Interrupcia: Komplexný sprievodca umelým prerušením tehotenstva na Slovensku

Interrupcia, známa aj ako umelé ukončenie tehotenstva, umelý potrat alebo abort (lat. abortus arteficialis), je prerušenie tehotenstva chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Je to veľmi citlivá téma, s ktorou sa potýkajú ženy nielen na Slovensku, ale po celom svete.

Zlá finančná situácia, nízky vek ženy, nevyspelosť partnerov, tlak zo strany okolia, kariéra, zdravotné problémy, násilné trestné činy - to sú najčastejšie dôvody pre dobrovoľné prerušenie tehotenstva. Na otázku interrupcií neexistuje jednotný morálny a etický názor. Morálne hodnotenie, prípustnosť a zákonné vymedzenie interrupcie predstavuje pre mnohých ľudí etický problém.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť extrauterinného života, a odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500 g, čo zodpovedá približne 22. týždňu tehotenstva.

Legislatívny rámec interrupcie v Slovenskej republike

V Slovenskej republike upravuje vykonávanie potratu zákon (73/1986 Zb. a vyhláška MZ SR č. 74/1986 a zákon č. 345/2009 Z. z.). Podľa zákona sú povolené potraty do 12. týždňa tehotenstva a konkrétne iba také, ktoré sú vykonané v zdravotníckom zariadení.

Zákon rozlišuje dva druhy umelého prerušenia tehotenstva:

• na žiadosť tehotnej ženy podľa § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva.
• zo zdravotných dôvodov podľa § 5 zákona o umelom prerušení tehotenstva.

V rámci druhého dôvodu je ďalej rozlíšené prerušenie tehotenstva z dôvodu ohrozenia života tehotnej ženy, z dôvodu ohrozenia jej zdravia alebo zdravého vývoja plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu. Tým zákon o umelom prerušení tehotenstva zakotvuje súčasne dva samostatné právne režimy úpravy prerušenia tehotenstva a v rámci druhého režimu podľa § 5 zákona ďalej tri relatívne samostatné dôvody.

Dvanásť týždňov v zmysle ustanovenia § 4 zákona sa vzťahuje iba na prerušenie tehotenstva na žiadosť ženy, nie však na prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov uvedených v ustanovení § 5 zákona. Ak ide o prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov, výkon sa môže vykonať aj neskôr - na základe odporúčania lekára a po posúdení zdravotného stavu ženy alebo plodu.

Ilegálna interrupcia je trestný čin a trestá sa 2-8 rokmi odňatia slobody. Domáce alebo chemické potraty (t.j. také, ktoré sú vyvolané tabletami, ktoré sú v SR nelegálne a ich distribúcia porušuje zákon o liekoch, čo je trestný čin) sú nelegálne a sú postihnuteľné podľa trestného zákona.

Kto môže požiadať o interrupciu?

Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu alebo miesta pracoviska alebo školy. Pokiaľ o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov, súhlas rodiča sa nevyžaduje. V takom prípade zdravotnícke zariadenie iba vyrozumie zákonného zástupcu o interrupcii.

V prípade, že sa rozhodnete pre ukončenie tehotenstva a spĺňate zákonom stanovené podmienky, gynekológ vám vysvetlí celý postup a poučí vás o možných rizikách. Potom máte 2 dni na premyslenie, či názor nezmeníte. Svojím podpisom potvrdíte, že ste boli oboznámená so všetkými rizikami, vyplývajúcimi zo zákroku. Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu sa vypĺňa trojmo, dva exempláre pre zdravotnícke potreby a jeden pre štatistický úrad.

Kedy môže byť žiadosť o interrupciu zamietnutá?

Podľa interrupčného zákona sú zdravotnými prekážkami, pre ktoré nemožno na žiadosť ženy prerušiť tehotenstvo, dva konkrétne stavy:

• interrupcia je nebezpečná vzhľadom na zhoršený zdravotný stav ženy,
• od predchádzajúcej interrupcie neuplynulo viac ako 6 mesiacov.

Výnimkou z pravidla "nie viac ako raz za šesť mesiacov" sú prípady, ak:

• žena rodila aspoň dvakrát,
• žena dovŕšila vek 35 rokov,
• nastalo dôvodné podozrenie, že žena otehotnela dôsledkom trestného činu (znásilnenie).

Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskôr do dvoch dní od jej doručenia. Na preskúmanie žiadosti si riaditeľ zdravotníckeho zariadenia prizve dvoch ďalších lekárov z odboru gynekológie a pôrodníctva, prípadne aj lekára z iného odboru.

Typy a priebeh interrupcie

Interrupcia je operačný zákrok, ktorý je vykonávaný do 12. týždňa tehotenstva a trvá približne 15 minút. Vykonáva ho lekár - gynekológ, ktorý má k dispozícii jednu až dve zdravotné sestry, súčasťou tímu je anestéziológ a jeho zdravotná sestra. Matka je počas potratu v anestéze, teda je uspatá.

V závislosti od týždňa tehotenstva, v ktorom žena interrupciu podstúpi, sa môže líšiť aj postup jej výkonu:

1. Chirurgická interrupcia

Chirurgická interrupcia je štandardný medicínsky zákrok, o všetkých rizikách je lekár povinný matku pri konzultácii vopred informovať.

Podtlaková metóda (vákuumexhauscia)

Táto metóda sa môže vykonať do 8. alebo až 10. týždňa tehotenstva. U žien, ktoré ešte nerodili, sa môže vykonať do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55. dňa. Ide o podtlakové vysatie obsahu maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ktorá však má 29-krát silnejší výkon. Výveva vysaje dieťa do vonkajšej nádoby. Zákrok trvá približne 15 minút, čas rekonvalescencie sa pohybuje od 2 do 3 hodín. Nie je nutná hospitalizácia.

Výškrab dutiny maternice (kyretáž)

Kyretáž sa vykonáva od 6. do 12. týždňa tehotenstva. Lekár musí postupne rozšíriť hrdlo maternice kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a potratové kliešte, ktorými roztrhá dieťa. V prípade starších, a teda aj väčších detí, kedy na ultrazvuku už vidno pohyby bábätka a dieťatko sa nezmestí do aspiračnej kanyly, sa maternica vyprázdňuje tupou kyretou. U ešte starších plodov sa používajú aj potratové kliešte - na vytiahnutie väčších častí, napr. hlavičky dieťaťa. Dieťatko sa väčšinou odstraňuje po častiach, pretože má jemné telíčko, ktoré sa trhá. Na záver sa maternica ešte prečistí kyretou.

Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, matka je v stave narkózy. Lekár dokončenie zákroku overí revíziou dutiny maternice a tiež ultrazvukovým vyšetrením. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú - až špongióznu stenu maternice. Pri jej poškodení môže dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny, k infekcii, či iným komplikáciám.

2. Farmakologická interrupcia (potratová tabletka)

Farmakologická interrupcia, ktorej sa často hovorí aj chemická interrupcia, na Slovensku z legislatívnych dôvodov možná nie je. Ide o tzv. potratovú tabletku, ktorá je pre ženu omnoho bezpečnejšia - v porovnaní s chirurgickou interrupciou neprináša riziko poškodenia krčka maternice či samotnej maternice.

Aj keď sa tejto forme umelého potratu hovorí potratová tabletka, v skutočnosti ide o viacero tabliet. Užívajú sa so 48-hodinovým odstupom, pričom každá z nich je žene podaná v zdravotníckom zariadení.

• Prvá tabletka spôsobí zmenu hormonálnej hladiny v tele tehotnej ženy, no samotný potrat ešte nenastáva.
• Druhá tabletka, ktorá sa užije po 48 hodinách, spôsobí kontrakcie maternice a nastáva potrat. Obsah maternice je krvácaním vypudený z tela von. Žena vtedy pociťuje bolesti porovnateľné so silnými menštruačnými kŕčmi. Po niekoľkých dňoch až približne mesiaci lekár skontroluje, či všetko prebehlo tak, ako malo.

Hoci ide o šetrnejšiu metódu, cca v 7% prípadov sa stáva, že farmakologická interrupcia zlyhá a je nutný chirurgický zákrok. Prípadne môže dôjsť k príliš silnému krvácaniu, ktoré by takisto mohlo viesť ku chirurgickému zásahu.

