Strach je fylogeneticky stará a užitočná emócia, ktorú možno definovať ako emočnú a fyziologickú reakciu na nejaké nebezpečenstvo. Táto prirodzená ľudská emócia, ktorá vzniká ako reakcia na vnímané hrozby a nebezpečenstvo, nás chráni pred poškodením. Je to vrodený mechanizmus, ktorý nám pomáha prežiť v nebezpečných situáciách a motivuje k vyhnutiu sa zlu alebo k úteku pred ním.
Strach má vždy konkrétny objekt - bojíme sa psa, opitého agresora, bolestivého zákroku. Bojíme sa tmy, pavúkov, výšok. Strach však môže mať rôznu intenzitu a môže sa rôzne prejavovať, od mierneho nepríjemného napätia až po záchvat panickej hrôzy.
Vrodený alebo Naučený?
Miera pohotovosti k strachu a úzkosti je u rôznych ľudí rôzna a primárne závisí od genetického vybavenia jedinca. Druhotne potom od okolností, v ktorých sa vyvíjal. Človek, ktorý sa narodí s dispozíciou k ustrašenosti, sa môže emočným otužovaním stať celkom smelým jedincom a opačne, jedinec, ktorý sa narodil normálne disponovaný, sa môže stať vplyvom prežitých udalostí ustrašenou ruinou. Niektorým strachom sa človek môže naučiť. Strach sa vyvíja s vekom, od jednoduchých úľakových reakcií kojenca, k reakciám na zložitejšie situácie (neznáme prostredie, nečakaný zmyslový podnet).
Je to jeden z našich základných inštinktov, ktorý nám pomáha prežiť v nebezpečných situáciách. Strach je rýchlejší ako mozog, je to inštinkt. Preto telo zareaguje o niečo rýchlejšie ako mozog. Aby bolo pripravené na útek alebo boj.
Typy Strachu a Jeho Prejavy
Strach sa môže prejavovať rôznymi fyzickými a psychickými symptómami. Medzi fyzické prejavy patrí zvýšená srdcová frekvencia, potenie, tras, nevoľnosť, závraty, ťažkosti s dýchaním, chvenie, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca, zvýšenie krvného tlaku a pohotovosť k obrane alebo úteku. Psychické symptómy zahŕňajú paniku, úzkosť a depresiu. Pokiaľ sa pocity strachu objavia bez konkrétneho objektu, hovoríme o úzkosti. Niekedy však aj strach z konkrétnej veci môže byť príliš silný a môže viesť k tomu, že sa človek začne báť vecí, ktorých sa iní ľudia neboja. Takto deformovaný strach môže človeka obmedzovať, vtedy už nehovoríme o strachu, ale o fóbii.
Typy strachu:
- Akútny strach: Krátkodobá reakcia na bezprostredné nebezpečenstvo.
- Chronický strach: Dlhodobý strach, ktorý môže prerásť do úzkosti a fóbií.
- Racionálny strach: Opodstatnený strach z reálnych hrozieb.
- Iracionálny strach: Strach z nepravdepodobných alebo nereálnych hrozieb.
Strach má aj svoje dôležité funkcie:
- Ochranný mechanizmus: Motivuje nás k vyhýbaniu sa nebezpečenstvu.
- Učenie a adaptácia: Pomáha nám učiť sa z chýb a prispôsobiť sa novým situáciám.
- Motivácia: Môže nás motivovať k dosiahnutiu cieľov.
Strach sa stáva problémom, keď je prehnaný a iracionálny, bráni v bežných aktivitách a dosahovaní cieľov, a spôsobuje úzkosť a depresiu.
Úzkosť vs. strach | Aký je rozdiel?
Úzkosť a Stres: Nebezpeční Spoločníci Strachu
V psychologických knihách je úzkosť definovaná ako „chorobný strach z ničoho“. Patrí medzi najčastejšie duševné poruchy dnešnej doby. Chorobný strach a úzkosť má v mozgu prejav dysfunkcie serotoninergného a dopaminergného systému a jeho riešenie patrí do rúk odborníkov. Strach a úzkosť môžu byť jednou z reakcií na ohrozenie života. Okrem tejto tzv. existenčnej úzkosti sa môžu pridružiť aj ďalšie strachy - z priebehu a náročnosti liečby, z jej vedľajších účinkov, nejasnej dĺžky trvania, či neistého efektu.
Ťaživé sú aj obavy, ako veľmi choroba poznačí pracovný, rodinný život a sociálne postavenie pacienta. Zvýšenú mieru úzkosti a strachu môžete pociťovať ako napätie, nepokoj, hrôzu až paralýzu. Môžete zaznamenať, že vaša pozornosť je znížená, vnímanie zúžené, objaviť sa môžu problémy s pamäťou. Na telesnej úrovni sa strach a úzkosť môžu prejaviť svalovým napätím, chvením, zrýchleným pulzom, búšením srdca, plytkým a zrýchleným dýchaním.
