Argumenty pre a proti trestu smrti: Komplexná diskusia o kontroverznej téme

Trest smrti, známy aj ako hrdelný trest, je už tisícročia považovaný za najprísnejší trest. V súčasnosti je však jednou z najkontroverznejších tém, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie po celom svete, najmä v súvislosti s narastajúcou kriminalitou, sexuálnymi útokmi na deti, drogovou mašinériou a terorizmom.

Táto diskusia sa často vedie veľmi emotívne, keďže ide o otázku života a smrti. Po desaťročiach zdanlivého európskeho konsenzu o neprípustnosti trestu smrti sa v posledných rokoch opäť otvára diskusia o absolútnom treste. V tejto súvislosti sa vynára množstvo otázok, ktoré sa týkajú morálky, etiky, spravodlivosti, ekonomických aspektov a samotnej účinnosti trestu smrti ako odstrašujúceho prostriedku.

Historický vývoj a pohľad na trest smrti

Trest smrti má dlhú históriu a bol súčasťou právnych systémov mnohých civilizácií. Prvotne sa ako pohnútka pre aplikáciu trestu smrti považovala snaha osobne sa pomstiť jedincovi, ktorého konanie bolo v rozpore s poriadkom štátu.

Starovek a stredovek

Už v Chamurappiho zákonníku z roku 1686 pred naším letopočtom bol trest smrti aplikovaný na princípe „oko za oko, zub za zub“. Tento zákonník inšpiroval aj vznik iných zákonníkov, ako napríklad hebrejské alebo islamské právo šaría. V rímskej kultúre bol trest smrti spočiatku súčasťou náboženského rituálu, no s príchodom Zákona dvanástich tabúľ v roku 450 pred naším letopočtom bolo posvätné právo nahradené svetským. Počas stredoveku bol trest smrti stanovený hlavne za zabitie, únos a znásilnenie, krádež, falšovanie peňazí a podpaľačstvo. Inkvizícia rozšírila tento zoznam aj o heréziu a kacírstvo.

Osvietenstvo a reformy

Nový myšlienkový prúd v nahliadaní na trest smrti priniesli na prelome 18. a 19. storočia osvietenci. Najväčší prínos môžeme badať v diele talianskeho právnika Cesareho Bonesanu markíza de Beccaria, "O zločinoch a trestoch". Beccaria chcel radikálne zmeny v nahliadaní na trest smrti, pričom tvrdil, že trest nemá byť len akýmsi nástrojom pomsty, ale má predovšetkým spĺňať aj nápravnú funkciu. Páchateľ tak má právo si po uplynutí svojho trestu uvedomiť, že život je najvzácnejšou hodnotou a je potrebné ho chrániť. Beccaria tiež tvrdil, že istota udelenia trestu má pôsobiť ako odstrašujúca zložka trestu a nie trest samotný. Medzi ďalších podporovateľov reformy trestu smrti patrili francúzsky filozof François Voltaire a anglický právny reformátor Jeremy Bentham. V nasledujúcich storočiach sa vývoj trestného práva v Európe vyvíjal tak, že trest smrti sa používal čoraz menej. Najväčší posun bol zaznamenaný v druhej polovici 20. storočia.

Trest smrti na území Slovenska a Československa

Trest smrti prešiel na území Slovenskej a Českej republiky mnohými vývojovými zmenami. Trestným zákonom č. 86 z roku 1950 sa rozšírilo používanie trestu smrti, keď bolo v kompetencii súdu udeliť trest smrti až za 25 modelov trestných činov. Za celú históriu Československa bolo vykonaných na tisíc dvesto hrdelných rozsudkov. Za prvej republiky skončili na šibenici pouhé dve desiatky delikventov zo 433 odsúdených na smrť. Najväčší „masaker“ priniesol koniec 2. svetovej vojny. V roku 1989 bol trest smrti zrušený. Slovensko malo v roku 2004 2,26 vraždy na 100 000 obyvateľov, čo ho zaradilo na 62. miesto zo 109 štátov podľa údajov OSN. V roku 2005 zaznamenalo Slovensko najmenej vrážd od roku 1990.

Morálny a etický rozmer trestu smrti

Morálna dimenzia trestu smrti je kľúčovou súčasťou diskusie. Mnohí ľudia sú presvedčení, že prirodzený mravný zákon a učenie kresťanskej viery neumožňujú úmyselné usmrtenie inej osoby. Ak by to bola pravda, akýkoľvek pozitívny efekt trestu smrti na vývoj kriminality by nebol podstatný - morálka by jeho použitie a priori zakazovala.

