Úloha a vplyv médií v súčasnej spoločnosti

Médiá sú už takmer sto rokov súčasťou spoločnosti a zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a vývoji dnešnej spoločnosti. Každodenne odolávajú nástrahám a zabezpečujú nám možnosť dozvedieť sa nielen o domácom dianí, ale tiež čiastočne o všetkom, čo sa deje vo svete. Stále viac a viac vstupujú do nášho života prostredníctvom televízie, rádia, tlače alebo internetu a ovplyvňujú verejnú mienku. Poskytujú informácie, zabávajú, odovzdávajú normy a hodnoty (napr. sociálneho, politického alebo náboženského charakteru), sprístupňujú vedomosti a vzdelanie a pomáhajú v živote (napr. inzercie, právne rady a pod.).

Je potrebné zmieniť sa, že všetky médiá pôsobia na človeka silou, ktorej dokáže odolať možno iba taká osobnosť, ktorá je pripravená a do dostatočnej miery psychicky vyzbrojená. Človek, ktorý nechce negatívnemu vplyvu podľahnúť, sa musí aktívnou cestou do tohto procesu zapojiť. Nestačí iba kritizovať a sťažovať sa, ale aj príslušnými prostriedkami proti tomuto vplyvu bojovať.

Nezávislé médiá ako strážcovia demokracie

O nezávislých médiách sa hovorí aj ako o strážnych psoch demokracie. Ich úlohou je prepájať svety spoločnosti a rôznych inštitúcií. Zároveň dávajú prostredníctvom diskusií a rozhovorov politikom priestor vyjadriť a obhájiť svoje názory a konanie. Novinári sú kontrolórmi a strážcami kvality demokracie. Poukazujú na problémy, informujú o nich a slepo nefandia politikom. V demokratickej krajine dávame moc do rúk politikov my, a to tak, že si ich každé štyri roky volíme. To, či plnia sľuby, ktoré nám dali pred voľbami, máme právo kontrolovať.

Úlohou novinára však nie je politikom prikyvovať, ale pýtať sa aj otázky, ktoré nie sú podľa ich gusta. Niektorí politici vnímajú novinárov ako svojich nepriateľov. Novinári si pritom len robia svoju prácu. Ich úlohou je pýtať sa otázky, hľadať pravdu a informovať o nej verejnosť. Politici, ktorí však odpovedať nechcú, radšej voličov huckajú proti novinárom a odkláňajú tak pozornosť od seba. V demokratickej krajine by mal mať novinár či novinárka možnosť vykonávať svoju prácu bez strachu o vlastný život. Realita na Slovensku je však iná.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka analyzovalo, aké najčastejšie druhy útokov novinári zažívajú. Zvyčajne sú to vyhrážky v online priestore, no tiež vo forme listov či predmetov doručených do schránok.

Sloboda slova a jej limity

Zákon o slobode slova zabezpečil právo na vlastný názor. Neraz sa v minulosti podarilo predstaviteľom štátu zamedziť vydávanie novín a vysielanie rádia alebo odobrať licenciu televízii, aby sa tak ubránili pred korupčným škandálom alebo pred zverejnením hospodárenia s verejnými financiami.

Sloboda slova však neexistuje samostatne. Je to súčasť ľudských práv a platí nepriestrelná zákonitosť, priam zákon, že žiadne právo nemožno realizovať na úkor iných práv. Sloboda má limity. Obmedzuje ju minimálne právo na ochranu osobnosti. A nehovoriac o zásadne neprístupných témach ohrozujúcich život, ako je šírenie nenávisti, šírenie rasizmu, pedofília a podobne. Je vylúčené, aby takéto témy mali priestor vo verejnom médiu. Primárne je to úloha regulovaných médií, na ktoré sa viaže zákon.

