Zdravie je základný zdroj a predpoklad pre optimálne fungovanie človeka, je prejavom jeho harmonicky vyváženého telesného a duševného stavu. Zdravie, pohyb, výživa, ekológia a civilizácia sú pojmy, s ktorými sa v súčasnosti stretávame vo všetkých oblastiach nášho života. Ich optimálna vzájomná väzba je predpokladom zodpovedajúcej biologickej, psychologickej, sociálnej a kultúrnej stránky rozvoja osobnosti. To všetko sa premieta do pojmu zdravý životný štýl - zdravý spôsob života, čo znamená racionálnu výživu, vyváženosť fyzickej a psychickej záťaže, cieľavedomú pohybovú aktivitu, harmonické vzťahy medzi ľuďmi, odmietanie návykových látok, zvládanie stresu, schopnosť relaxácie, zodpovednosť za svoje zdravie a pod.
Cieľom práce bolo poukázať na význam zdravého životného štýlu a vzťah medzi zdravou životosprávou a kvalitou života v dospelosti. Životný štýl a vzťah k vlastnému zdraviu sa vytvárajú v priebehu života človeka v závislosti na mnohých faktoroch ako je výchova, sociálne a ekonomické prostredie, tradície, stereotypy, pohodlnosť, jednotvárnosť, vzdelanie, kultúra, skúsenosti, atď. Jeho formovanie vyžaduje dôslednosť, sústavnosť a cieľavedomosť. Harmonizovanie uvedených hodnôt, vzťahov a súvislostí sa premieta do pojmu zdravý životný štýl ( zdravý spôsob života ).
Životný štýl detí a mládeže sa v posledných rokoch mení. Deti sú telesne menej aktívne, pobyt vonku pri hrách, ako je napr. futbal alebo bicyklovanie, sa zmenil na vysedávanie pred počítačom a televízorom v kombinácii s nedostatkom spánku, konzumáciou nezdravých potravín a presladených nealkoholických nápojov. V dôsledku toho vzrastá u mládeže nadváha až obezita, stúpa krvný tlak, zvyšuje sa výskyt diabetu 2. typu.
Kľúčové aspekty zdravého životného štýlu
Životospráva
Životospráva - spôsob ako žijeme, je všeobecne považovaný za významný faktor vo vzťahu k zdravotnému stavu. Má rozhodujúci podiel na celkovom zdravotnom stave človeka. Zlé stravovacie návyky, nedostatočná telesná aktivita, fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu spolu s rôznymi rizikovými faktormi vplývajú na predčasnú úmrtnosť. Nezdravé životné spôsoby však vplývajú aj na vznik mnohých chronických ochorení a preto majú výrazný vplyv na kvalitu nášho života.
Výživa
Jedlom neuspokojujeme iba hlad, ale dodávame telu dôležité životu potrebné látky k udržaniu optimálneho zdravia a výkonnosti. Racionálny výber potravín v jednotlivých vývinových etapách môže výrazne znížiť riziko výskytu ochorení ako sú obezita, infarkt, hypertenzia, cukrovka, niektoré typy rakoviny a osteoporóza. Pre udržanie dobrého zdravotného stavu potrebujeme viac ako 40 rôznych nutričných látok a žiadna potravina nemôže sama osebe zaistiť príjem všetkých týchto látok. Preto je potrebné konzumovať pestrú stravu obsahujúcu ovocie, zeleninu, cereálie, obilniny, strukoviny, mäso, ryby, hydinu, mliečne výrobky, tuky a oleje. Pitný režim predstavuje významný faktor rovnovážneho stavu organizmu, ktorý podmieňuje optimálny priebeh životných funkcií a teda zodpovedajúcu úroveň zdravia. K podmienkam zdravej a racionálnej výživy teda jednoznačne patrí aj prijímanie dostatku tekutín, predovšetkým pitnej vody, ktorá musí spĺňať vymedzené zdravotné normy zaručujúce jej primeranú kvalitu.