Dôležitá informácia: Potratová tabletka nie je to isté ako antikoncepčná „tabletka po“. V tomto prípade ide o pilulku, ktorú žena užije po nechránenom sexuálnom styku alebo vtedy, ak pri sexe zlyhá antikoncepcia. Postkoitálna tabletka alebo tabletka po zabraňuje uhniezdeniu vajíčka v maternici a je účinná maximálne do 72 hodín po sexuálnom styku. Akonáhle dôjde k otehotneniu, tabletka po nevyvolá potrat.

Cena interrupcie

Cena interrupcie nie je pevne stanovená a závisí od jednotlivých kliník, ktoré umelé prerušenie tehotenstva vykonávajú. Interrupcia je platený výkon a na Slovensku Ministerstvo zdravotníctva SR stanovilo maximálnu cenu za interrupciu na 248,95 eur. Tá sa však nie vždy dodržiava.

Momentálne je u nás cena interrupcie regulovaná a samotný zákrok stojí približne 280 €. K tejto sume si však kliniky alebo ambulancie zvyknú prirátať aj cenu predoperačných vyšetrení alebo iné položky, ktoré súvisia napríklad so starostlivosťou po zákroku. Konečná suma sa zvykne pohybovať od 400 € do 500 €.

Poplatky za predoperačné vyšetrenia, laboratórne testy, ošetrovateľské služby alebo pobyt v zariadení môžu cenu zvýšiť nad stanovenú sadzbu. Cena sa môže líšiť medzi štátnymi a súkromnými zariadeniami - súkromné kliniky často účtujú viac.

Ak tehotenstvo ohrozuje život ženy, za umelé prerušenie tehotenstva sa neplatí. Taktiež ženy po 40. roku veku, alebo tie, ktoré otehotneli v dôsledku trestného činu, neplatia za interrupciu.

Zdravotné a psychické riziká interrupcie

Interrupcia je jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, pokiaľ je vykonaná správne, a teda vyškoleným personálom, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach. Interrupcie bez zdravotných dôvodov, vykonané riadne a počas prvého trimestra, sú v skutočnosti bezpečnejšie než pôrod.

Napriek tomu, že medicína je dnes na veľmi vysokej úrovni, takmer žiadny podobný zásah do ľudského tela sa nezaobíde bez určitých rizík. Vo všeobecnosti platí, že riziko narastá s dĺžkou tehotenstva. Preto je najbezpečnejšia interrupcia v čo najskoršej fáze gravidity. Väčšina žien zvládne interrupciu bez problémov, avšak existuje riziko vzniku komplikácii, ako napríklad:

• Poškodenie maternice - najčastejšie ide o následok chirurgickej interrupcie.
• Infekcie maternice - vyskytujú sa u 1 z 10 žien.
• Nadmerné krvácanie - iba u 1 z 1000 žien.
• Poškodenie krčka maternice - v 1 prípade zo 100 chirurgických interrupcií.
• Pokračovanie tehotenstva, napriek vykonanej interrupcii - výskyt u 1 ženy zo 100.
• Možné problémy s ďalším otehotnením, alebo udržaním tehotenstva - v dôsledku poškodenia maternice (tvorba zrastov, ktoré bránia počatiu alebo udržaniu plodu), alebo v prípade, že sa po zákroku rozvinie infekcia, ktorá nie je poriadne preliečená.

Všeobecne však platí, že interrupcia nemá vplyv na zníženie plodnosti. Preto nezabudnite používať antikoncepciu hneď po zákroku. Neexistuje dokázaná súvislosť medzi interrupciou a následnou neplodnosťou.

Psychické dopady

Interrupcia nespôsobujú závažné duševné problémy. Negatívne psychologické následky sa vyskytujú len u veľmi malého počtu žien a sú skôr pokračovaním už existujúcich duševných problémov. Pre väčšinu žien a dievčat nie je rozhodnutie ísť na interrupciu jednoduché. Vaša reakcia bude závisieť od situácie, v akej sa v čase interrupcie nachádzate. Môžete cítiť úľavu alebo smútok, ktoré sa môžu v rôznych fázach striedať.

