Multikultúrna spoločnosť: Diskusia o jej prínosoch a výzvach

Vďaka rastúcej globalizácii sveta je multikulturalizmus čoraz aktuálnejšou témou, ktorá sa dotýka takmer každého obyvateľa našej planéty. Vplyv multikulturalizmu na náš život je nesmierne zaujímavá a aktuálna téma, ktorá však sprevádza ľudstvo od jeho počiatkov. Predstavte si deň, v ktorom si na raňajky kúpite francúzsku bagetu, na obed si pochutnáte na kebabe v arabskej reštaurácii a večer si vyberiete medzi japonským sushi a izraelským falafelom. Alebo sa predsa len rozhodnete pre tradičné slovenské halušky? Takto môže vyzerať bežný deň človeka žijúceho v multikultúrnej spoločnosti.

Čo je to multikulturalizmus?

Multikulturalizmus je ideológia, ktorá presadzuje, aby spoločnosť pozostávala z rôznych kultúr, národov, etník a rás, pričom každá z nich má mať v spoločnosti rovnaké postavenie a práva. Podstatou multikulturalizmu je teda predovšetkým tolerancia. Multikultúrna spoločnosť je pluralitná a demokratická spoločnosť založená na vzájomnom rešpektovaní kultúrnej identity a zvyklostí všetkých jej členov. Multikultúrnu spoločnosť tvoria rôzne skupiny ľudí, ktoré majú rozdielny etnický, rasový, náboženský, politický a spoločenský základ. Patria sem tiež aj všetky podskupiny, ktoré sú súčasťou majoritného národa, ako napríklad ľudia s postihnutím, LGBTQ+ osoby, starší občania, chronicky chorí a tak ďalej.

Americký filozof Cornel West výstižne poznamenal, že slovo „multikulturalizmus“ sa stalo sloganom s nejasne definovaným významom. Zdôrazňuje prospešnosť kultúrnej rozmanitosti pre spoločnosť a štát. Cieľom je zjednotiť občanov bez ohľadu na ich pôvod, rasu alebo presvedčenie, pričom im umožňuje zachovať si svoju kultúrnu odlišnosť. Multikulturalizmus je protikladom nacionalizmu. Ide o vytvorenie priateľského prostredia a vzájomného rešpektu pre spolužitie ľudí rôznych etník a národností. Vychádza z predpokladu, že všetky kultúry majú porovnateľnú hodnotu a spolužitie nositeľov rôznych kultúr vedie k vzájomnému obohateniu.

Politika multikulturalizmu

Z politického hľadiska je multikulturalizmus verejná politika zameraná na manažovanie kultúrnej rôznorodosti v multietnickej spoločnosti, oficiálne zdôrazňujúca vzájomný rešpekt a toleranciu pre kultúrne odlišnosti vo vnútri hraníc danej krajiny. Ako politika zdôrazňuje jedinečné charakteristiky rôznych kultúr, najmä keď prichádzajú do interakcie v prijímajúcej národnosti. Multikulturalizmus je oficiálnou politikou v Austrálii, Kanade, Švédsku, Holandsku, Dánsku a Veľkej Británii. Aj keď multikultúrna politika je v protiklade s kultúrnou asimiláciou, krajiny ako napríklad Kanada stále podporujú štrukturálnu asimiláciu. Multikulturalizmus je tiež čiastočne úspešný aj ako užitočný nástroj získavania hlasov príslušníkov menšín vo voľbách. Vládna podpora na kultúrne podujatia alebo etnické programy môže nalákať nových imigrantov, aby podporovali vládnucu stranu.

Vládna politika v oblasti multikulturalizmu zahŕňa:

• Dvojité občianstvo.
• Podporu menšinových médií.
• Podporu menšinových festivalov a osláv.
• Akceptáciu tradičného a náboženského odevu.
• Podporu umenia rôznych kultúr.
• Programy zamerané na účasť menšín v politike, vzdelávaní a na trhu práce.

