Komplexný pohľad na migráciu a medzinárodnú ochranu na Slovensku a v EÚ

Migrácia je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej histórie a aj dnes predstavuje jednu z určujúcich globálnych otázok 21. storočia. Ľudia migrovali vždy, hľadali nové príležitosti alebo utekali pred konfliktami a útlakom. V súčasnosti je mobilita ľudí vyššia ako kedykoľvek predtým a naďalej prudko stúpa.

Aj keď sa na základe súčasných vyjadrení vo verejnom priestore môže zdať, že ide o jav, ktorý nemá v histórii ľudstva obdoby, pravdou je, že ľudia migrovali vždy. Od presunu našich predkov z Afriky do ostatných častí sveta až po veľké sťahovanie národov, migrácia bola a je podstatnou súčasťou utvárania ľudských spoločností.

V nedávnej minulosti emigrovali predovšetkým Európania, ktorí sa sťahovali na iné kontinenty v rámci dobývania a kolonizácie cudzích území. Od 16. storočia sa Európania postupne presúvali do Ameriky, Afriky a Ázie. V 19. storočí ich pohyby ešte viac zintenzívnila priemyselná revolúcia, ktorá vyvolala hromadné presuny ľudí z dedín do miest, aj cez hranice krajín. Medzi rokmi 1846 a 1924 opustilo v rámci transatlantickej migrácie Európu až 48 miliónov jej obyvateľov (približne 12 % vtedajšej populácie).

Celosvetový trend sa začal meniť po druhej svetovej vojne. Dekolonizácia, ekonomický rast a pokles pôrodnosti spôsobili, že Európa sa postupne premieňala na cieľovú destináciu pre imigrantov z rôznych kontinentov. V rámci povojnovej obnovy hospodárstva si krajiny západnej Európy najímali zahraničných pracovníkov. Vytvorili sa aj nové väzby medzi krajinami, ktoré dodnes stimulujú migráciu, napr. migračné prúdy z Turecka do Nemecka alebo z Mexika do USA. V dôsledku útlmu migrácie z Európy sa zmenil i pôvod imigrantov. Už nešlo primárne o Európanov, ale predovšetkým o ľudí z Ázie a Latinskej Ameriky.

Údaje OSN ukazujú, že na základe počtu migrujúcich je medzinárodná migrácia v nedávnej histórii relatívne stabilná. Od 60. rokov 20. storočia sa týka približne 3% svetovej populácie. Počet migrantov (definovaných ako ľudí, ktorí žijú mimo krajinu pôvodu najmenej jeden rok) teda rastie úmerne s narastajúcou populáciou.

Definície a právne postavenie migrantov a utečencov

Je dôležité rozlišovať medzi pojmami „migrant“ a „utečenec“, keďže majú rozdielne právne postavenie.

• Utečenci sú ľudia, ktorí utekajú pred ozbrojenými konfliktmi alebo prenasledovaním. Hostiteľská krajina ich takto vníma na základe ich opodstatneného strachu z prenasledovania z dôvodov rasovej, náboženskej alebo štátnej príslušnosti, politického presvedčenia alebo členstva v určitej sociálnej skupine. Sú v medzinárodnom práve chránení Dohovorom OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951. Podľa UNHCR bolo na konci roka 2018 na celom svete 25,9 milióna utečencov.
• Žiadatelia o azyl sú ľudia, ktorí tvrdia, že sú utečenci, ale zatiaľ im tento štatút nebol priznaný. V súčasnosti musia požiadať o ochranu prvú krajinu EÚ, do ktorej vstúpia. Až keď vnútroštátne orgány prijmú kladné rozhodnutie, je im pridelený štatút utečenca alebo iná forma medzinárodnej ochrany. To znamená, že nie každý žiadateľ o azyl je uznaný za utečenca.
• Migranti* sa spravidla rozhodnú pre odchod nie z dôvodu priamej hrozby alebo prenasledovania, ale najmä z dôvodu zlepšenia svojho života: idú za prácou, lepším vzdelaním, rodinou. Pojem „migrant“ je nejednoznačný a nemá právnu hodnotu. Na medzinárodnej úrovni neexistuje žiadna všeobecne akceptovaná definícia pojmu „migrant“.

