, krvný tlak a telesná teplota sa zvyšujú. Mizne únava a užívateľ je schopný maximálneho výkonu. To však trvá len krátko, pretože telo rýchlo spotrebuje svoje zásoby energie.

• Účinky: Závisia od toho, ako drogu užívate. Malá dávka prijatá ústami vo vás prebudí pocit vyššej bdelosti a energie. Vyššie dávky, ktoré si vpichnete alebo vyfajčíte, vo vás vyvolajú nával radosti.
• Vedľajšie účinky: Ako u ostatných stimulujúcich drog prežijete po omámení drogou následný pád. Vysoké dávky amfetamínov môžu vyvolať paniku, paranoidné stavy a halucinácie. Dlhodobým užívaním môže u vás vzniknúť stav „amfetamínová psychóza“ so symptómami ako schizofrénia.
• Riziká: Amfetamínová psychóza môže pokračovať aj po ukončení užívania tejto drogy. Ak sa stanete agresívnymi alebo násilnými, môžete sa tak dostať do nebezpečných situácií. Riziká plynúce z vpichovania sú rovnaké ako u iných drog, napr. prenos HIV a hepatitídy B a C. Amfetamíny sú veľmi návykové látky, príjem ktorých zvyšuje riziko mŕtvice, srdcového infarktu a vzniku psychóz.

Rozpúšťadlá

Rozpúšťadlá sú obsiahnuté vo výrobkoch, ktoré sa nachádzajú vo väčšine domácností, ako sú lepidlá, riedidlo na farby, odstraňovač laku na nechty, palivo do zapaľovača a aerosólové spreje, ako napr. deodoranty. Môžete ich inhalovať z nimi napustenej tkaniny, z rukávu alebo priamo z fľaše. Aerosól si môžete striekať priamo do úst. Zneužívanie rozpúšťadiel je najbežnejšie medzi tínedžermi.

• Účinky: Inhalácia rozpúšťadiel môže vyvolať omámenie či „bzukot“, podobne ako pocit opilosti. Účinky obvykle miznú približne po pol hodine.
• Vedľajšie účinky: Môže dôjsť k vplyvu na váš úsudok a môžete sa stať agresívnymi. Bežné sú aj halucinácie, vracanie a dočasná strata pamäti.
• Riziká: Úmrtie zo zneužívania rozpúšťadiel je vzácne, ale môže k nemu dôjsť z celého radu dôvodov, a dokonca aj po prvom použití. Pod vplyvom rozpúšťadla bude u vás oveľa vyššia pravdepodobnosť nehody. Tiež u vás môže dôjsť k uduseniu - rozpúšťadlom, ktoré si nasprejujete na pľúca, vašimi zvratkami alebo materiálom, ktorý použijete, aby vám pomohol pri inhalácii rozpúšťadla.

LSD a huby (lysohlávky)

LSD sa obvykle dodáva v tenkých tabletkách známych ako 'bodky' alebo 'tabuľky', alebo na malých štvorčekoch z papiera alebo lepenky. Na tabletkách sú obvykle obrázky alebo logá. Lysohlávka je halucinogénna huba, ktorá rastie voľne. Môžete ich jesť surové, uvariť alebo ich vylúhovať v čaji. Účinky lysohlávky sa podobajú miernej, kratšej halucinácii po LSD. Halucinogénne látky výrazne menia kvalitu vedomia, psychiku, intenzitu a hĺbku prežívania, spôsobujú sluchové a zrakové halucinácie, zvyšujú intenzitu vnímania priestoru a farieb. Nebezpečenstvom je nepredvídateľnosť ich pôsobenia.

• Účinky: LSD je halucinogénna droga. Približne jednu hodinu po prijatí tabletky vznikne halucinácia, kedy vaše okolie začne vyzerať inak, lebo farby, zvuky a predmety budú vyzerať nereálne alebo abnormálne. Počas tejto halucinácie môžete mať rôzne vízie, počuť hlasy a bude sa vám zdať, že sa čas spomaľuje alebo zrýchľuje.
• Vedľajšie účinky: Je ťažké predpovedať, aký druh halucinácie budete mať. Počas zlej halucinácie môžete mať pocit vystrašenia, straty sebakontroly, bláznenia alebo umierania.
• Riziká: Zlá halucinácia môže vyvolať u niektorých jedincov duševné ochorenie. Dobré halucinácie môžu byť rovnako nebezpečné, napr. ak začnete veriť, že môžete lietať alebo kráčať po vode. Môže u vás dôjsť aj k spätným vzplanutiam, kedy ucítite, že ste na krátku dobu späť v stave halucinácie, a k tomu môže dochádzať počas týždňov alebo mesiacov po halucinácii. Ako u LSD môžete mať zlé halucinácie, ktoré vás môžu vystrašiť.

Opiáty (morfín, heroín)

Opiáty sú extrahované z rastlinnej šťavy z maku. Mliečna šťava - surové ópium - obsahuje predovšetkým morfín a kodeín. Morfín sa používa v medicíne ako účinný liek proti bolesti. Omnoho slabší kodeín sa často používa ako sirup proti kašľu. Ópium môže priamo imitovať neurotransmitery (chemických poslíčkov), a má teda bezprostredný vplyv na psychiku. Opiáty majú analgetický, relaxačný a euforický účinok. Spôsobujú uvoľnenie, upokojenie, spomalenie reakcií, pasivitu, ospalosť až spánok. Pomerne rýchlo na ne vzniká ťažká fyzická závislosť.