Základy vplyvu multikulturalizmu na život

Pojaté veľmi široko, tento termín sa používa na popis spoločnosti, zvlášť národností, ktoré obsahujú rôzne oddelené kultúrne skupiny, obvykle ako výsledok imigrácie. Tento fakt môže viesť k strachu o stabilitu národnej identity, ale aj ku kultúrnym výmenám, z ktorých tieto kultúrne skupiny profitujú. Tieto výmeny obsahujú široké spektrum javov, od úspechov v literatúre, umení a filozofii po bežnejšie variácie v hudbe, odievaní, nových jedlách či dokonca v športe. Niekedy je multikulturalizmus vnímaný ako ohrozenie pre suverenitu národov a pripravuje ľudí na celosvetovú vládu. Takto môže byť prirovnávaný ku globalizmu. Veľa ľudí vníma integráciu rôznych kultúr ako nevyhnutnosť pri príprave celosvetovej medzinárodnej komunity. Verejnosť však obvykle multikulturalizmus takto zoširoka nevníma. V menšom rozsahu sa tento termín môže vzťahovať na určité lokálne oblasti miest, kde spolu nažívajú ľudia rôznych kultúr. Kroky tých ľudí, ktorí plánujú mestské časti, môžu udržiavať isté oblasti ako monokultúrne, obvykle pod tlakom lokálnych politických skupín.

Multikulturalizmus na Slovensku

Napriek tomu, že Slovensko nie je typickou migračnou krajinou, cudzinci žijú aj na jeho území. S výnimkou územia pozdĺž južných hraníc našej republiky, na celom území Slovenska prevláda obyvateľstvo slovenskej národnosti. Z týchto menšín je na našom území najviac obyvateľov maďarskej národnosti, čo vyplýva zo spoločnosti spolužitia Maďarov so Slovákmi v Uhorsku. V niektorých obciach na južnom Slovensku je viac ako 80% obyvateľov maďarskej národnosti. Migrácii v minulosti bránil aj komunizmus. V posledných rokoch sa však migrácia dotýka aj Slovenska.

Čo sa týka náboženského rozlíšenia Slovenska, najviac percent obyvateľstva sa hlási k Rímskokatolíckej cirkvi (62%), ďalej k Evanjelickej cirkvi (6%), Gréckokatolíckej cirkvi (4%), Pravoslávnej cirkvi (1%), zvyšné percentá pripadajú ostatným cirkvám (16,5%). Bez vyznania je 10,5% obyvateľov.

Prínosy multikulturalizmu pre spoločnosť

Jedným zo základných znakov multikulturalizmu je konfrontácia. Žiadna kultúra nemôže existovať izolovane, ale musí byť konfrontovaná s inými. Je to nevyhnutný predpoklad jej zdravého rastu a premien - bez kultúrnej výmeny znakov a ideí s inými kultúrami daná kultúra zaniká. Pri výmene informácií a tradícií medzi jednotlivými kultúrami teda dochádza k takzvanému kultúrnemu obohateniu. Podľa tejto koncepcie v kultúrnej heterogénnej spoločnosti dochádza k vzájomnému duchovnému obohacovaniu a výsledkom je spoločnosť, ktorá si osvojí tie najlepšie prvky z každej kultúry. Odporcovia multikulturalizmu však namietajú, že z empirického hľadiska ide o utópiu. Je to ale na zvážení každého jedného z nás a najmä na chcení jednotlivcov pri snahe vytvoriť tolerantnú spoločnosť bez predsudkov.

Pozitívny vývoj

V posledných storočiach sa zmenili podmienky pre kultúrne kontakty: Ekonomické pravidlá vytvárané v Európe sa presadzujú na celom svete. Vojensky sa vyspelý svet spoločne vyrovnáva s rastúcou hrozbou terorizmu. Informácie sa takmer okamžite šíria do celého sveta a s pomocou masmédií (najmä televízie a internetu) je možné sledovať udalosti na druhom konci sveta v reálnom čase - v priamom prenose. Často tieto procesy nazývame globalizáciou. Jej výsledkom je skutočnosť, že stretávanie kultúr už neprebieha v dlhých časových obdobiach, ale okamžite. Oproti globalizácii však prebieha aj opačný proces. Stále viac individuálnych, skupinových či regionálnych aktivít má možnosť prezentovať sa verejne. Pestrosť a diferenciácia kultúr je preto stále väčšia a zároveň sa uskutočňuje stále rýchlejšie. Diferenciácia pôsobí proti globalizácii a proti prieniku univerzálnych hodnôt do individuálnych životov. Multikultúrnosť sa stále komplikuje a stretávajú sa stále pestrejšie zoskupenia kultúr.