Počet utečencov sa pritom dlhodobo nezvyšuje, ale má tendenciu stúpať a klesať podľa toho, či niekde práve vypukol alebo skončil ozbrojený konflikt. V roku 1990 išlo napr. o 18,5 milióna ľudí a v roku 2005 o 8,7 milióna. V roku 2016 došlo hlavne pre vojnu v Sýrii k nárastu na 17,2 milióna utečencov. Stále sa však jednalo len o 8 % celosvetovej populácie medzinárodných migrantov.

Klimatickí migranti: Nová výzva

Ohrozenie klimatickou zmenou sa v Dohovore OSN o právnom postavení utečencov nenachádza, preto v súčasnosti nemôžeme hovoriť o klimatických utečencoch, keďže medzinárodné právo takýto pojem nepozná. Správnejšie je tak používať slovo „klimatickí migranti“, teda ľudia, ktorí sa musia sťahovať z dôvodov zmeny klímy.

Treba tiež zdôrazniť, že v súčasnosti je klimatická migrácia najmä problémom vnútroštátnym - to znamená, že ľudia, ktorí sú ovplyvnení zmenou klímy sa dnes ešte stále sťahujú najviac v rámci hraníc svojich vlastných štátov, neprekračujú hranice a nežiadajú o ochranu iné krajiny.

Napriek tomu, že medzinárodné právo nepozná zmenu klímy ako dôvod pre uznanie postavenia utečenca, v niektorých prípadoch už dnes pozorujeme súvislosť medzi negatívnymi dosahmi klimatickej zmeny a vyvolaním alebo zhoršovaním existujúcich konfliktov. UNHCR, ako aj Globálny kompakt o utečencoch uznávajú, že takéto kombinované dôvody - v teórii nazývané dynamický nexus - môžu spadať pod dôvody pre uznanie utečenca podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov. Preto sa témou globálnej klimatickej migrácie zaoberá najmä Globálny kompakt o migrácii.

Pre súčasných aj budúcich klimatických migrantov je dôležité, aby sa štáty zamerali predovšetkým na preventívne opatrenia. V prípade ľudí, ktorí sa budú musieť sťahovať aj mimo svojho štátu, je však potrebné využiť všetky legálne možnosti pre to, aby sa mohli bezpečne presťahovať.

Globálne migračné trendy a štatistiky

Percentuálny podiel migrantov sa v jednotlivých krajinách výrazne líši.

• Najviac medzinárodných migrantov žije v Spojených štátoch amerických (50,6 milióna).
• Tretím v poradí je región severnej Afriky a západnej Ázie (49,8 mil.).
• Z ich celkového počtu v EÚ bolo 13,3 milióna migrantov obyvateľmi inej krajiny EÚ a zvyšných 21,8 milióna boli štátni príslušníci štátov mimo Únie (4,9 % z 446,8 mil. obyvateľov EÚ).
• Tri štvrtiny celkovej populácie migrantov (205 mil. ľudí) sú vo veku 20 až 64 rokov.
• Najviac utečencov vo svete už niekoľko rokov po sebe prijalo Turecko (3,9 milióna, z toho 3,6 mil. utečencov zo Sýrie).
• Štvrtina utečencov, ktorí žiadajú o azyl v Európe, podalo svoju žiadosť v Nemecku (v roku 2019 to bolo 142-tisíc, t. j. 23 % všetkých žiadostí).

Kriminalita a migrácia: Mýty a fakty

S imigráciou, najmä s „nelegálnou“, si ľudia veľakrát spájajú rozmach zločinu a stratu pocitu bezpečia vo svojej krajine. Podiel cudzincov na kriminalite však ľudia vplyvom mediálneho zobrazovania imigrantov ako kriminálnikov značne preceňujú. Pre nedostatok dát hypotézu o vyššej náchylnosti imigrantov páchať trestnú činnosť nie je možné podporiť. Zároveň, výskumy a dostupné dáta svedčia skôr o jej opaku.

Predovšetkým tzv. prvá generácia imigrantov pácha zločiny oveľa menej ako pôvodné domáce obyvateľstvo. Ako možné dôvody tohto fenoménu sa uvádza určitá predselekcia ľudí, ktorí do novej krajiny prichádzajú, či skutočnosť, že spáchaním zločinu imigrant stráca omnoho viac ako pôvodný obyvateľ (riskuje napr. vyhostenie). Imigranti môžu mať dokonca vplyv na pokles kriminality domáceho obyvateľstva.