V stravovacích návykoch adolescentov sú často prekračované výživové dávky, najmä tukov a cukrov, ale aj celkový príjem energie, ktorý je veľakrát vyšší, než jej výdaj. Veľa mladých ľudí vôbec neraňajkuje, alebo raňajkujú iba občas. Na desiatu si potom v škole kúpia len niečo z ponuky rýchleho občerstvenia alebo nejakú sladkosť. Mnohí z nich nemajú obed v školskej jedálni a tak prvé "normálne" jedlo ich čaká väčšinou až popoludní po príchode domov. A vtedy, keďže už sú poriadne vyhladnutí, tak do seba „naládujú“ všetko, čo doma nájdu a čo im chutí. Ovocie a zeleninu väčšina z nich síce konzumuje, ale nie v dostatočnom množstve. Ich pitný režim je nedostatočný, pretože sladené nealkoholické a kofeínové nápoje sú nevhodné. Mali by piť vodu, minerálky, čaje a nesladené ovocné šťavy.
Pohybová aktivita
Pohybová aktivita je mnohostranná pohybová činnosť človeka. Predstavuje súhrn všetkých pohybov potrebných k dosiahnutiu cieľa a k dosiahnutiu primeraného telesného a psychického rozvoja. Pohybové činnosti výrazne prispievajú k znižovaniu psychického napätia, úzkosti, depresívnej nálady, potláčajú negatívne emócie. Sú teda činiteľmi prevencie a komplexného zlepšenia celkového stavu jednotlivca. Pravidelná pohybová aktivita je významným prostriedkom získania kontroly nad záťažovou situáciou, vedie k zlepšeniu psychickej stability a odolnosti a zlepšuje sebavedomie.
WHO odporúča aspoň 30 minút cvičenia 5 dní v týždni, spolu teda 150 minút týždenne. Netreba hneď myslieť na šialené kardio alebo fučanie pri dvíhaní činiek. Aj rezká chôdza pri ktorej sa vám zvýši tepová frekvencia sa považuje za cvičenie. Dôležité ale je, aby bol druh pohybu vhodne zvolený k práci, ktorú cez deň vykonávame. Človek, ktorý denne presedí 8 hodín za počítačom, by mal zvoliť dlhšiu prechádzku alebo turistiku, nie dvojhodinové šliapanie na bicykli - ako pohybovú kompenzáciu. Benefity pravidelného pohybu nie sú iba spaľovanie kalórii a budovanie svalovej sily. Pravidelný pohyb pomáha stabilizovať krvný tlak, cholesterol a hladinu glukózy. Šport je účinný bojovník proti stresu a pomáha zlepšiť kvalitu spánku. Trápia vás zmeny nálad? Aj s tým vám fyzická aktivita pomôže. Pravidelné športovanie so sebou prináša mnoho pozitív.
Voľný čas a regenerácia
Voľný čas - protipól pracovnej vyťaženosti, kompenzovaný uvoľnením, oddychom, športovými aktivitami, zábavou s cieľom regenerácie fyzického a psychického zdravia. Vo všeobecnosti je chápaný ako všetok čas ostávajúci človeku po splnení si povinností a uspokojovaní fyziologicko - biologických potrieb. Myslíme si, že vo vzťahu k povinnostiam a každodennej záťaži sa voľný čas stáva významnou oblasťou. V rámci voľného času a jeho zmysluplných aktivít je v silách každého jedinca rozvíjať samého seba, vytvárať predpoklady pre sebarealizáciu, vymedziť priestor na odpočinok a zábavu. To, ako jedinec svoj voľný čas využije, závisí len od neho.
Prirodzeným dôsledkom telesnej a duševnej práce v závislosti na jej trvaní a intenzite je únava. Nástup únavy závisí od mnohých faktorov: vek, pohlavie, zdravotný stav, výživa, zdatnosť, druh a intenzita práce, fyzikálne, chemické, biologické faktory prostredia a ďalšie. Regenerácia je prostriedkom odstránenia únavy, urýchlenia zotavovacích procesov, prevenciou preťaženia alebo poškodenia zdravia. Organizmus sa môže zotaviť formou pasívneho odpočinku (nervovo - svalová relaxácia, spánok), alebo formou aktívneho odpočinku (vykonávanie činností odlišných od pracovnej záťaže, ktorá spôsobila únavu a ktoré zároveň pôsobia emocionálne).