Benzodiazepíny

Benzodiazepíny sú lieky používané na podporu spánku alebo upokojenie. Vzhľadom na ich relaxačný účinok sa im tiež hovorí sedatíva. Benzodiazepíny ovplyvňujú pozornosť, pamäť a koordináciu pohybov a pôsobia tiež na emócie. Pri dlhodobom užívaní môže vznikať psychická a fyzická závislosť.

Závislosť a jej dôsledky

V súvislosti s opakovanou aplikáciou psychoaktívnych látok dochádza k stavu závislosti. Telesná závislosť vyplýva z chronického, opakovaného užívania drog a je charakterizovaná toleranciou a existenciou abstinenčných príznakov pre konkrétnu drogu. Vývoj tolerancie nie je však u každého človeka rovnaký, a preto ho ani nie je možné dopredu predpovedať. Príčina toxického efektu drogy môže byť sprevádzaná taktiež zvýšenou toleranciou organizmu na danú drogu. Abstinenčné príznaky vznikajú vtedy, ak dôjde k náhlemu prerušeniu dodávania drogy do organizmu, resp. k výraznému zníženiu dávky danej drogy v organizme. Každá skupina drog (psychoaktívnych látok) vykazuje rôznu mieru psychickej závislosti chápanej aj ako potreba, túžba pre danú drogu. Jedinec s psychickou závislosťou často verí, že bez konkrétnej drogy a jej neustáleho užívania, nemôže ďalej normálne fungovať. Prejavuje sa u neho neodolateľné nutkanie užiť drogu a drogu získavať akýmkoľvek prostriedkom. Pod látkovou (drogovou) závislosťou rozumieme psychický alebo fyzický stav, ktorého následkom je neodolateľná túžba alebo nutkanie užívať psychoaktívnu látku (drogu), a to opakovane s cieľom navodenia psychoaktívneho účinku. Znížená kontrola je jedným zo základných prvkov, ktoré definujú závislosť. To hrozí hlavne u mladších ľudí, ktorí sú často ochotní riskovať viac ako staršia generácia. Devastačné dôsledky užívania drog prispievajú k celkovému zaťaženiu spoločnosti chorobami. Následkom ich užívania sú akútne a chronické zdravotné problémy, ktoré spôsobujú v zdravotnom systéme aj rozsiahle ekonomické náklady.

Prevencia drogovej závislosti

Prístupy protidrogovej prevencie zahŕňajú široké spektrum, od tých, ktoré sú zamerané na spoločnosť ako celok, a na intervencie zamerané na rizikových jednotlivcov. Hlavné výzvy sú v prispôsobení týchto rôznych stratégií cieľovým skupinám a zabezpečenie, aby boli založené na dôkazoch a mali dostatočné pokrytie obyvateľstva. Pokiaľ ide o posudzovanie na národnej alebo miestnej úrovni, všetky tieto opatrenia môžu byť súčasťou komplexného systému znižovania dopytu po drogách. Je potrebné, aby boli koordinované a integrované. Hlavným cieľom preventívnych aktivít vo vzťahu k ochrane verejného zdravia je predchádzanie vzniku možných zdravotných, sociálnych a ekonomických problémov, vyplývajúcich z rizikového užívania psychoaktívnych látok.

• Primárna prevencia - zameraná na ochranu jednotlivca pred kontaktom s drogou, alebo činnosťami vyvolávajúcimi závislosť patologického charakteru (preventívne programy spojené s prednáškovou činnosťou, ktorých cieľom je zvyšovanie zdravotného uvedomenia rôznych skupín obyvateľstva a tým napomáhanie eliminácii rizikových spôsobov správania v oblasti konzumácie návykových látok).
• Sekundárna prevencia - zaoberá sa identifikovaním rizikových jednotlivcov, ktorí prišli do kontaktu s drogou, alebo činnosťou vyvolávajúcou závislosť patologického charakteru. Cieľom sekundárnej prevencie je snaha odstrániť takéto správanie pomocou medicínskych, psychologických, sociálnych a iných terapeutických prístupov. V tejto fáze je nevyhnutná pomoc odborníkov.
• Terciárna prevencia - zameriava sa na predchádzanie recidívam a návratu k činnostiam vyvolávajúcim závislosti patologického charakteru.

Ak chcete zistiť, či došlo k užitiu drog, môžete využiť napríklad domáci test.

Nelátkové závislosti

Nelátkové závislosti patria medzi novodobú formu závislosti. Technický rozvoj a novodobé technológie prinášajú okrem vymožeností človeku aj problémy. Jedným zo základných prvkov, ktoré definujú závislosť je znížená kontrola. Táto podobnosť viedla k vzniku konceptu nelátkových závislostí. Ide teda zároveň o neschopnosť odolať impulzu, pudu alebo pokušeniu vykonať čin, ktorý je pre osobu škodlivý. V tomto ohľade sa nelátkové závislosti podobajú poruchám užívania návykových látok. Jedinci so závislosťou od návykových látok uvádzajú, že majú ťažkosti odolať nutkaniu piť alebo užívať drogy. Okrem toho má toto správanie často za následok stav pozitívnej nálady alebo „povznesenej nálady“ podobne ako intoxikácia látkami. Mnoho ľudí tiež uvádza potrebu zvýšiť intenzitu správania na dosiahnutie rovnakého efektu nálady čo by sa dalo pripodobniť tolerancii u závislých na psychoaktívnej látke. V prevencii nelátkových závislostí je dôležité zameriavať sa na plnohodnotné trávenie voľného času, nerizikové aktivity, záujmy či koníčky. V súvislosti s uvedeným je tiež dôležité naučiť sa kontrolovane používať internet, nakupovať aj pracovať.

tags: #diskusny #prispevok #o #drogach