Masmédiá však podporujú aj vznik individuálnych kultúr, lebo sú schopné informovať aj o okrajových aktivitách. Pretože svoj neustály programový prúd musia napĺňať novými a novými obsahmi, sú nútené siahať aj po individuálnych a regionálnych aktivitách. Pomáhajú im pri tom aj regionálne masmédiá s obmedzeným dosahom. Do povedomia divákov sa tak dostávajú menšinové etniká a ich záujmy a zvyklosti. Internet tiež podporuje vznik a rast individuálnych a skupinových aktivít: Nikomu totiž dnes prakticky nemožno zabrániť, aby svoj nápad neurobil okamžite prístupným celému svetu. Nemožno ani zabrániť, aby sa s pomocou internetu nespojil s inými okrajovými a alternatívnymi skupinami. Všetky tieto procesy zrýchľujú stretávanie kultúr, prehlbujú multikultúrnosť sveta, pomáhajú nám pri vlastnom kultúrnom obohacovaní a zvyšujú naše vlastné povedomie vo vzťahu k ostatným kultúram, ale i k našim vlastným kultúram. Ukazujú nám ako rozlične sa na danú tematiku dá nazerať a predkladajú tak väčšie množstvo riešení problémových situácií, z čoho vyplýva, že pri konflikte záujmov sa ľahšie hľadá ústretové riešenie, kompromis.

Tolerancia

K najkladnejším názorom súvisiacim s pozitívnym vplyvom multikulturalizmu na spoločnosť patrí predovšetkým tolerancia. Tolerancia, či inak povedané znášanlivosť je odvodená z latinského slova tolerare - strpieť. Je to spôsob myslenia a konania charakterizovaný znášanlivosťou, ktorá bráni potlačovaniu či odsudzovaniu názoru, postoja či konania, ktoré nie je zdieľateľné. Takisto ide o uznanie práva inej osoby na prejavenie vlastného názoru, postoja či konania v prípadoch, ktoré si takéto uznanie priamo nevyžadujú. V dnešnej dobe sa termín tolerancie chápe ako duchovný postoj, ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov ostatných.

Zlyhania multikulturalizmu

Napriek všetkým snahám o cieľavedomé prehlbovanie medzikultúrneho porozumenia medzi kultúrami v posledných rokoch, je stále otázne, či je vôbec takéto porozumenie možné. Argumenty na kritiku multikulturalizmu zahŕňajú nerešpektovanie verejnej mienky, hrozbu rozporov, stratu vlády, šírenie rôznych chorôb a stratu jedinečnosti. Odporcovia tvrdia, že rasovo homogénna spoločnosť môže prijať pozitívne prvky iných kultúr bez nevýhod multikulturalizmu. Taktiež poukazujú na nezlučiteľnosť rozličných videní sveta, napríklad medzi hodnotami európskej a islamskej civilizácie.

Negatívne ideológie a názory

Medzi najznámejšie negatívne ideológie súvisiace s rozvojom multikulturalizmu patria diskriminácia, xenofóbia a rasizmus.

• Diskriminácia, alebo aj znevýhodňovanie, je také konanie, pri ktorom sa s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) zaobchádza v tej istej situácii inak než s iným človekom na základe jeho odlišnosti - napríklad: rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie. Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
• Xenofóbia je odborný termín z oblasti psychológie, ktorý znamená chorobný strach zo všetkého cudzieho (ľudí, rás, prostredia, miest…), najmä však cudzích a neznámych ľudí. Mimo lekárskeho prostredia sa toto slovo používa na označenie odporu k cudzincom a strachu z nich, napríklad voči okolitým štátom či imigrantom a podobne.
• Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Rasistické názory v minulosti v niektorých prípadoch viedli ku genocíde, teda vyhladzovaniu príslušníkov inej rasy (napríklad počas 2. svetovej vojny). S rasizmom súvisí hlavne z tohto obdobia aj jedna jeho zvláštna podskupina - antisemitizmus, negatívny postoj voči Židom. O politike rasistických organizácií však nehovoria len výsledky 2. svetovej vojny. Rasistická, fašistická a nacistická ideológia nie je bohužiaľ mŕtva ani v dnešnej dobe. Na konci 20. storočia sa objavil rad menších skupín a politických strán s rasistickými myšlienkami a ideológiami, ktoré sa, žiaľ, udržujú a šíria po celom svete.

