V súčasnej dobe, keď technológie neustále napredujú, je pre seniorov mimoriadne dôležité, aby sa dokázali adaptovať a efektívne využívať digitálne nástroje. Táto adaptácia, známa ako rozvoj digitálnych kompetencií, je pre nich kľúčová na aktívne zapojenie sa do spoločnosti, udržanie si nezávislosti a celkové zlepšenie kvality života. Charakteristickým javom demografického vývoja v Slovenskej republike je starnutie populácie, ktoré je dôsledkom hlavne výrazne dlhodobej klesajúcej pôrodnosti a stabilizácie mier úmrtnosti v posledných rokoch. Tento článok sa zameriava na analýzu digitálnych kompetencií seniorov na základe dostupných prieskumov a štúdií, s cieľom identifikovať ich silné stránky, slabosti a špecifické potreby v tejto oblasti.
Metodológia a kontext prieskumov digitálnej gramotnosti
Pre lepšie pochopenie digitálnych kompetencií seniorov je dôležité zoznámiť sa s metodológiami relevantných prieskumov. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave realizovala rozsiahly reprezentatívny výskum s názvom "Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR". Tento výskum bol súčasťou rozsiahlejšieho projektu a zameriaval sa na zistenie úrovne mediálnej gramotnosti slovenskej populácie v súlade s najnovšími trendmi a odporúčaniami.
Výskum bol realizovaný na vzorke 2815 respondentov vo veku od 16 do 83 rokov a zber dát prebiehal vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska. Pri konštruovaní výskumnej vzorky boli zohľadnené socio-demografické charakteristiky respondentov ako vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta bydliska a príjem domácnosti. Zber výskumných dát v teréne sa uskutočnil metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing) za účasti viac ako 200 zaškolených dopytovateľov, ktorí fyzicky zaznamenávali odpovede respondentov do záznamových hárkov. Konceptuálne výskum reaguje na odporúčanie Európskej komisie č. K (2009) 6464 z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu vedomostnú spoločnosť. Komisia prezentuje mediálnu gramotnosť ako jeden z kľúčových predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti, inovácií, integrácie a aktívnej participácie na živote spoločnosti.
Analýza dát z rôznych výskumov ukazuje, že v európskom kontexte jeden z najkonzistentnejších prístupov k výskumu mediálnej gramotnosti priniesla štúdia "Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels" (Celot - Shapiro et al., 2011). Táto štúdia predstavuje relatívne ucelený prehľad kontextov a zručností spojených s mediálnou gramotnosťou. Hlavným cieľom výskumných štúdií bolo vytvorenie a overenie funkčnosti návrhu potenciálnych kritérií a ukazovateľov pre hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe. Výsledkom je orientačný rámec, ktorý zahŕňa individuálne kompetencie a faktory prostredia v oblasti médií. V rámci projektu financovaného Európskou úniou sa uskutočnilo aj pilotné overovanie tohto výskumného konceptu v šiestich krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, Maďarsko, Taliansko, Litva a Poľsko).
Dotazník bol vypracovaný na základe troch navrhovaných kritérií individuálnych kompetencií (používateľské zručnosti, kritické porozumenie a komunikačné zručnosti) a 38 pridružených ukazovateľov individuálnych kompetencií.
Používanie médií a digitálnych technológií seniormi
Výskum sa zameral na zistenie frekvenčných vzorcov súvisiacich s používaním médií dospelými používateľmi a z následných zistení abstrahovať ich mieru obľúbenosti. Výsledky potvrdili dominantné postavenie televízie, ktorá je tradičným a v slovenských podmienkach najprístupnejším nosičom mediálnych obsahov. Až 68,8 % dospelej populácie Slovenska sleduje televíziu každý deň alebo takmer každý deň. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že televíziu vôbec nesledujú, dosiahol iba 2,5 %. Každodenné sledovanie televízie je rozšírenejšie v prípade ženského publika (70,4 % žien). V porovnaní s priemerom krajín Európskej únie na Slovensku denne sleduje televíziu menej členov dospelej populácie. Najvyšší podiel divákov (85,4 %) je medzi seniormi (vekovej kategórii od 64 rokov) a vo vekovej kategórii od 55 do 63 rokov (79,4 %). Najnižšiu frekvenciu každodenného sledovania nachádzame na opačnej časti vekového spektra.
Druhým najobľúbenejším médiom je rozhlas. V obľúbenosti tohto typu média neexistujú výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. Výrazné diferencie však môžeme pozorovať v rámci porovnania rôznych vekových skupín. Najmenej pravidelných poslucháčov (49,2 %) nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 - 24 rokov).
V rámci výskumu sa ukázala aj priama súvislosť medzi klesajúcim vekom respondentov a podielom pravidelných čitateľov novín a časopisov. Najviac respondentov čítajúcich tlač každý deň alebo takmer každý deň je medzi seniormi (vekovej kategórii od 65 rokov - 43,7 % opýtaných). S klesajúcim vekom priamo úmerne klesá aj podiel respondentov so záujmom o informácie z novín a časopisov. Podľa zistených výsledkov pravidelne číta knihy iba 20 % dospelých Slovákov, čo je menej ako priemer EÚ (28 %). Medzi respondentmi, ktorí čítajú každý alebo takmer každý deň, prevládajú ženy. Najviac opýtaných, ktorí uvádzali, že čítajú každý alebo takmer každý deň, nachádzame v najmladšej (22,5 %) a najstaršej vekovej skupine (20,8 %). V prípade vekovej skupiny 16 - 24 rokov si tento jav vysvetľujeme tým, že položená otázka nerozlišovala, o aký druh knižných publikácií ide. Respondenti (medzi ktorými prevládali študenti stredných a vysokých škôl) zahŕňali do odpovedí aj učebnice.
