Maturita, táto tradičná skúška dospelosti, je už dlhé roky predmetom diskusií. Je maturita skutočne potrebná, alebo je to len prežitok, ktorý by mal byť nahradený iným systémom hodnotenia? V tomto diskusnom príspevku sa pozrieme na argumenty pre a proti maturite, pričom zohľadníme rôzne pohľady študentov, učiteľov a odborníkov.
Čo je maturita a jej účel?
Maturita je komplexná skúška, ktorá preveruje vedomosti a zručnosti študentov stredných škôl po ukončení štúdia. Jej cieľom je overiť, či študenti dosiahli požadovanú úroveň vzdelania a sú pripravení na ďalšie štúdium na vysokej škole alebo na vstup do pracovného života. Maturita zvyčajne pozostáva z písomnej a ústnej časti a zahŕňa rôzne predmety, ako napríklad slovenský jazyk a literatúru, cudzí jazyk, matematiku a voliteľné predmety.
Argumenty pre maturitu
Štandardizácia vzdelávania
Maturita zabezpečuje jednotný štandard vzdelávania na celom Slovensku. Všetci študenti, ktorí úspešne absolvujú maturitu, preukázali, že majú rovnaké základné vedomosti a zručnosti. Vedomie, že ich čaká náročná skúška, ich núti pravidelne sa pripravovať a prehlbovať svoje vedomosti.
Príprava na vysokú školu
Maturita je dobrou prípravou na štúdium na vysokej škole. Študenti sa naučia systematicky učiť, zvládať stresové situácie a prezentovať svoje vedomosti. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre úspešné štúdium na vysokej škole.
Overenie komplexných vedomostí a zručností
Maturitný test zo slovenského jazyka a literatúry by nemal byť len o mechanickom memorovaní poučiek a definícií, ale mal by preverovať aj schopnosť študentov logicky myslieť, analyzovať texty a vyjadrovať svoje názory. Úlohy by mali byť zamerané na prácu s textom a porozumenie jeho obsahu.
Tradičná hodnota
Maturita má na Slovensku dlhú tradíciu a je považovaná za dôležitý míľnik v živote mladého človeka. Úspešné absolvovanie maturity je dôvodom na hrdosť a oslavu s rodinou a priateľmi.
Argumenty proti maturite
Stres a úzkosť
Maturita je pre mnohých študentov zdrojom veľkého stresu a úzkosti. Niektorí študenti sa boja, že zlyhajú a nebudú môcť pokračovať v štúdiu na vysokej škole alebo nájsť si dobré zamestnanie. Tento stres môže mať negatívny vplyv na ich psychické zdravie. Stres je toxický, ničí náš organizmus a z dlhodobého hľadiska prispieva k vážnym onemocneniam. Zistilo sa, že ak je mozog v strese, tak vyvoláva v zásade len dva druhy reakcie: útok alebo únik. Táto reakcia totálne zablokuje kognitívne schopnosti predného mozgu zodpovedné za vedomé úsilie. Inak povedané, mozog človeka sa v strese vypne, absolútne nič sa neučí, no zároveň, ani nedokáže žiadne vedomosti zo seba cielene dostať.
13. Psychologie - Psychologické aspekty stresu, syndrom vyhoření, jeho příčiny a prevence
Nadmerný dôraz na memorovanie
Kritici maturity tvrdia, že prílišný dôraz sa kladie na memorovanie faktov a poučiek, namiesto na rozvoj kritického myslenia a tvorivosti. Študenti sa často učia naspamäť definície a teórie, ktoré si po maturite nepamätajú a v praxi nevyužijú. Maturita kladie tzv. uzatvorené otázky s cieľom ľahkého strojového vyhodnotenia správneho čísla. Reálne problémy sú otvorené s nejasným výsledkom alebo s nepresnými výsledkami. Maturita formuluje úlohy až príliš sterilne bez naviazanosti na reálny svet, bez nutnosti kreatívne premýšľať. Mnohé štúdie ukazujú, že vykonávať danú činnosť je pre naučenie sa súvisiacich vedomostí kľúčové. Učiť sa samotné vedomosti bez prepojenosti k svetu nedáva mozgu absolútne žiaden zmysel, a ten ich potom vníma ako ohrozenie a snaží sa od nich utiecť, ignoruje ich a vôbec „mu do hlavy nelezú“.