Ženy po potrate môžu trpieť rôznymi psychickými problémami, ktoré sa často nedávajú do súvisu s potratovou skúsenosťou. Niektorým ženám sa časti potratového zážitku vracajú v predstavách, ktoré sa objavujú v nečakaných momentoch a situáciách. Ženy sa ich nemôžu zbaviť. Akútne psychózy sa vyskytujú len u 0,003 % žien po interrupcii a aj tu ide zväčša o prejavy predchádzajúcich psychických ochorení.

Interrupcia v dejinách a medzinárodnom kontexte

Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. V staroveku sa trestnosť interrupcií posudzovala z odlišných hľadísk, ako dnes. Sankcie sa udeľovali napr. za poškodenie práv otca na potomstvo, napr. Sokrates, Platón a Aristoteles uznávali interrupcie ako formu kontroly populácie.

Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické a boli nebezpečenstvom pre samotnú ženu. Vo svojej zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva.

Postoje k interrupcii

V otázke prijateľnosti interrupcií súťažia dva krajné etické postoje: etika princípov vs. etika konzekvencií. Liberálny názor uznáva, že umelé prerušenie tehotenstva je určitý morálny problém, pretože znamená zmarenie vyvíjajúceho sa ľudského života. Na druhej strane sa objavujú nesúhlasné názory. Medzi nimi osciluje tzv. diferencujúci prístup. Postoj niektorých ľudí sa odvíja od toho, kedy je interrupcia vykonaná: kým v skorom štádiu prevládajú liberálne názory umožňujúce žene slobodu voľby, v neskoršom štádiu sú to postoje konzervatívne, chrániace právo plodu na život.

Problematickosť interrupcií spočíva v tom, že nie je jasné, kedy v priebehu svojho vývoja začína byť človek človekom. Schopnosť vnímať - inou (z časového hľadiska skoršou) hranicou je schopnosť vnímať. Ide vlastne o obrátenú aplikáciu základného kritéria ľudskej smrti (žiadna mozgová aktivita). Podľa zástancov práva na interrupciu u plodu dochádza k potrebnému vývoju mozgu až medzi 20. a 40. týždňom tehotenstva a pred 26. týždňom sa plod nepovažuje za životaschopný mimo maternice.

Počatie: Podľa ďalšieho postoja je ľudský plod človekom od počatia. Jedným z argumentov je fakt, že genetický kód oplodnenej bunky sa odlišuje od genetických kódov oboch rodičov; bunka nie je súčasťou tela ženy. Konzervatívny názor vychádza z toho, že život človeka začína splynutím oboch pohlavných buniek - vajíčka a spermie - a od počiatku má morálny status človeka a teda právo na ochranu života. Rozhodovanie ženy je možné pred pohlavným stykom, v prípade otehotnenia už musí rešpektovať vzniknutý život a nemá právo ho zahubiť. Pre niektorých zástancov tohto názoru je prípustná interrupcia v prípade ohrozenia života ženy alebo počatia v dôsledku znásilnenia, iní odmietajú aj tieto výnimky.

Pro-Life (za život): Podľa jeho stúpencov ľudský život vzniká v okamihu počatia a práva ešte nenarodeného dieťaťa je potrebné chrániť, interrupciu považujú za vraždu. Časť stúpencov sa opiera o východiská kresťanskej mravouky, podľa ktorej život je dar od Boha a človek nemá právo ukončiť ho. Hlavnou svetovou ustanovizňou pro-life je Human Life International so sídlom v Spojených štátoch amerických.

Pro-Choice (za možnosť voľby): Stúpenci sú za kompromis medzi právom plodu a právom ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve. Podľa tohto hnutia má dieťa tiež právo narodiť sa ako chcené a milované. Presadzuje právo dvojíc na plánované rodičovstvo a sexualitu nezužuje len na reprodukčnú činnosť, ale chápe ju ako hodnotu. Mať dieťa je považované za zodpovedné rozhodnutie a preto sa presadzuje myšlienka „od interrupcií k antikoncepcii“. Materskou organizáciou ľudí angažujúcich sa v inštitúciách tohto prúdu je IPPF - Federácia pre plánované rodičovstvo, založená Margaret Sangerovou, s mnohými národnými členskými organizáciami - na Slovensku Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu.