Médiá a ich vplyv na verejnosť

Médiá ovplyvňujú naše názory a aj naše rozhodnutia. Ich vplyv môžeme pocítiť v rovine intelektuálnej, kedy rozumom prijímame informácie a na ich základe si vytvárame úsudky, ako i v oblasti morálnej, kedy zhodnocujeme svoje konanie a zamýšľame sa nad ním. Rovnako môžeme pocítiť vplyv aj v rovine estetickej, pretože každý z nás túži po kráse a harmónii. Vplývajú na nás hlavne v oblasti intelektuálnej, kedy rozumom prijímame informácie a na ich základe si vytvárame úsudky, ako i v oblasti morálnej, kedy zhodnocujeme svoje konanie a zamýšľame sa nad ním.

Mnohí z nás nemôžu poprieť, že obrovské kvantum hádok vyvolaných v našich domácnostiach majú na svedomí práve médiá. Nemálokrát vznikajú sváry, prameniace z neústupnosti jednotlivých členov rodiny pri dohadovaní sa o tom, čo sa bude napríklad pozerať v televízii. Často sa stáva, že i hodnotové rebríčky mnohých ľudí sa menia na základe momentálneho trendu prezentovaného médiami. Hlavne v pubertálnom veku sa človek sústredí na vzory v extravagantnom oblečení, sprevádzané vulgárnymi prejavmi a tzv. umením, ktoré skôr uráža ako by malo potešiť a nemá nič dočinenia so spoločenskými normami.

Typy médií a ich špecifiká

Televízia

V súčasnosti je televízia najdostupnejším médiom pre celú spoločnosť a stala sa centrom takmer každej obývacej izby. Televízie môžu byť verejnoprávne alebo súkromné. Verejnoprávna televízia je základ každého demokratického štátu. Jej najdôležitejším aspektom a základom fungovania je objektivita. Štát musí garantovať objektívnosť vysielania. Súkromné televízie nie sú platené z koncesionárskych poplatkov ani zo štátneho rozpočtu, ale z vlastných zdrojov, teda z reklamy. Najmä súkromné televízie zaznamenali v posledných desaťročiach veľký pokrok. Stali sa súčasťou každodenného života občanov a znamenajú slobodu prejavu. Samozrejme súkromné televízie sú zamerané viac na zábavu ako na informácie, a to kvôli reklame.

Aj napriek niekoľkým výhodám, ktoré nám televízia ponúka, sú tu aj negatíva. Televízia má v dnešnej dobe najsilnejší vplyv na správanie, zmýšľanie, cítenie či konanie ľudí, spomedzi všetkých médií súčasnosti. Televízia, ktorá nám môže pripadať ako zábavný formát, nám bohužiaľ ponúka aj každodennú dávku násilia, intríg, konfliktov či iných negatívnych vecí, ktoré môžeme vidieť v rôznych seriáloch. Veci, ktoré boli vymyslené rôznymi seriálovými režisérmi sa postupne vkrádajú do našich životov a bohužiaľ nás veľmi negatívne ovplyvňujú.

Ako ďalší zdroj, ktorým televízia ovplyvňuje našu myseľ je reklama. Ona nám neponúka len veci, ktoré vlastnou vôľou vidíme či počujeme. Podprahovo do konzumenta vkladá aj určitý pocit chcenia. Ak v televízii ide reklama na nejaký výrobok, reklama ho ponúka tak zidealizovane a tak veľmi podprahovo, že ak konzument navštívi supermarket, podvedome pôjde za značkou, ktorá mu bola celý čas nevedome vnucovaná. Hlavná úloha reklám je ekonomická, veď predsa každý zákazník, čo si niečo kúpi, je dobrý zákazník. Televízia už nie je centrom podávania informácií, ale centrom spracovania informácií do želanej podoby. Ďalším zhubným dôsledkom „vlády televízie“ je izolácia. Načo by sa mal človek unúvať vyjsť von a pozrieť sa na realitu, keď „realita“ za ním príde sama. Takto sa tvorí určitý typ „moderného pustovníka“.