Nespravodlivé hodnotenie
Niektorí študenti tvrdia, že maturitné testy nie sú vždy spravodlivé a objektívne. Otázky môžu byť nejasné alebo zavádzajúce a hodnotenie môže byť subjektívne. Okrem toho, niektorí študenti majú lepšie podmienky na prípravu na maturitu ako iní, čo môže viesť k nerovnostiam.
Zbytočná formalita
Niektorí študenti považujú maturitu za zbytočnú formalitu, ktorá im neprinesie žiadne reálne výhody. Tvrdia, že vedomosti a zručnosti, ktoré získali počas štúdia, sú dôležitejšie ako výsledok maturitnej skúšky.
Maturita nepripravuje na prácu ani na vysokú školu
Časté tvrdenie, že maturitná skúška pripravuje na pracovné nasadenie a časovú tieseň, je diskutabilné. Ako môže maturitná skúška pripraviť na prácu pri pokladni, kde používame dnes už moderné technológie a nemusíme ani len vedieť rátať? Ako môže pripraviť na prácu v kreatívnom priemysle, kde treba vymyslieť kampaň na popularizáciu očkovania? Škola ako taká nie je príprava na prácu a nemala by ňou nikdy byť. Škola by mala ponúkať odborný aj osobnostný rozvoj človeka pre aktuálnu spoločnosť formou bádania, skúmania a pýtania sa nekonečného množstva otázok. Mala by študentov baviť a podnecovať ísť ďalej a do hĺbky. Človek, ktorý prejde strednou školou by si mal vedieť vybrať medzi ďalším štúdiom, alebo postupným začlenením do pracovného života.
Argument, že maturita pripravuje na vysokú školu, tiež nie je celkom pravdivý. Vysoká škola nemá s maturitnou skúškou veľa spoločného. Je to silne o individuálnom prístupe a ak si študentka/nt urobí dobré meno hneď na začiatku, očakávania vysokoškolských učiteľov ho budú posúvať stále ďalej a vyššie. Vysokoškolské skúšky vôbec s maturitnými nemajú nič spoločné okrem toho, že učitelia skúšajú vedomosti a zručnosti študentiek/ov. Nie sú centralizované, ale silne subjektívne a veľkú rolu tu hrá vzťah študent-učiteľ. Príprava na vysokú školu sa nezačína maturitou, ale prvým ročníkom strednej školy. Vysoké školy aj tak prvý semester doúčajú študentky a študentov to, čo nezvládli stredné školy.
Pohľady na povinnú maturitu z matematiky
Večne diskutovaná otázka, na ktorú asi neexistuje jednoznačná odpoveď. Aj preto je maturita z matematiky v niektorých krajinách povinná, inde nie. Aj preto bola u nás v istých obdobiach povinná, inokedy nie. Toto rozhodnutie patrí medzi tie, ktoré úzko súvisia s kardinálnou otázkou: načo je škola? Čo je jej hlavnou funkciou? Ak odpovieme, že predovšetkým „príprava kvalitnej a dobre zamestnateľnej pracovnej sily”, potom aktuálne potreby nášho hospodárstva nahrávajú skôr priaznivcom povinnej maturity z matematiky. Ak si však odpovieme, že hlavnou úlohou školy je optimálny rozvoj osobnosti každého jedného dieťaťa s prihliadnutím k jeho špecifickým schopnostiam a predpokladom, potom povinná maturita z matematiky nie je správna, pretože ide proti tomuto princípu či cieľu. Argumentov PRE i PROTI je viacero.
Prečo by mala byť matematika povinná
- Gymnázium je škola všeobecného zamerania, ktorá by mala poskytovať vyvážené vzdelanie. Vyváženosť by sa mala prejavovať aj v obsahu maturitnej skúšky.
- Matematika patrí (spolu so slovenským jazykom a literatúrou) počas celého povinného vzdelávania medzi ťažiskové predmety. Odráža sa to v jej hodinovej dotácii vo všetkých ročníkoch aj v jej zaradení do Testovania 9 a do prijímacích skúšok na stredné školy.
- Matematika patrí medzi predmety s najširšími medzipredmetovými presahmi.
- Matematika je predmetom s veľkým aplikačným potenciálom.