Kultúrne konflikty

Ku skutočnej multikultúrnosti nie je možné dospieť vo vojnovej situácii. Vtedy sa nositelia rôznych kultúr starajú buď o vzájomné vyhubenie alebo aspoň o ovládnutie. Niekedy môžu dokonca preukazovať snahu o odlíšenie vojenských zámerov od konfliktu kultúr. Je však celkom pochopiteľné, ak si znepriatelené strany stotožňujú obraz nepriateľa s jeho kultúrou. Tak aj vojna terorizmu a vlád mnohých štátov nevyhnutne so sebou prináša protiislamské nálady na jednej strane a na druhej strane stanoviská odsudzujúce euroatlantickú civilizáciu ako celok.

Proti porozumeniu medzi kultúrami pôsobí aj nekompromisné zotrvávanie na svojom stanovisku (dogmatizmus) alebo prehnané presadzovanie svojho stanoviska bez ohľadu na dôsledky (fanatizmus). Existenčné ohrozenie tiež môže zásadným spôsobom narúšať schopnosť medzikultúrneho porozumenia. Vedie totiž k obranným pozíciám, k rozvoju nedôvery a nepriateľstva. Čím silnejšie alebo dlhodobejšie ohrozenie, tým viac sa prehlbuje nedôvera, tým ťažšie sa nadväzujú kontakty, tým ťažšie je možné uzatvárať kompromisy - a tým ťažšia je spolupráca a porozumenie.

Vojna, dogmatizmus, fanatizmus, existenčné ohrozenie a imperializmus vylučujú zdravý rozvoj multikultúrnosti, vylučujú medzikultúrne porozumenie, narúšajú skutočnosť multikulturalizmu. Robia to bez ohľadu na to, či sú aktuálne prítomné, alebo v spoločenstve zostáva ich ohlas z minulosti. Iba niekedy hrozné dôsledky vojny môžu viesť k vzájomnému pochopeniu a spolupráci - o čom svedčí plodný rozvoj medzikultúrneho porozumenia medzi Nemcami a Francúzmi po druhej svetovej vojne.

Anders Breivik - (Nie len) multikultúrne zlyhanie

Dňa 22. júla 2011 celý svet obletela hrozná správa: Vo vládnej štvrti hlavného mesta Nórska bola odpálená bomba, pri čom zahynulo osem ľudí, a mnohí ďalší boli zranení. Tento bombový útok však bol len začiatkom krvavého besnenia nórskeho masového vraha Andersa Behringa Breivika, ktorý sa po útoku v Osle presunul na 40 kilometrov vzdialený ostrov Utøya, kde sa v tom čase konal sociálnodemokratický letný tábor organizovaný pre mladých sympatizantov tejto strany.

Breivik prezlečený za policajta oznámil niektorým z účastníkov tábora, že prišiel na ostrov kvôli ochrane a bezpečnosti účastníkov po bombových útokoch v Osle. Potom však začala streľba, ktorá nemala v nórskych dejinách obdobu. Nové informácie o 32-ročnom nórskom atentátnikovi ukázali, že masaker, ktorý vykonal, a ktorý si vyžiadal životy 77 ľudí, detailne plánoval aspoň rok a pol. Svedčí o tom jeho manifest pozostávajúci z 1500 strán, v ktorom detailne popisuje, ako svoj vražedný čin pripravoval.

Dokument nazval “2083: A European Declaration of Independence“ (2083: Európska deklarácia nezávislosti) a vysvetľuje v ňom, ako by sa Európa mala očistiť od vplyvu multikulturalizmu a prisťahovalectva. Toto, v kombinácii s politikou nórskej vládnucej sociálnodemokratickej strany malo byť hlavnou príčinou jeho útokov. V ňom ďalej kritizuje hlavne politiku členských krajín Európskej Únie. Moslimov vidí ako nástroj, s ktorým chcú kultúrne marxistickí politici dosiahnuť zničenie európskych tradícií a kultúr. To bol hlavný dôvod jeho streľby v tábore politickej strany, ktorá sa o rozšírenie multikulturalizmu podľa jeho názoru zaslúžila najviac.