Rozhlas

Rozhlasové médium nám často krát poslúži na spríjemnenie cesty v aute či na vyplnenie ticha pri nejakej manuálnej práci. Jeho veľkou výhodou je neskazenosť, čo znamená, že informácie, ktoré sa ním ponúkajú ľuďom by mali byť overené, skutočné a nezavádzajúce. Niekedy toto médium môže pôsobiť samozrejme aj negatívne. Obrovskou chybou tohto média, no hlavne komerčných rádií je púšťanie príliš rýchlej a tanečnej hudby hneď zrána, kedy každý z nás by potreboval hlavne nejakú jemnú melódiu na prebratie.

Tlač

Tlač už nie je v súčasnosti tak veľmi rozšírená ako v minulosti, stále sa však nájdu prívrženci tohto média, ktorí naňho nedajú dopustiť. Tlačené médiá by sme mohli rozdeliť do dvoch kategórií. Tie, ktoré na nás majú pozitívny vplyv a tie, ktoré majú negatívny vplyv. Medzi tlačené médiá s pozitívnym vplyvom môžeme charakterizovať ako médium prospešné, ktoré plní účel ľudí informovať a pomáha zlepšovať inteligenčnú úroveň spoločnosti. Medzi negatívne zaradíme bulvár, ktorý môže pôsobiť ako jed spoločnosti.

Internet a sociálne médiá

Internet ako taký nám ponúka nespočetne veľa možností na pozitívne využitie. V súčasnosti je však problémom nevhodne využitý čas strávený pri počítači či notebooku, najmä u mladých ľudí. Mnoho mladých miesto toho, aby získavali rôzne informácie a snažili sa z internetu vyťažiť čo najviac, radšej strácajú čas na rôznych sociálnych sieťach. Jedným zo sociálnych problémov dnešných kybernetických, istým spôsobom aj virtuálnych ľudí je, že začína sa do popredia prebíjať fenomén tretej osoby. Ide o to, že jednotlivci prestávajú hovoriť s ľuďmi, ale začínajú hovoriť o ľuďoch. Príliš časté využívanie internetu môže v nás vzbudzovať závislosť, preto si treba dávať veľký pozor na to, aký dlhý čas strávime za obrazovkami našich počítačov.

Sociálne médiá výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov. Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanála, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ. Nie všetky nepočujúce osoby majú schopnosť odzerať z pier. Spôsoby komunikácie, ktoré používajú osoby s poruchou sluchu, závisia nielen od komunikačných schopností, ale aj od ľudí, s ktorými komunikujú.

Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám.

Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia.

Formy sociálnych médií

• Sociálne siete (napr. Open Diary, WordPress, Blogger) - osobné stránky, na ktorých ľudia zverejňujú príspevky o rôznych témach.
• Zdieľané multimédiá (napr. YouTube, Picasa, SlideShare) - platformy, ktoré umožňujú zdieľanie a sťahovanie videonahrávok a fotografií.
• Wikis (napr. Wikipedia, Google Knol) - encyklopédie vytvorené používateľmi.
• Diskusné fóra
• Q&A portály (napr. Yahoo!, Answer, Askville) - stránky, na ktorých sa ľudia stretávajú a diskutujú o spoločných témach.
• Virtuálne svety (napr. Second Life, Active Worlds, The Sims Online) - systémy, v rámci ktorých sa môžu ľudia stretávať v 3D virtuálnom svete.
• Sociálne záložkovacie systémy (napr. Digg, Jagg, Google Reader) - stránky, ktoré umožňujú vyhľadávanie, spravovanie, zdieľanie obsahu z rôznych zdrojov).

Výskum preferencií osôb so sluchovým postihnutím

Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu. Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sa predišlo neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov.

Charakteristika respondentov

Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií:

• Ľahká strata sluchu (26 - 40 dB): 3 respondenti (1,4 %)
• Stredná strata sluchu (41 - 55 dB): 3 respondenti (1,4 %)
• Stredne ťažká strata sluchu (56 - 70 dB): 20 respondentov (9,4 %)
• Ťažká strata sluchu (71 - 90 dB): 45 respondentov (21,3 %)
• Veľmi ťažká strata sluchu (91 dB a viac): 141 respondentov (66,5 %)

Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku.

Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). Najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), malo stredoškolské vzdelanie s maturitou. Podľa typu základnej školy navštevovalo 171 respondentov (80,7 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 30 respondentov (14,1 %) základnú školu bežného typu a 11 respondentov (5,2 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a základnú školu bežného typu.

Preferencie komunikačných foriem

• V domácnosti: Dve tretiny respondentov (66 %) preferujú posunkový jazyk, zatiaľ čo necelá tretina (29,7 %) používa hovorený jazyk.
• S nepočujúcimi priateľmi: Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje posunkovým jazykom.
• S počujúcimi priateľmi: Prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka.

Používanie sociálnych sietí a technických prostriedkov

Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám.

Preferované formy komunikácie

• 74,5 % respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ).
• 71,7 % respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami.
• Rovnaký podiel, 71,7 %, respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ).
• Viac ako polovica (53,3 %) respondentov si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky.
• 41,5 % respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ).
• 24,5 % respondentov si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ).

Aktívne vyjadrovanie sa na sociálnych médiách

• Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku.
• Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa.
• Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov.

Bariéry v prístupnosti a výzvy

Videonahrávky, ktoré sa objavujú na sociálnych médiách, sú zaznamenaným audiovizuálnym dielom kombinujúcim pohybujúce sa obrazy a zvuk. Osoby s poruchou sluchu môžu narážať na zvukové bariéry, ak nie sú pridané titulky. To obmedzuje ich prístup k informáciám a plnohodnotnej participácii.

Médiá v biznise

Sociálne médiá prestali byť len miestom na zdieľanie fotiek. Stali sa kľúčovou stratégiou pre firmy, ktoré chcú posilniť svoju značku, budovať vzťahy a dosiahnuť lepšie obchodné výsledky. Podľa výskumu sociálne médiá výrazne zlepšujú zapojenie zákazníkov a povedomie o značke, čo priamo ovplyvňuje rast aj profitabilitu firmy. Úloha sociálnych médií v biznise znamená schopnosť budovať skutočné vzťahy so zákazníkmi. Zákazníci vám dávajú priestor na to, aby ste im ukázali, kto ste. Sociálne siete vám dajú možnosť počúvať vašich zákazníkov v reálnom čase. Nie všetci nakúpia hneď po prvom kontakte. Roky dokazujú, že sociálne médiá marketing stratégie vedú k lepším výsledkom v konečnom dôsledku.

Zvoliť správnu platformu znamená vedieť, kde sú vaši zákazníci a čo tam robia. Instagram funguje na vizuáloch. Ak máte produkt, ktorý vyzerá dobre na fotografiách, je to vaša platforma. YouTube je o videách. Dlhšie contentu, vysvetľujúce materiály, recenzie. Výskumy ukazujú, že sociálne siete majú špecifické vlastnosti a optimálne prístupy na jednotlivých platformách. Profesionálny tip: Skúste sa popozerať na svojich konkurentov. Kde sú aktívni, kde majú najviac zapojenia?

Sociálne médiá sú priamou cestou k zákazníkom. Zákazníci sa jednoduchšie rozhodujú na základe sociálneho odporúčania. Vaša značka je to, čo si ľudia myslia o vás. Keď ste aktívny a autentický, staviate si dôveru a rozpoznateľnosť. Zvýšené povedomie o značke priamo prepája so zvýšeným objemom predajov. Praktický tip: Nemerajte úspech len na počte followerov. Sledujte konverzie - koľko ľudí z vášho obsahu naozaj niečo kúpi alebo vás kontaktuje.