Pokiaľ patria imigranti medzi marginalizované skupiny a nenachádzajú uplatnenie na trhu práce alebo patria k neskorším generáciám migrantov s nedostatočnou integráciou do spoločnosti, dostávajú sa do veľmi nepriaznivej socioekonomickej situácie. Podľa výskumov v takýchto situáciách narastá pravdepodobnosť majetkovej trestnej činnosti. Napr. „nelegálni“ migranti nemajú možnosť legálneho zamestnania a sú vydaní napospas vykorisťovateľom. Bez nelegálnej práce sú bez príjmu a bez akéhokoľvek nároku na štátnu podporu. Ľahko sa tak môžu dostať do konfliktu so zákonom. Legalizovanie štatútu imigrantov má podľa výskumov nesporne pozitívny dopad na zníženie majetkovej kriminality imigrantov.

Migranti majú v porovnaní s domácim obyvateľstvom menšiu tendenciu nahlasovať trestné činy, ktoré boli voči nim spáchané. Dôvodom môže byť nedostatočná orientácia v právnom systéme danej krajiny či nedôvera a strach z polície na základe predchádzajúcich skúseností. Pokiaľ však trestný čin spácha imigrant voči pôvodnému domácemu obyvateľovi, je pravdepodobnosť ohlásenia trestného činu najvyššia. Rasová a etnická diskriminácia zo strany domácich obyvateľov, polície a právneho systému, ktorá vyviera aj z celkového obrazu imigrantov ako potenciálnych zločincov, totiž nie je zďaleka výnimočná.

Kriminalita v Európskej Únii dlhodobo mierne klesá alebo sa drží zhruba na rovnakej úrovni a príchodom väčšieho počtu migrantov do niektorých krajín EÚ v roku 2015 žiaden rapídny nárast kriminality nenastal.

Ekonomické aspekty migrácie

V súvislosti s tzv. ekonomickou migráciou sa často stretávame s dvomi protichodnými obavami. Domáce obyvateľstvo sa bojí, že príchod migrantov môže zhoršiť ich vyhliadky na pracovnom trhu, zároveň má strach, že cieľom migrantov je priživovať sa na sociálnom systéme európskych krajín. Ako to je?

Migranti v hosťujúcej krajine zvyčajne zastávajú pracovné miesta, ktoré domáce obyvateľstvo vykonávať nechce, alebo naň nemá kvalifikáciu. Migranti sa uplatňujú na pozíciách, ktoré nevyžadujú kvalifikáciu (pracovníci na stavbe, v poľnohospodárstve, v sociálnych službách a starostlivosti o deti a starších ľudí), ale aj na pozíciách vysoko kvalifikovaných (napr. v informačných technológiách). Zahraniční pracovníci nastupujú na voľné pozície alebo ich pozývajú firmy. Mnohé krajiny EÚ bojujú skôr ako s nadbytkom pracovníkov, s ich nedostatkom.

Migranti, ktorí sú poväčšine ľudia mladí a ekonomicky aktívni, rozširujú pracujúcu populáciu a pomáhajú ekonomickej prosperite a prispievajú do sociálneho systému hostiteľskej krajiny. Štúdie ukazujú, že z práce migrantov okrem nich samých, profitujú predovšetkým podnikatelia, stredne a vyššie príjmoví občania krajín a ženy, ktorým migrantky ako opatrovateľky umožňujú participáciu na trhu práce.

Výskumy nepreukázali, že by migrantov lákali krajiny so štedrým sociálnym systémom. Toto tvrdenie podporuje aj značná imigrácia do krajín, ktoré majú v porovnaní s inými krajinami len slabý systém sociálneho zabezpečenia, ako napr. Veľká Británia alebo USA. Migranti sa rozhodujú podľa iných kritérií a predstava, že majú preštudované sociálne systémy naprieč krajinami je značne pritiahnutá za vlasy.

Výskumy ukazujú, že úlohu pri rozhodovaní hrá predovšetkým prítomnosť príbuzných a priateľov, geografická vzdialenosť, výška platov, miera nezamestnanosti a dopyt po pracovníkoch v cieľovej krajine. Sociálne systémy nebývajú súčasťou počiatočného rozhodovania o migrácii. Migranti ale zároveň v hostiteľských krajinách čelia vysokému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Znevýhodnené podmienky voči väčšinovej spoločnosti by im sociálne dávky mohli čiastočne kompenzovať.