Interrupcia v rôznych kultúrach a náboženstvách

Kresťanstvo

Prístup cirkvi, ktorý spoluformoval prístup spoločnosti k interrupciám, sa sprísnil najmä v posledných storočiach, no hriechom a zakázanou bola vždy, s rozvojom ľudského poznania života pred narodením sa len menili tresty. Zákaz interrupcií je bez ďalšieho stanovený napr. v Didaché či apokryfnom listu Barnabáša. Cirkevný učiteľ Svätý Augustín (4. storočie) tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov a pápež Inocent III. ešte na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17. - 20. týždeň). Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia - animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor tzv. hylomorfizmus je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. Akvinský vychádzal ale z Aristotelovo presvedčenia, že plod nemôže mať svoje vlastné záujmy skôr ako má duševný život. Až od doby animácie sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.

Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus V. svojou Immensa Aeterni Dei odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV. opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, keď žena začínala cítiť pohyby plodu. V roku 1869 pápež Pius IX. odsúdil interrupciu v každej fáze tehotenstva.

Islam

Islamské učenie nie je jednotné v otázke, čo možno považovať za začiatok ľudského života. Podľa stredovekého učenca Al-Ghazalího sa život začína momentom počatia, no plod možno považovať za človeka až po 120 dňoch od momentu počatia - vtedy do tela matky vchádza anjel a vdychuje mu život. Dovtedy plod nemá dušu, takže hierarchicky je na úrovni zvieraťa. Interrupcia do 120 dní sa teda tradične tolerovala, ak bol na ňu „dobrý dôvod“.

Judaizmus

V židovskom náboženstve sa prelínajú u jednotlivcov názory pro-life a pro-choice. Vo všeobecnosti ortodoxní Židia odmietajú interrupcie, kým liberálni majú skôr benevolentný názor. Tradícia však pripúšťa interrupcie zo zdravotných dôvodov do 40 dní od momentu počatia. Judaizmus nepovažuje ľudský plod za úplnú ľudskú bytosť. V Mišne, prvom písomnom zázname Tóry, sa dokonca doslovne píše, že ak je život matky tehotenstvom ohrozený, plod musí byť usmrtený. Môže sa tak stať až do chvíle, keď je „väčšina plodu rozoznateľná“.

Historický vývoj a legalizácia interrupcie

Reprodukčné práva nadobudli podstatne iné rozmery v kontexte priemyselnej revolúcie. V Sovietskom zväze bola liberalizácia prerušenia tehotenstva výsledkom snahy jednak ženského hnutia, jednak jej účelom bolo aj zapojenie žien do priemyselnej výroby a prelomenie feudálnych a patriarchálnych foriem života. Nástupom stalinizmu a jeho populačnej politiky boli interrupcie v Sovietskom zväze však opäť zakázané (1936).

Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu, bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta. Výnimku v Európe tvoria silne nábožensky založené Írsko a Malta, v roku 1993 sa k nim pripojilo Poľsko.

Situácia na Slovensku a vo svete

V súčasnosti počet interrupcií na Slovensku rapídne klesá - za posledných 10 rokov o viac ako 60 %, pričom pripadá približne 13 umelých potratov na 1000 žien v produktívnom veku. Kým v roku 1990 bolo umelým potratom ukončených až 49 % všetkých tehotenstiev, v roku 2016 to bolo iba 21 %. Pre potrat sa najčastejšie rozhodujú ženy vo veku 30 - 34 rokov.

V rámci Európskej únie sa môžeme pochváliť druhým miestom v najnižšom počte umelých prerušení tehotenstva, hneď za Holandskom. Vysoká miera potratovosti je však v Maďarsku a Švédsku, kde sa vykonáva každoročne dvojnásobné množstvo interrupcií, než na Slovensku.

V Spojených štátoch amerických je potrat druhým najbežnejším chirurgickým zákrokom, hneď po odstraňovaní mandlí. Ročne sa uskutoční vyše 1,5 milióna potratov.

Väčšina Európskych krajín zastáva názor, že rodičia majú základné ľudské právo slobodne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Na základe tohto presvedčenia platia v európskych krajinách liberálne interrupčné zákony.

Tu je tabuľka s prehľadom legálnosti interrupcie vo vybraných krajinách:

tags: #diskusny #prispevok #na #temu #interupcia