Psychosociálne faktory
K tomu, aby človek mohol žiť plnohodnotným životom je potrebné nielen telesné, ale aj duševné zdravie. Obidve tieto zložky zdravia sú rovnako dôležité a sú predpokladom úspešného a harmonického fungovania organizmu človeka. Duševná hygiena je cieľavedomé upravovanie spôsobu života a životných podmienok tak, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom, a aby sa v maximálnej miere mohli uplatniť vplyvy priaznivé, blahodarné na duševnú kondíciu. Duševná hygiena je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu, prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia, prostriedkom k nadobúdaniu duševnej rovnováhy.
Človek môže byť zdravý, šťastný a veselý iba vtedy, ak sú jeho telo aj myseľ v harmonickej rovnováhe. Mali by sme pamätať na to, že myslenie - pozitívne aj negatívne - sa odráža v kvalite nášho života. Čím viac budeme mať pozitívnych myšlienok, tým viac prežijeme šťastných chvíľ. Negatívne myslenie a vnútorná disharmónia sú základom pre vznik mnohých ochorení.
Stres sa stal súčasťou každodenného života. Počas života sa človek stretáva s nekonečným počtom stresorov. V strese (ak nie je neadekvátny) vie človek podať vysoký výkon, fyzický či psychický. Preto časté odporúčania - vyhýbať sa stresom - prakticky nie sú vykonateľné a ani nie je účelom úplne odstrániť stres zo života. V prevencii je dôležité naučiť sa identifikovať najčastejšie zdroje stresu a naučiť sa ich zvládať a žiť s nimi, aby sa stres nestal nezvládnuteľným a zdravie poškodzujúcim.
Žijeme v dobe, keď sa úzkosť a obavy stali bežnou súčasťou nášho života. Podobné pocity sú často prirodzeným dôsledkom dramatických spoločenských zmien, nadmerného stresu, zvýšených profesionálnych nárokov a všeobecne rýchleho životného štýlu. Pri prežívaní stresujúcich udalostí zohrávajú veľkú rolu okolnosti, ktoré ovplyvňujú možnosť vzniku depresie. Depresiou sa označuje všetko, čo postihnutí pociťujú vo svojom vnútri, nielen zmeny nálad, ale aj zmeny duševných schopností, postojov a spôsobu vlastného nazerania na iných ľudí, veci a najmä na seba samých.
Myslíme si, že je možné predpokladať, že u ľudí so slabými sociálnymi kontaktmi s okolím dochádza vo zvýšenej miere k takým negatívnym sociálnym faktorom ako sú nezamestnanosť, problémy v rodine, problémy so zákonom, problémy so zaradením sa do kolektívu a pod. Pocit spolupatričnosti a prepojenia s ľuďmi je pre fyzické aj duševné zdravie veľmi dôležitý. Alkoholizmus, samovraždy ako aj duševné poruchy sa vyskytujú častejšie u ľudí žijúcich osamelo.
Rizikové a ochranné faktory životosprávy
Rizikové faktory
Rizikové faktory životosprávy sú vplyvy, ktoré zvyšujú riziko určitého ochorenia a zvyšujú pravdepodobnosť, že človek po určitej dobe expozície ochorie. Patria medzi ne:
- nesprávny spôsob výživy - strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov a nízkym podielom ovocia a zeleniny,
- nesprávny spôsob života - fajčenie, alkoholizmus, zneužívanie liekov, nedostatok pohybovej aktivity, nedostatok spánku, priveľa času stráveného pri počítači a televízore a pod.,
- psychosociálne faktory - psychické napätie, stresy, preťaženie, konflikty spojené s emocionálnym vypätím a pod.