Ukazuje sa tiež, že pomoc imigrantom so začlenením sa na pracovný trh, jazykové kurzy, antidiskriminačné opatrenia a finančná výpomoc v začiatkoch pobytu, majú významný pozitívny dopad na integráciu do novej spoločnosti. Miera nezamestnanosti migrantov nie je v porovnaní s domácim obyvateľstvom oveľa vyššia. Veľká väčšina imigrantov pracuje a prispieva do systému sociálneho zabezpečenia európskych krajín. Imigranti celkovo odovzdajú viac na daniach ako vyčerpajú na dávkach, pretože väčšina z nich prichádza do nových krajín v ekonomicky aktívnom veku, čo pre hostiteľské krajiny predstavuje značnú výhodu.

Výskumy ukazujú, že najchudobnejšie krajiny sveta majú oveľa nižšiu mieru emigrácie ako rozvinutejšie krajiny. Najviac emigrujú ľudia zo stredne až vyššie príjmových krajín. Ľudia v nich si totiž migráciu môžu dovoliť. Extrémna chudoba naopak ľuďom pohyb znemožňuje. Najmä presun za hranice vlastnej krajiny je pre mnohých jednoducho finančne príliš nákladný a veľmi riskantný. Ekonomický rast, rozvoj infraštruktúry, lepšie životné podmienky či viac vzdelania majú za následok nárast informovanosti, možností a vôle emigrovať za ešte lepším životom za hranice svojej vlasti.

Politika a legislatíva v oblasti migrácie na Slovensku a v EÚ

Slovensko, rovnako ako aj celá Európska únia, aktívne pracuje na zlepšovaní riadenia migrácie a azylu prostredníctvom nových legislatívnych opatrení a medzinárodnej spolupráce.

• Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 300/2025 z 12. júna 2025 schválila Národnú stratégiu Slovenskej republiky k riadeniu azylu a migrácie.
• Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v piatok 9. januára 2026 predložil na rokovanie vlády návrh nového zákona o medzinárodnej ochrane, ktorý nahradí doterajší zákon o azyle z roku 2002.
• Návrh novely zákona o pobyte cudzincov predložil na rokovanie vlády minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v stredu 25. marca 2026. Zmeny reagujú na potreby aplikačnej praxe, ich cieľom je zefektívniť konania, znížiť administratívnu záťaž a posilniť právnu istotu v oblasti pobytu cudzincov, udeľovania víz, zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a štátneho občianstva.
• Dočasné útočisko pre odídencov z Ukrajiny na Slovensku sa automaticky predlžuje do 4. marca 2026. Predĺženie je v súlade s vykonávacím rozhodnutím Rady Európskej únie a umožňuje to schválené uznesenie vlády z 21. februára 2025.
• Ministerstvo vnútra SR prijalo humanitárny materiál od Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na základe darovacej zmluvy uzatvorenej 30. januára 2026.

Medzinárodná spolupráca a diskusie

Slovensko aktívne participuje na európskych a regionálnych fórach, kde sa diskutuje o migrácii a azyle.

• Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok v pondelok 8. decembra 2025 v Bruseli na Rade ministrov pre vnútorné záležitosti rokoval so svojimi európskymi partnermi o prvom cykle riadenia migrácie a o tzv. rezerve solidarity v rámci Paktu o migrácii a azyle.
• V dňoch 22. - 23. októbra 2025 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie zástupcov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v rámci platformy Migration Crisis Response Mechanism.
• Neformálne rokovanie ministrov pre vnútorné záležitosti v utorok 22. júla 2025 v Kodani bolo zamerané na posilňovanie odolnosti v oblasti civilnej ochrany ako na úrovni členských štátov, tak aj EÚ ako celku. Ďalšími témami rokovania boli zefektívnenie návratovej politiky a nové riešenia pri otázke zvládania nelegálnej migrácie.
• Rada ministrov pre vnútorné záležitosti, na ktorom Slovensko vo štvrtok 5. marca 2026 participovalo, Komisia oboznámila zástupcov členských štátov s aktuálnymi výsledkami v poradí 11. schengenského barometra.