Biblické výpovede a postoj cirkví

Stará zmluva počíta s trestom smrti ako s úplnou samozrejmosťou. Prvýkrát sa s ním stretávame už v 9. kapitole Genezis: „Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz“ (Gn 9,6). Trest smrti sa používal nielen za siahnutie na život druhého človeka, ale aj za zlé správanie voči rodičom, predaj slobodného Izraelčana do otroctva, čarodejníctvo, sexuálny styk so zvieraťom, cudzoložstvo a homosexualitu. Argument proti trestu smrti sa niekedy v laickej verejnosti používa prikázanie „Nezabiješ“ (Ex 20,13 Dt 5,17). Hebrejský termín r-c-ch a grécky ú foneuseis však označujú svojvoľné zabitie, vraždu, nie všeobecný zákaz usmrtenia.

Nová zmluva priamo neprikazuje ani nezakazuje trest smrti. Ježiš v kázni na hore hovorí: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ja vám však hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Tomu, kto ťa udrie po pravom líci, nastav aj ľavé“ (Mt 5, 38 - 39). Napriek tomu Ježiš pred Pilátom nepopiera, že Pilát má moc nad životom a smrťou (Jn 19,10n). Apoštol Pavol v Liste Rímskym píše: „Každý nech sa podriadi vrchnosti... nie nadarmo nosí meč. ... Je totiž Božím služobníkom, pomstiteľom, vykonávateľom jeho hnevu proti tomu, kto robí zle.“ (R 13, 1,4).

V ranom kresťanstve sa stretávame s odmietnutím trestu smrti u otcov latinskej cirkvi Tertulliana a Laktantiusa. Po Milánskom edikte (313) však prevažujú hlasy, ktoré potvrdzujú oprávnenosť svetskej moci trestať smrťou. Sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský, aj sv. Tomáš Morus vo svojich dielach priznávali štátu právomoc vykonávať absolútny trest.

V 20. storočí došlo k posunu v oficiálnom postoji Katolíckej cirkvi. Ján Pavol II. v 90. rokoch 20. storočia v Katechizme Katolíckej cirkvi zdôraznil, že aj ten najhorší človek nestráca svoju dôstojnosť. V roku 2018 pápež František zmenil znenie Katechizmu a jasne vyhlásil, že trest smrti je neprípustný. Nehovoril o ňom ako o absolútnom zle, ale poukázal na zmenu podmienok v spoločnosti. Dnes Katolícka cirkev jednoznačne odmieta trest smrti.

Filozofické a teologické argumenty

Osvietenstvo prinieslo rozsiahlu diskusiu k trestu smrti. Základná námietka, ktorú ako prvý predložil Cesare Beccara, bola, že štát nemá právo použiť trest smrti, pretože v prirodzenom štáte by rozumní účastníci spoločenskej zmluvy nesúhlasili, aby toto oprávnenie bolo štátu vôbec dané. Jean Jacques Rousseau uvádza, že časté popravy sú znakom slabosti a pomalosti vlády. Albert Camus vníma trest smrti ako rúhanie sa kresťanskému milosrdenstvu a pokániu. Karol Marx odmietal trestanie, ktoré by malo slúžiť k napraveniu alebo odstrašeniu iných.

Medzi zástancov trestu smrti patril Imanuel Kant, ktorý sa okrem ochrannej funkcie trestu dovolával trestu smrti z dôvodu znovunadobudnutia stratenej dôstojnosti páchateľa. Georg Wilhelm Fridrich Hegel zastával myšlienku odplaty ako ideu o rovnocennosti trestu.

Z hľadiska evanjelia pre trest smrti nie je možné uviesť žiadne argumenty, okrem dvoch krajných prípadov, pri ktorých je trest smrti možný - vražda tyrana a vlastizrada.

Argumenty pre trest smrti

Ochrana spoločnosti

Trest smrti jednoznačne zabráni páchateľovi pokračovať v páchaní trestnej činnosti a tým najúčinnejšie chráni spoločnosť. Je to skôr istá forma ochrany spoločnosti. Pokiaľ ten jedinec bude žiť, vždy tu bude možnosť, aj keď len teoretická, že raz sa môže oslobodiť a pokračovať v tom, čo začal. Takúto istotu dáva len smrť. Ak si niekto predstaví, že takého vraha, čo zabil v jeho 18-tich rokoch dve deti, prepustia po cca 20 rokoch von, má pekných 40 rokov, sily plno a čo sa nestane? Dostane chuť zas. A príde k tebe na dvor, unesie tvoje dve deti a spraví im to, čo spravil pred 20 rokmi. Potom by si si dvakrát rozmyslela, čo povieš o morálke a o odpúšťaní.