Ochranné faktory
Ochranné - protektívne faktory - sú také faktory alebo vplyvy, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku určitého ochorenia, do istej miery nás chránia pred ochorením, podporujú či zlepšujú naše zdravie alebo zvyšujú odolnosť nášho organizmu. Patria medzi ne napríklad:
- vyvážená strava a pitný režim,
- pravidelná a dostatočná pohybová aktivita,
- dostatočný časový priestor na regeneráciu,
- negatívny postoj k užívaniu návykových látok,
- pravidelná účasť na preventívnych zdravotných prehliadkach,
- psychická pohoda,
- dodržiavanie hygienických návykov,
- preventívne opatrenia - výchova k zdraviu, získavanie vedomostí o správnej životospráve a pod.
Vplyv životného štýlu mládeže na kvalitu života v dospelosti
Svetová zdravotnícka organizácia označila zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody človeka. Pritom kvalitu a dĺžku života až spolovice ovplyvňuje náš životný štýl, po dvadsať percent tvorí biologická dedičnosť a ekológia a len desať percent lekárska starostlivosť. S pojmom kvalita života úzko súvisí aj pojem životná úroveň. Tento pojem však nezahŕňa len ekonomické faktory, ale aj úroveň výživy, odievanie, bývanie, úroveň vzdelania, kultúry, zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
V súvislosti so zdravím sa pojem kvalita života spája s pojmom duševná kvalita života, duševné zdravie. Duševným zdravím sa rozumie taký stav človeka, v ktorom všetky duševné pochody prebiehajú optimálne, správne odrážajú vonkajšiu realitu.
Moderný životný štýl a duševné zdravie mladých
Moderný životný štýl prináša pre mladých ľudí mnohé výzvy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich duševné zdravie. Tlak spojený s digitálnymi médiami, sociálnymi sieťami a dynamickým vývojom na trhu práce môže zvyšovať stres, úzkosť a pocit izolácie. Mladí ľudia čelia mnohým výzvam, pričom sa im ešte len dokončuje vývoj mozgu.
Výskum ukázal, že úzkosť, depresia a syndróm vyhorenia sa vyskytujú viac u žien než u mužov. Problémy so spánkom zhoršujú tieto ťažkosti u oboch pohlaví. Dôsledky pandémie na duševné zdravie boli dlhodobé a pretrvávajú.
Voľný čas a jeho využitie
Voľný čas je dôležitou súčasťou života mladých ľudí. Racionálne využitý voľný čas môže z mladého človeka vytvoriť vzdelanú, kultúrne i fyzicky rozvinutú osobnosť. Rodičia by mali sledovať záujmy svojich detí, podporovať ich a rozvíjať.
Mladí ľudia často trávia voľný čas pozeraním televízie, používaním internetu a stretávaním sa s priateľmi. Dôležité je, aby si uvedomovali, ako svoj voľný čas využívajú a aby si vyberali aktivity, ktoré im prospievajú.
Zmena životného štýlu v mládežníckej skupine
Svet sa začal prispôsobovať zmenám, čo sa týka aj biznisu. Bary začínajú ponúkať skoršie tanečné párty alebo iné podujatia počas dňa. V roku 2022 mladí Američania medzi 20 a 30 rokmi uvádzali, že v priemere spia deväť hodín a 28 minút denne, čo je osempercentný nárast oproti roku 2010. Mladí tiež chodia spávať v čoraz skoršom čase.
Dosť bolo večierkov, klubov a barov. Ako ideálny program na sobotňajší večer si mnohí mladí predstavujú spánok a nájdu sa takí, ktorí presadzujú večierku už po 21. hodine. Dnešní dospelí medzi 18 a 35 rokmi hovoria, že lepšie chápu súvislosť medzi spánkom a zdravím. Mladí tiež uvádzajú, že majú radi, keď majú kontrolu nad svojím spánkovým režimom a odmietajú pozvania na stretnutia neskoro večer.
Zdravý životný štýl je dnes jednoznačne trendy. A práve mladí ľudia, ktorí chcú byť trendy sa o neho nielen zaujímajú, ale snažia sa ho aj reálne žiť. Zdravý životný štýl jednoznačne súvisí aj s príjmom. Ľudia si ho doprajú vtedy, ak im na to zostanú finančné prostriedky.