Európska komisia podporuje od roku 2016 členské štáty EÚ v ich úsilí integrovať migrantov do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy - počnúc vzdelávaním a starostlivosťou v ranom detstve až po vysokoškolské vzdelávanie. Program Erasmus+ poskytuje financovanie projektov a ďalších činností zameraných na integráciu migrantov do všetkých oblastí vzdelávania a odbornej prípravy. Strategické partnerstvá sú zamerané na rozvoj inovatívnych vzdelávacích postupov a podporu nadnárodnej spolupráce.

EÚ poskytuje rôzne možnosti financovania v prípade, že si súčasťou mládežníckej organizácie alebo sa chceš zapojiť do projektu, ktorý podporuje medzikultúrne porozumenie, solidaritu a participáciu. Program Erasmus+ ponúka rôzne granty na projekty vzdelávacej mobility. Môžeš napríklad organizovať mládežnícke výmeny, ktoré zahŕňajú spoluprácu s utečencami alebo migrantmi, alebo sa na nich môžeš zúčastňovať. Program Erasmus+ Sport poskytuje granty na miestne športové projekty zamerané na integráciu utečencov prostredníctvom výzvy Šport ako nástroj integrácie a sociálneho začlenenia utečencov. Najlepšie projekty zároveň odmeňuje prostredníctvom každoročných cien #BeInclusive EU Sport Awards. Finančné prostriedky miestnym, národným a európskym mládežníckym organizáciám ponúka aj Európska nadácia pre mládež z Rady Európy. Program Tvorivá Európa podporuje projekty, ktoré pomáhajú presadzovať sociálne začlenenie, integráciu, medzikultúrny dialóg a boj proti xenofóbii a predsudkom. V rámci Európskeho zboru solidarity sa môžu mladí ľudia stať dobrovoľníkmi, podieľať sa na aktivitách v oblasti solidarity a/alebo vytvárať projekty v oblasti solidarity vo svojej vlastnej krajine alebo v zahraničí. Aktivity Európskeho zboru solidarity môžu trvať dva až dvanásť mesiacov.

Relevantné organizácie a zdroje informácií

Pre hlbšie pochopenie problematiky migrácie a azylu sú k dispozícii rôzne organizácie a informačné zdroje:

• Migration Data Portal je súčasť Global Migration Data Analysis Centre Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Portál poskytuje komplexné štatistiky a spoľahlivé informácie o medzinárodnej migrácii.
• UN DESA poskytuje demografické štatistické údaje a odhady.
• International Labour Organization (ILO), alebo slovensky Medzinárodná organizácia práce, je špecializovanou organizáciou OSN, ktorá presadzuje sociálnu spravodlivosť a medzinárodné uznávanie pracovných práv.
• World Bank je súčasť OSN. Zabezpečuje finančnú a technickú pomoc rozvíjajúcim sa krajinám s cieľom znížiť chudobu a zlepšiť životné podmienky ľudí na celom svete.
• Migračný úrad je prvostupňový správny orgán rozhodujúci o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom.
• Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) je popredná organizácia v oblasti migrácie, ktorá bola založená s cieľom pomáhať presídleným osobám, utečencom a migrantom v Európe. IOM poskytuje služby a poradenstvo vlámam a migrantom na celom svete. Vyvíja úsilie na praktické riešenie otázok migrácie, poskytuje humanitárnu pomoc migrantom v ohrození, vrátane utečencov a vnútorne vysídlených osôb, podporuje dialóg a medzinárodnú spoluprácu v oblasti migrácie, rozvíja výskum fenoménu migrácie a podporuje vlády v pochopení komplexnosti súdobej migrácie.
• Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je medzinárodná organizácia, ktorej mandátom je riadiť a koordinovať medzinárodné úsilie na ochranu utečencov a riešenia s tým súvisiacich problémov na celom svete.
• Mareena je občianske združenie, ktoré asistuje cudzincom pri integračnom procese.
• Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktoré od roku 2005 podporuje utečencov a cudzincov na Slovensku. V rámci svojej činnosti poskytuje bezplatnú právnu pomoc a poradenstvo utečencom, žiadateľom o azyl a cudzincom. Združenie sa tiež venuje návratovej politike štátu.
• Marginal je občianske združenie, ktoré od roku 2009 realizuje projekty zamerané na jednotlivcov a komunity ohrozené vylúčením.

tags: #diskusny #prispevok #migranti