- Matematika je fascinujúca a rozvíja človeka úplne výnimočným spôsobom, dokonca aj tých, ktorí na ňu nemajú žiadne špeciálne nadanie, majú iba schopnosť učiť sa. Tento boj študentovi prinesie tiež úžitky rôzneho druhu.
Prečo by matematika nemala byť povinná
- Mnoho žiakov sa vo veku maturantov už pomerne jasne profiluje, malo by im teda byť umožnené zamerať sa na tie predmety, ktoré budú súvisieť s ich ďalším štúdiom.
- Niektorí žiaci sú orientovaní výrazne „spoločenskovedne“, nemajú k matematike žiadny vzťah a majú problém dosahovať v nej dobré výsledky. Takýmto žiakom by povinná maturita z matematiky „kazila“ maturitné vysvedčenie.
- Existuje mnoho iných predmetov a oblastí ľudského poznania, ktoré sú pre ďalší život mladého človeka dôležité a nematuruje sa z nich povinne.
- Je rozumné požadovať, aby maturitná skúška bola vyvážená z hľadiska spoločenskovedných a prírodovedných predmetov. Nie je však dôvod predpisovať ako povinnú práve matematiku.
Minister školstva Tomáš Drucker sa rozhodol pre rázny krok a našiel aj silnú podporu v odborných kruhoch. Drucker je manažérsky typ, ktorý sa nebojí prijímať rozhodnutia kdekoľvek, kam ho pošlete - v zdravotníctve, vnútre či školstve. Je to trochu taký firemný prístup, isto. Príde, identifikuje problém a prijme rozhodnutia aj odvážne a rýchle, ktoré zväčša zaskočia ľudí zo školstva. Má to svoje výhody aj nevýhody.
Alternatívne metódy hodnotenia a návrhy na zmenu maturity
Ak sa maturita neosvedčila ako najlepší spôsob hodnotenia vedomostí a zručností študentov, aké sú alternatívy? Natíska sa otázka, ako zmeniť maturitnú skúšku v zmysle týchto argumentov? Odpoveď asi nebude jednoduchá, pretože akékoľvek iné nastavenie by znamenalo ďaleko viac ľudských zdrojov na overenie, či študent prešiel alebo nie. Lenže, čo ak to nevyžaduje o moc viac zdrojov, ako teraz? Čo ak to vyžaduje rovnako, ba v istých ohľadoch menej, ako doteraz? Práve na toto sa teraz skúsim zamerať a nájsť odpovede.
Aspekt #1: Známky počas strednej školy
Prečo by sme nemohli uvažovať nad priebežnými výsledkami počas strednej školy, ako nad prvým parametrom maturitnej skúšky? Čiastočne sa to vyskúšalo pri dvoch zrušených maturitách v šk. rokoch 2019/2020 a 2020/2021. Aj keď výsledky nie sú verejne známe, tento moment nijak výrazne neovplyvnil schopnosti absolventov stredných škôl sa uchytiť, či už v živote alebo na vysokých školách.
Aspekt #2: Esej
Esej je odborná úvaha na zadanú tému. Napísané slohy sa už aj tak čítajú mnohými učiteľmi a píše ich každý študent. Tak prečo ho nenahradiť esejou, ktorá spája viacero znalostí do jedného celku? Esej bude musieť splniť gramatické aj štylistické pravidlá, to nech majú na starosti slovenčinári. Esej študent preloží aj do cudzieho jazyka, správnosť zhodnotia jazykári, a odbornosť a logiku argumentov posúdia učitelia daných predmetov, ktorých sa esej týka. Nech je písaná na počítači a vytlačená, aby bolo jasné, že študent vie narábať s technikou a so zdrojmi informácií.
Študent by esej písal povedzme od februára do apríla, čiže tri mesiace a venoval by sa len jej a priebežný stav by bol vyhodnocovaný. Nie stav správnosti, ale či vôbec študent pracuje, ako pristupuje k príprave. Je aktívny v komunikácii s učiteľmi? Pýta sa doplňujúce otázky? Tento prístup by mal byť zahrnutý do celkovej známky z eseje a dá sa veľmi jednoducho vyhodnocovať, pretože má jasné kritériá, ktoré sa dajú stanoviť.