Nezriedka sa u pacientov rozvinie tzv. anticipačná úzkosť. To znamená, že samotné očakávanie a predstava liečby spôsobuje nevoľnosť, zvracanie, alebo iné nepríjemné stavy. Napr. vás napína na zvracanie hneď po príchode do nemocnice, hoci ste liečbu ešte nedostali. Vaša psychika teda reaguje cez telesný prejav. U niektorých pacientov môžu mať rôzne vyšetrenia za následok úzkosti alebo fóbie, ktorými trpeli v miernej forme aj v minulosti, ale keďže v bežnom živote neboli konfrontovaní so situáciami, ktoré by ich vyvolávali, neprejavili sa - napr. klaustrofóbia pri nukleárnej magnetickej rezonancii, alebo strach z ihly alebo krvi pri rôznych odberoch.
Faktory Ovplyvňujúce Náchylnosť na Stres
Určitú formu stresu pocítil v živote snáď každý z nás. Mnoho ľudí sa ale s takými stavmi stretáva viac, než zdravý organizmus dokáže zvládnuť. Náchylnosť človeka k stresu navyše ovplyvňujú faktory, ako je genetika, schopnosť zvládania stresu alebo typ osobnosti, čo znamená, že niektorí ľudia sú ohrozenejší ako iní. Štúdie ukazujú, že ľudia v profesiách, ako je zdravotníctvo a sociálna práca, ľudia z minoritnej sociálnej skupiny alebo všeobecne rodičia majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť vyššej úrovne stresu.
Treba si uvedomiť, že strach nám už od nepamäti pomáha prežiť. Patrí k jedným z najsilnejších emócií a ovplyvňuje naše telo aj myseľ. Stresové hormóny nám pomáhajú prekonať krátkodobé situácie, kedy môže byť ohrozený náš život (napr. útek pred susedovým psom). Zatiaľ čo pri dlhodobom chronickom strese (náročná práca, povinnosti v škole) je to práve naše zdravie, ktoré je v ohrození. Následkom môže byť vysoký krvný tlak, cukrovka a mnoho ďalších ochorení.
Jednou zo skupín náchylnejších na úzkosť a strach sú starší ľudia. Neustály pocit odkázania na svoje okolie a mnoho pridružených ochorení sú hlavnými spúšťačmi.
Ako Zvládať Strach a Úzkosť
Pre celkové zlepšenie je dôležité čo najviac minimalizovať chronický stres každodenného života. Súčasne je dôležité si uvedomiť, že stres nie je to isté ako poruchy duševného zdravia, ako je úzkosť a depresie, ktoré vyžadujú špeciálnu liečbu. Ak úzkosť pretrváva niekoľko týždňov a ovplyvňuje nás v každodennom živote, je vhodné navštíviť lekára. Vždy buďte opatrní, pokiaľ sa jedná o duševné zdravie.
Čo vám môže pomôcť úzkosť znížiť:
- Informácie: Mať k dispozícii všetky potrebné informácie o liečbe, o jej možných vedľajších účinkoch, ale aj tom, ako je možné ich zvládnuť. Pozor však na dôveryhodnosť zdrojov, odkiaľ informácie získavate!
- Kontrola myšlienok: Snažiť sa vedome kontrolovať a ovládať úzkostné myšlienky, nenechať im priestor, aby vás zahltili. Pomáha presmerovanie myšlienok na iné, príjemnejšie. Kontrola myšlienok neznamená, že sa budete tváriť, že váš strach neexistuje a že nebudete o ňom s nikým hovoriť. Naopak, je dôležité vedieť svoje obavy dať zo seba von, zdôveriť sa s nimi niekomu blízkemu.
- Relaxačné techniky: Naučte sa relaxačné techniky, pomôžu vám znížiť napätie v tele a zahnať úzkostné myšlienky v hlave.
- Odborná pomoc: Ak vám ani po čase vaša snaha neprinesie úľavu od úzkosti, vyhľadajte pomoc psychológa alebo psychiatra.
Prírodné Pomocníci a Životný Štýl
Silice z levandule, kvet chmeľu, list medovky alebo koreň valeriány sú známe svojimi protistresovými účinkami. Mnoho voľnopredajných liekov určených na lepšie zvládanie strachu obsahuje práve tieto bylinky. Medzi vitamíny a minerály, ktoré majú antistresové účinky, patria vitamín B6 (pyridoxín) a horčík (magnézium).
Ďalšie tipy na zníženie stresu a úzkosti:
- Pohyb: Jeden z najefektívnejších spôsobov, ako sa upoklamiť v strese, je pohyb.
- Strava: Snažte sa vyhnúť veľkému množstvu spracovaných potravín a pridanému cukru. Zvýšte konzumáciu plnohodnotných potravín s dostatkom živín, ako je horčík a vitamíny skupiny B.