Odplata a spravodlivosť

Trest smrti je často vnímaný ako spravodlivá odplata za mimoriadne závažné zločiny. Myšlienka trestu ako odplaty lex talionis má veľmi dlhú históriu a je vyjadrená aj v moderných trestných kódexoch. Niektorí argumentujú, že existujú prípady mimoriadne brutálnych zločinov, pri ktorých je absolútny trest spravodlivou odplatou za spáchané zlo. Tomuto svetu veľmi chýba spravodlivosť, a preto by mnohí zaviedli trest smrti a popravili každého zločinca, ktorý niekoho zabil. "Život za život!" je častým argumentom.

Odstrašujúci účinok

Dlhé roky sa viedla polemika o tom, či trest smrti má, alebo nemá odstrašujúci účinok. Zástancovia trestu smrti ju považujú za hlavný argument v súčasnej diskusii a odvolávajú sa na výskumy z USA. Napríklad Isaac Ehrlich v 70. rokoch prišiel k záveru, že jeden vykonaný trest smrti môže mať za následok o sedem až osem vrážd menej. Neskôr, v rokoch 2003 a 2004, boli v USA publikované nové výskumy, ktoré zohľadňovali údaje z obdobia po roku 1976, kedy v USA skončilo moratórium na vykonávanie trestu smrti. Tieto údaje naznačujú, že počet vrážd sa zvýšil okamžite po zavedení moratória a klesol po jeho skončení. Výskum profesorov ekonomiky z Emory University z roku 2003 priniesol veľmi presvedčivé zistenia, podľa ktorých jeden vykonaný trest smrti môže zabrániť až 18 vraždám. Odstrašujúci účinok trestu smrti však plní len v tom prípade, ak je aj v praxi vykonávaný a nie len sporadicky.

Podobný ekonometrický výskum nebol doposiaľ vykonaný v krajinách EÚ. Krajiny pôvodnej EÚ-15 prestali vykonávať trest smrti prevažne v rozpätí rokov 1950-1977. Z kusých informácií vyplýva, že vo viacerých krajinách prišlo v rokoch nasledujúcich po zrušení vykonávania trestu smrti k pomerne výraznému nárastu počtu vrážd. Napríklad vo Veľkej Británii po roku 1964, keď bola vykonaná posledná poprava, začal počet vrážd výrazne stúpať. Vo Francúzsku v roku 1977, keď bola vykonaná posledná poprava, bolo spáchaných 1 952 vrážd, pričom v nasledujúcich rokoch prichádzalo k postupnému nárastu vrážd, ktorý vyvrcholil v roku 1993, keď bolo spáchaných až 2 818 vrážd.

Ekonomické náklady

Zástancovia trestu smrti argumentujú aj ekonomickými otázkami a skutočnosťou, že trest smrti je lacnejší ako doživotné väzenie. Náklady na človeka, ktorý má stráviť zvyšok svojho života za mrežami, sú vysoké a neopodstatnené. Prečo by spoločnosť mala financovať život nejakého vraha? Lano na obesenie alebo guľka, drevená bedňa a neoznačený hrob vyjdú stále lacnejšie ako elektrika, šaty, lekár, strážnik atď. pre odsúdeného po dobu cca 25 rokov. V Marylande zistili, že jedna poprava v plynovej komore stojí 7 miliónov dolárov, pričom náklady na väznenie jednej osoby po dobu štyridsať rokov sú 560 000 dolárov.

Argumenty proti trestu smrti

Nemorálnosť a ľudské práva

Pre mnohých je trest smrti nemorálny a porušuje základné ľudské právo na život. Nikto nemá právo rozhodovať o živote iného. Tak ako nemá právo vrah niekoho zabiť, tak nemáme ani my právo vziať mu jeho život. V tom momente sa stávame presne takým istým vrahom, ako je on. Spoločnosť s nutkaním prelievať krv sa znižuje na úroveň svojich najmenej rozumných príslušníkov. Napodobňovanie tohto správania môže k vražde skôr provokovať, ako od nej odrádzať. Trest smrti vnímajú ako rúhanie sa kresťanskému milosrdenstvu a pokániu. Štát si nemôže privlastňovať božskú moc nad životom a smrťou.