Esej by mala obsahovať zdroje informácií, logické vyskladanie argumentov, obrázky, odborné termíny z danej oblasti: vzorce, tabuľky, grafy, výrazy, skratky, výpočty, … podľa potreby predmetu. Aby čítanie učiteľom nezaberalo veľa času, môj návrh je, aby esej bola o dĺžke maximálne jednej normostrany, čo je 1800 znakov vrátanie bielych, ako sú medzery a nové riadky. Pre lepšiu predstavu je to jedna strana A4. Avšak aby bol progres prác študenta ohodnotiteľný, kým esej nadobudne dĺžku jednej strany A4, musí zapísať oveľa viac. Povedzme aj 10 strán, 20 strán. Musí byť vidno, že všetky možné myšlienky boli položené na papier a neskôr spracované do esenciálnej formy. Priebežnú prácu môže a nemusí nikto čítať, ale poukazuje to na mieru ponorenia sa do problematiky.
Aspekt #3: Prezentácia eseje
Hotovú esej by každý študent a každá študentka následne obhajovali formou prezentácie pred komisiou. Maximálne, povedzme, 5 minút? To sa nakoniec deje aj teraz, ale všetky študentky a študenti rozprávajú dnes len teoretické znalosti, ktoré musia správne poskladať, aby vyzerali, že veciam rozumejú. Pravdou je, že veľká časť študentov nerozumie všetkému o čom rozprávajú. Prezentácia eseje znamená, že študentka alebo študent danej problematike dobre porozumeli. Ak to odprezentovať nevie, asi danej problematike nerozumie dostatočne a túto obhajobu si môže zopakovať. To vie posúdiť komisia, či rolu pri nezvládnutí hral stres alebo nevedomosť.
Z akého predmetu?
Na odborných školách si to vieme predstaviť, ale ako by to bolo na gymnáziách? Tam nie je prítomná vysoká odbornosť v nejakej konkrétnej oblasti, ale všeobecný rozhľad. Z akého predmetu by gymnazistiky a gymnazisti písali esej tak, aby bola na dostatočnej úrovni? Nuž, aj tu vidím riešenie pomerne jednoducho. Pravdou je, že je to jedno. Z akéhokoľvek predmetu to ide spraviť. Esej, odborná úvaha na konkrétnu tému, nevyžaduje na úrovni strednej školy vysokú mieru odbornosti, čo sa týka hĺbky poznania. Vyžaduje dobrý rozhľad v téme, nech sa jedná o akúkoľvek školu. Uvediem príklad.
Čo ak sa študentka rozhodne napísať esej na tému: „Číslo π a ako sa dá vypočítať streľbou lukom na terč“? Celá práca by sa točila okolo spôsobu spočítania zásahov v kruhu a mimo tento kruh, popisovala by výber metódy výpočtu hodnoty π a vhodnou argumentáciou by závery práce boli obhájiteľné. Použitie vzorcov, správne konštrukcie viet, obhajoba/prezentácia a vystupovanie dajú tušiť, že táto študentka problematiku pochopila, vie sa orientovať v dostupnej literatúre a skladať vlastné myšlienky do zmysluplného celku. Esej by mala mať jasné kritériá, ktoré budú rovnaké pre všetky predmety a školy. Napríklad spisovnosť a pravopis. Každý predmet by mal potom svoje vlastné kritériá, aby esej splnila požiadavky na odbornosť.
Napríklad z matematiky by musel byť vysvetlený nejaký vzťah/vzorec, z fyziky by to bol jav/zákon, z biológie si viem predstaviť pozorovanie predmetu skúmania, z chémie popis chemickej reakcie a podobne. Schopní učitelia dokážu tieto kritériá a témy dobre formulovať. Preklad eseje do cudzieho jazyka a rozprava o nej v tomto jazyku by ukázala schopnosti v ňom komunikovať.
Aby sme neostali len pri slovách, skúsime navrhnúť pár eseí z rôznych predmetov:
- Biológia: „Čo sa deje s črievičkou veľkou, ak na ňu posvietime modré svetlo?“
- Fyzika: „Zmokne viac ten, čo kráča alebo ten, čo beží po daždi?“
- Slovenčina: „Hviezdoslavov vplyv na vnímanie slovenčiny medzi študentmi“
- Matematika: „Platí pytagorova veta za každých okolností?“
- Dejepis: „Význam elektriny v 20. storočí.“
Dá sa pokračovať v podstate do nekonečna.