Sociálne médiá sú silný nástroj, ale ľahko sa v nich pokazíte. Najväčšia chyba? Začať bez plánu. Keď zdieľate bez cieľa, strácate čas. Bez merania výsledkov neviete, čo funguje a čo nie. Praktický tip: Skúste svoje sociálne médiá najprv v písomnej podobe. Napíšte si 4-5 typov obsahu, ktorý chcete tvoriť. Ak si viete predstaviť, ako to bude vyzerať - máte plán.

V roku 2026 už AI nie je futurizmus. Digitálne trendy 2026 ukážu, že AI bude kľúčom k efektivite. Genericý obsah je mŕtvy. Falošný obsah, deepfakes a neverejné správy sú problém. V roku 2026 budú sociálne médiá orientované na overenosť a transparentnosť. V roku 2026 budú úspešní tí, ktorí sa budú prispôsobovať rýchlo.

Dezinformácie a regulácia médií

Vytvoril sa aj priestor na zneužívanie, na populizmus, na konšpiračné teórie, na nechutnú manipuláciu až kybervojnu. Všetko sú to nové rozmery, ktoré sme pokladali za negatíva, ale nie tohto rozsahu. Keď vznikla televízia, v ten deň bol schválený zákon na jej reguláciu, lebo vzniklo masové médium s obrovským dosahom. Nič také sa neprijalo pre oveľa masovejšie médium, akým je internet a sociálne siete, ale minimálne tie isté regulatívy by mali fungovať. Potom sú regulované médiá v nevýhode oproti neregulovaným. To nie je rovná súťaž. Nemáte šancu súťažiť s médiom, ktoré si môže hovoriť, čo chce, absolútne bez toho, aby muselo overovať informácie a zodpovedať za to, čo prináša ako lož či dezinformáciu.

Klaus Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra, povedal na jednej konferencii: „My sme stvorili monštrum, ktoré už neovládame. Spoločenskí vedci, prosím vás, potrebujeme morálny kompas.“ Tak keď sa už autority domáhajú regulatívov, asi by sme nemali váhať. Vítam iniciatívu Európskej únie, že konečne takýto regulatív pripravuje, pretože všetky samoregulačné pokusy, ktoré prisľúbili poskytovatelia internetových služieb a majitelia sociálnych sietí, zlyhali. Sami priznali, že to nedokážu čistiť. Nedokážu zabrániť regrutovaniu teroristov na sociálnych sieťach. Najali kopec ľudí. Tu vzniká úplne nová profesia na jednej strane trollov, ktorí vytvárajú dezinformácie, a na druhej strane čističov trollov. Vznikajú nové špecializácie, nové softvéry.

Human Forum: Diskusia o demokracii a médiách

Podujatie HUMAN FORUM je platformou pre diskusiu o demokracii, ľudských právach a úlohe médií v spoločnosti. Cena HUMAN FORUM sa udeľuje ako prejav uznania za vykonanie spoločensky významného činu, alebo dlhodobého konania v prospech ochrany ľudských práv a rozvoja demokracie. Je vyjadrením úcty k občianskej odvahe ľudí, ktorí sa svojimi postojmi a skutkami otvorene stavajú na stranu humanistických ideálov európskej civilizácie, vzájomnej úcty a slušnosti, rešpektu k ľudskej rôznosti a dôstojnosti.

Občianska platforma NIE V NAŠOM MESTE! v spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a občianskym združením Centrum komunitného organizovania zorganizovali v poradí už 3. ročník podujatia HUMAN FORUM. Cieľom podujatia, ktoré sa uskutočnilo 7. a 8. decembra 2016 v Banskej Bystrici, je vytvoriť priestor pre zástupcov štátnych inštitúcií a samosprávy, akademikov, občianskych aktivistov, študentov, učiteľov, novinárov, politikov, predstaviteľov cirkví ale aj pre širokú verejnosť, aby sa spoločne pokúsili sformulovať odpovede na otázky súvisiace so stavom ľudských práv v našej spoločnosti, ako aj na otázku, či je obava z nárastu extrémizmu a radikalizácie spoločnosti opodstatnená.

tags: #diskusny #prispevok #aku #ulohu #zohravaju #media