Justičné omyly

Najzávažnejším argumentom proti trestu smrti je hrozba popravy nevinnej osoby. Žiaden systém trestnej justície nie je bezchybný. V histórii bolo mnoho prípadov, keď bol nevinný človek popravený. Napríklad v USA bolo za posledných 90 rokov popravených viac ako 20 nevinných ľudí. Aj keď nové dôkazné prostriedky, ako analýza DNA, riziko justičného omylu minimalizujú, nemôžeme vylúčiť 100% presnosť. Spochybnenie jedného dôkazu nutne neznamená nevinu, lebo súd väčšinou rozhoduje podľa viacerých dôkazov. Aj tak to však skoro iste znamená, že popravili i nevinných. Popravenie nevinného je v každom prípade neospravedlniteľný akt.

Rasizmus a sociálna nespravodlivosť

Existuje obava, že trest smrti je udeľovaný s predsudkami voči určitým etnickým skupinám. Kritici trestu smrti tvrdia, že keď je odsúdený Hispánec alebo černoch, dajú mu trest smrti, ale keď je beloch, väčšinou mu dajú len doživotie. Amerika, ktorá si hovorí krajinou šancí, súcitu a možností, sa stala krajinou vojny, zabíjania a rasizmu.

Neefektívnosť a náklady

Odstrašujúci efekt trestu smrti nebol nikdy dokázaný a žiadna krajina, ktorá zrušila tento trest, nezaznamenala nárast vrážd. Relevantná korelácia medzi trestom smrti a počtom vrážd jednoducho neexistuje. Navyše, v demokratických krajinách, kde sa dodržiava procesné právo, nie je trest smrti ekonomicky výhodnejší ako doživotné väzenie. Samotný odsúdenec trávi mnoho rokov vo väzení a absolvuje mnoho opravných a odvolacích konaní. Poprava (vrátane celého odvolacieho procesu) tak celkovo vyjde oveľa viac ako doživotné väzenie. Napríklad v USA sa za rok popravilo 50 ľudí a cena injekcie je 1200 dolárov, čo je 60 000 dolárov ročne pre celý štát.

Alternatívy k trestu smrti

Takmer identickú ochranu spoločnosti môže zabezpečiť doživotný trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia. Od roku 2003 je tento trest súčasťou aj Trestného zákona Slovenskej republiky. Aj keď žiaden väzenský systém nie je úplne dokonalý a nemožno vylúčiť útek väzňa odsúdeného na doživotie, je to humánnejšia alternatíva. Ak ide pri treste nielen o potrestanie, ale aj o snahu napraviť zločinca, tak potom doživotie má racionálny zmysel. Mnohé európske krajiny preto nastúpili cestu zmierňovania trestov vo svojich zákonníkoch, vychádzajúc z učenia J.J. Rousseaua, ktorý tvrdil, že človek je vo svojej podstate dobrý a zločincom sa stáva iba vplyvom spoločnosti.

Súčasný stav trestu smrti vo svete

V mnohých štátoch USA, v Číne, Saudskej Arábii či Iráne ešte existuje trest smrti. Celosvetové diskusie o treste smrti nabrali na intenzite po decembrovej poprave bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Dňa 31. januára 2007 Európska únia vyzvala vlády všetkých krajín, ktoré ešte nezrušili trest smrti, aby tak urobili a podporili tým okamžité vyhlásenie moratória na tento druh trestu. EÚ sa zasadzuje za úplné zrušenie trestu smrti za akýchkoľvek okolností, pretože považuje tento trest za krutý a neľudský. Berlín obzvlášť kritizuje vykonávanie trestu smrti v prípade mladistvých, ktoré sa praktizuje ešte stále v niekoľkých krajinách. Nemecké predsedníctvo tiež pripomína, že hrozba trestu smrti nemá odstrašujúci účinok na páchateľov. Napriek pokrokom dosiahnutým v uplynulých rokoch nemecké predsedníctvo so znepokojením sleduje pretrvávajúcu diskusiu o obnovení trestu smrti, ktorá sa rozpútala v niektorých krajinách.

V roku 2005 skončilo na popraviskách 22 štátov dovedna 2148 ľudí. Poslednou krajinou, ktorá úplne zrušila trest smrti, boli v júni minulého roku Filipíny. Napríklad vo Veľkej Británii by trest smrti znovu zaviedlo 72 % občanov. V USA bolo v štáte Texas od roku 1976 popravených už 507 odsúdených a na svoj trest smrti v celách čaká ešte ďalších 54 odsúdených. Justícia tohto amerického štátu sa rozhodla „radikálne“ riešiť narastajúcu kriminalitu. Počet násilností sa síce v tom čase znížil o 17 percent, v súčasnosti je však ešte vyšší, než pred rokom 1976.

tags: #diskusny #prispevok #na #temu #trest #smrti