Podľa vlastných slov pracoval na manifeste deväť rokov, z toho tri roky na plný úväzok. V poslednom zápise sa autor lúči a uvádza ako čas zápisu piatok 22. júla 2011, 12:51 - len niekoľko hodín pred explóziou.

Multikultúrne vzdelávanie v pedagogickej praxi

Súčasná Európa nadobúda novú podobu vďaka pohybu kultúr a migračnej vlne z arabských krajín. Krajiny V4 nie sú pripravené na príchod tisícov potenciálnych žiakov. Začiatok tretieho tisícročia je obdobím multikulturalizmu. Spolužitie a miešanie kultúr, jazykov, zvykov, tradícií a náboženstiev je úzko spojené s globalizačnými tendenciami. Rýchla komunikácia a dostupnosť obyvateľov rôznych štátov na trhu práce vedú k prenosu kultúrnej identity. Vojnové konflikty a katastrofálna životná úroveň vyháňajú migrantov z ich vlastných krajín.

Vymedzenie základných pojmov

• Multikulturalita: Koexistencia viacerých spoločenstiev bez dôrazu na vzájomné ovplyvňovanie.
• Globalizácia: Modernizačné procesy, ktoré vytvárajú nové mocenské skupiny a sociokultúrne väzby.
• Multikulturalizmus: Ideál harmonickej koexistencie odlišných kultúr, ktorý presadzuje ľudské práva a slobody.

Druhy multikultúrnosti

• Konzervatívny multikulturalizmus: Eurocentrický pohľad, ktorý považuje vlastnú kultúru za najrozvinutejšiu a snaží sa ostatné prebudovať na svoj obraz.
• Liberálny multikulturalizmus: Presadzuje rovnostárske stanovisko, ktoré akceptuje odlišný charakter kultúr, ale nerešpektuje ich ekonomické a historické podmienky.
• Kritický multikulturalizmus: Berie do úvahy znakové štruktúry rôznych kultúr, ich sociálne významy a kontexty, ekonomické a sociálne pozadie.

Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je výchovné pôsobenie zamerané na rozvoj chápania iných kultúr, tolerancie a medziľudskej tolerancie. Pracuje s kultúrnymi predmetmi a je zameraná na všetky vekové kategórie. Chápe rôzne kultúry ako prirodzené a rovnocenné, berie do úvahy ich historické a sociálne súvislosti a spôsoby sebavyjadrenia. Je dôležitým prostriedkom odstraňovania xenofóbie, rasizmu a predchádzania etnickým nepokojom. Pomáha prekonávať vlastné kultúrne obmedzenia a pozrieť sa na menšinové kultúry ako na právoplatnú súčasť systému.

Ciele multikultúrnej výchovy

• Rozvoj schopnosti tolerovať iné kultúry.
• Rozvíjať schopnosti rešpektovať existenciu iných kultúr.
• Ciele smerujú od rozvoja pasívnych postojov k aktívnej participácii. Multikultúrne chápanie začína toleranciou a empatiou.

Výchovné ciele multikultúrnej výchovy

• Schopnosť začleniť rôznorodé kultúry a spoločenstvá do svetovej histórie.
• Schopnosť vidieť a chápať vzájomnú komunikáciu a dynamiku kultúr v histórii.
• Schopnosť viesť dialóg s inými kultúrami.
• Schopnosť chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami.
• Schopnosť chápať popri výhodách aj obmedzenia vlastnej kultúry a iných kultúr.
• Schopnosť byť tolerantný a empatický voči iným kultúram a starať sa o iné kultúry.

Multikultúrna výchova je kultúrnou výchovou. Zaoberá sa kultúrou, prezentuje kultúru, vychováva k pozitívnemu vnímaniu kultúry a ku kultúrnosti. V súčasnej dobe je táto schopnosť psychologicky náročná kvôli migračnej vlne a jej sociálnemu a emocionálnemu rozmeru. Multikultúrne vzdelávanie predstavuje smer k zvýšeniu uvedomenia o prínose multikultúrnej spoločnosti. Vyzýva k sebareflexii a k pohľadu, čo chceme prostredníctvom tejto edukácie dosiahnuť. Vo vedeckých publikáciách sa stretávame aj s pojmom interkultúrne vzdelávanie, ktoré spája medzikultúrny dialóg, spoluprácu, výmenu a vzájomné obohacovanie sa rozličných sociokultúrnych skupín. Interkultúrna výchova umožňuje chápať rôznorodosť a odlišnosť ako pozitívny jav, nie ako zdroj konfliktu.