- Obmedzenie "screen time": Prílišné vystavovanie nášho organizmu vplyvu obrazoviek môže zvýšiť váš stres.
- Starostlivosť o seba: Vyhradenie času na starostlivosť o telo i dušu môže pomôcť znížiť hladinu stresu.
- Kofeín: Nadmerná konzumácia kofeínu môže zhoršovať pocity úzkosti alebo narušiť váš biorytmus.
- Zdravé hranice: Odmietnite brať na seba viac, než môžete zvládnuť.
- Joga: Pomáha znižovať hladinu stresových hormónov, krvný tlak a srdcovú frekvenciu.
- Ľudský dotyk: Môže mať upokojujúci účinok a pomáha lepšie zvládať stres.
- Vďačnosť: Skúste si každý večer povedať 5 vecí, za ktoré ste vďační.
Prečo sa Radi Bojíme?
Zábava realizovaná strašidelnými formami, či už kriminálnymi detektívkami, strašidelnými parkami, horormi, alebo len zlými správami z každodenného života, je v ľudskej spoločnosti veľmi populárna. To, prečo sa radi bojíme, má svoje opodstatnenie. Zásadná podstata pozitívnych účinkov strachu je to, že musí byť kontrolovaný a nevyvolaný skutočným ohrozením.
Keď človek cíti ohrozenie, v jeho tele stúpa adrenalín a aktivuje sa evolučná reakcia bojuj alebo uteč. Srdcová frekvencia sa zvyšuje, dýchanie je hlbšie a rýchlejšie a krvný tlak stúpa. Táto fyzická reakcia je rozhodujúca, keď čelíme skutočnej hrozbe. Keď však zažívame kontrolovaný strach, ako napríklad jump scares v zombie filme, môžeme si vychutnať daný energický pocit bez akéhokoľvek rizika.
Základnou motiváciou ľudských bytostí je pocit príslušnosti k sociálnej skupine. Spoločné prežívanie intenzívnych zážitkov práve zo strachu posilňuje väzby medzi jednotlivcami. Dobrými príkladmi sú veteráni, ktorí spolu slúžili v boji, tí, ktorí prežili prírodné katastrofy, alebo „rodiny“ vytvorené v skupinách záchranárov. Skúsenosti s kontrolovaným strachom, napríklad počas sledovania hororových filmov, umelo vytvárajú podobné príležitosti spojenia.
Vnímaná hrozba podnecuje ľudí, aby sa starali o potomstvo a vytvárali sociálno-emocionálne väzby na ochranu a pohodlie. Tento systém je do značnej miery regulovaný takzvaným hormónom lásky oxytocínom. Reakcia s tendenciou vytvorenia či upevnenia priateľstva je obzvlášť pravdepodobná, keď zažívame stres v blízkosti druhých, s ktorými sme už nadviazali pozitívne sociálne vzťahy. Vedci naznačujú, že táto odolnosť môže byť výsledkom tréningu, ktorým fanúšikovia hororov prešli, keďže praktizovali vyrovnávanie sa so strachom a s úzkosťou nimi preferovanou formou zábavy.
Strach ako Manipulačný Nástroj
Strachom sa vždy dobre manipulovalo a manipuluje sa ním aj teraz. Čeliť im možno len rozvíjaním kritického myslenia, ale mnohí ľudia to nechcú robiť, pretože myslenie si vyžaduje námahu a úsilie. Platí totiž, že čím viac kontrol, tým viac neistôt. Mozog nie je stavaný na to, aby sa uspokojil s istotou, ale aby sledoval, odkiaľ môže prísť nebezpečenstvo. Ak sa takto necháme desiť všetkým, nestávajú sa z nás doslova otroci strachu, ktorí si nakoniec nechajú na sebe aj drevo rúbať?
Doba presiaknutá strachom robí z ľudí ovce, ktoré - ak ich vedie slepý baran - kráčajú kamkoľvek. Nie sme tak jeden pre druhého nakoniec nebezpečnejší, ako boli pre našich predkov zvery a prírodné katastrofy? Strach podľa indického filozofa Jiddu Krišnamurtiho bráni zrelosti. Vidíme dôsledky strachu skutočne alebo o nich len vieme? Je rozdiel medzi strachom ako spomienkou a skutočným dotykom strachu.
Strach podľa Morgana Scotta Pecka je jedna z hlavných foriem lenivosti: bojíme sa, že by sme mohli stratiť to, čo máme, keby sme sa pohli z miesta. Podstatou strachu je lenivosť - je to strach z práce potrebnej k dosiahnutiu nového stavu. Ľudia prichádzajú s túžbou po tej či onej zmene, ale v skutočnosti sa zmeny desia - desia sa driny, ktorú predstavuje.