Multikultúrne vzdelávanie a školstvo SR

V súčasnej globalizovanej spoločnosti naše kurikulum a učebné postupy v školách nemajú doteraz v základných dokumentoch sformulované východiská pre multikultúrnu výchovu a vzdelávanie. Absentujú aj ciele, ktoré by ju odlíšili od iných výchovných oblastí. Napriek tomu existuje projekt Milénium o potrebe transformácie škôl v zmenených podmienkach a Národný program výchovy a vzdelávania v SR. Tieto materiály spolu s Dohovorom o právach dieťaťa treba považovať za východiská k multikultúrnej výchove a vzdelávaniu.

Diskusný príspevok a jeho význam

Diskusný príspevok je formou písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Je to organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.

Kompozícia diskusného príspevku

1. Oslovenie: napr. „Vážení prítomní!“
2. Jadro vyjadrujúce vlastný názor na daný problém: napr. „Podľa mojej mienky...“/„Dovoľujem si tvrdiť...“/„Nazdávam sa...“/„Je nám známe, že ... , ale môj názor je...“
3. Poďakovanie za pozornosť.

Pri hodnotení sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, subjektívno-objektívny prístup, používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky), logickosť textu a členenie textu.

Metafora „kultúrneho prekladateľstva“

Metafora „kultúrneho prekladateľstva“ je užitočná predovšetkým v časoch, keď sa rôzne skupiny v spoločnosti stavajú na barikády a svoje názory sú ochotné hrotiť do extrémov. Stojí za to znovu si posvietiť na svoju ochotu učiť sa hovoriť jazykom toho druhého, ochotu ponoriť sa do hĺbky jeho motivácií. Je možné dosiahnuť, aby multikultúrny charakter našich spoločností prispieval k spoločnému hľadaniu pravdy? Teoreticky by sme všetci chceli odpovedať kladne, no zároveň si uvedomujeme, koľko prekážok tomu stojí v ceste. Nie sú to len predsudky jedných voči druhým (a rany z minulosti), ktoré narúšajú dialóg. Najväčšou prekážkou je však rozdielnosť jazykov a prístupov, ktorá je neraz taká výrazná, že sa zdá byť nemožné nájsť spoločnú pôdu.

Filozof Alasdair MacIntyre sa však domnieva, že aj napriek všetkým ťažkostiam je dialóg medzi skupinami s odlišnými kultúrnymi perspektívami možný. Niektorí členovia konkrétnej kultúrnej tradície sa totiž môžu naučiť „jazyk“ inej tradície. To však neznamená iba pochopenie slov, ktoré používajú, ale aj preniknutie do ich svetonázoru (Weltanschauung). To zahŕňa ich hodnoty, obavy, citlivosť i historický kontext, ktorý tieto významy utvára. Takáto hlboká znalosť umožňuje niektorým jednotlivcom stať sa „kultúrnymi prekladateľmi“, ktorí pomáhajú dvom skupinám riešiť konflikty a spoločne napredovať v hľadaní pravdy. Naučiť sa „jazyk“ druhého v kultúrnom zmysle však neznamená vzdať sa vlastnej identity - práve naopak. Koncilový dokument Gaudium et spes pripomína, že „úcta a láska sa musia rozširovať aj na tých, ktorí v spoločenských, politických alebo dokonca náboženských veciach zmýšľajú a konajú inak ako my. Čím ľudskejšie a láskyplnejšie prenikneme do ich spôsobu myslenia, tým ľahšie s nimi môžeme nadviazať dialóg“ (28). Pochopenie druhého si teda vyžaduje ľudskosť a lásku. Dnes sme svedkami znepokojujúceho nárastu napätia a násilia v našich kultúrach. Kultúrne rozdiely sú často dôvodom týchto konfliktov. Ako kresťania nikomu nepomáhame, ak reagujeme strachom a predsudkami - práve naopak, prispievame k ešte väčšej polarizácii. Výzvy dnešnej doby si od nás vyžadujú veľkú otvorenosť a odvahu.

tags: #diskusny #prispevok #multikulturna #spolocnost #sloh