V prípade digitálnych hier najvyšší podiel nachádzame v segmente najmladších respondentov (vekovej skupine 16 - 24 rokov), kde pravidelne hrá digitálne hry 28,3 % opýtaných (SR) a 39 % (EÚ).
Používanie internetu a mobilných technológií seniormi
Používanie internetu priamo úmerne stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Najviac online respondentov nachádzame v najmladšej vekovej kategórii (81,5 %) a u mladých dospelých vo veku 25 - 34 rokov (71,6 %). Podobné trendy môžeme pozorovať aj v prípade mobilného internetu, kde dominujú používatelia z vekovej skupiny 16 až 24 rokov (67,5 %) a mladí dospelí (60 %). S narastajúcim vekom klesá aj podiel používateľov mobilného internetu. V seniorskej populácii denne využíva mobilný internet iba 5,5 % opýtaných. Z regionálneho hľadiska nachádzame najviac používateľov pevného (68,4 %) i mobilného internetu (55,4 %) v Bratislavskom kraji.
Penetrácia využívania mobilných telefónov u dospelej slovenskej populácie je veľmi vysoká. Každodenné používanie mobilného telefónu ako interpersonálnej komunikačnej technológie priznáva až 81,4 % účastníkov výskumu. Priemer sledovaných krajín Európskej únie predstavuje 86 %. Používanie mobilného telefónu na osobnú komunikáciu sa naprieč sledovaným vekovým spektrom výrazne mení. Zatiaľ najmenej využívajú mobilné technológie seniori (45,1 %) a ľudia vo veku od 55 do 64 rokov (74 %). Seniori začali využívať smartfóny. Je to pre digitalizáciu na Slovensku pozitívna správa. Používajú ich skoro dve tretiny seniorov. Na druhom mieste je tlačidlový telefón a na treťom laptop a notebook. Je to výrazný posun, keďže ide o zariadenia na báze počítačov so všetkými elektronickými službami. "Technický priestor na rozvoj digitálnych zručností už existuje," doplnil analytik IVO Marián Velič. Najčastejšie podľa analytika seniori využívajú internet na prijímanie a posielanie správ a vyhľadávanie informácií.
V súlade s použitou metodikou, ktorá bola aplikovaná aj v krajinách EÚ, sa respondentov pýtali aj na návštevu kín. V prípade slovenskej populácie ide skôr o minoritnú aktivitu.
Dôvera k informačným zdrojom a kritické myslenie
V miere dôvery k jednotlivým informačným zdrojom sa na prvom mieste umiestnil rozhlas, ktorý považuje za spoľahlivý alebo takmer spoľahlivý až 37 % respondentov. Informácie z televízie považuje za dôveryhodné iba 30,4 % opýtaných. V miere spoľahlivosti sa na druhú priečku zaradili noviny (34,8 % respondentov ich považuje za úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé). Tento výsledok nekorešponduje s veľmi nízkou obľúbenosťou periodickej tlače u identickej vzorky mediálneho publika. Printové médiá sa u čitateľov tešia relatívne nízkej a navyše kontinuálne klesajúcej popularite, avšak nimi prinášané informácie sú stále považované za jedny z najspoľahlivejších.
Veľké rozdiely existujú vo vnímaní spoľahlivosti, resp. nespoľahlivosti médií aj naprieč vekovým spektrom. Najvyšší stupeň dôvery má najstaršia generácia, kde televízii, rozhlasu i novinám dôveruje takmer polovica opýtaných. Viac ako dve tretiny respondentov si uvedomujú, že jednotlivé typy médií prezentujú identické udalosti alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu. Nevšímavosť a ľahostajnosť k rôznemu spracovaniu identickej udalosti sú najviac rozšírené v najmladšej (42,4 %) a najstaršej vekovej kategórii respondentov (53 %).
Porovnávanie spornej informácie s inými informačnými zdrojmi uviedlo 45,9 % respondentov. Takýto prístup sa najčastejšie vyskytuje u mladých dospelých (vekovej skupine od 16 do 24 rokov - 50,5 % a od 25 do 34 rokov - 50,1 %). Aspoň príležitostné porovnávanie informácií z rôznych zdrojov je dôležitým znakom prítomnosti priemerného.
Zdieľanie názorov a postojov je jednou z najfrekventovanejších foriem správania a reagovania. K tomuto zdieľaniu dochádza v rôznych sociálnych kontextoch - či už v skupine názorovo blízkych osôb, v skupinách s rodinnými, pracovnými, študijnými a inými väzbami. Iba relatívne veľmi malý podiel obyvateľov Slovenska využíva možnosti vyplývajúce z príslušnej mediálnej legislatívy - napr. zaslanie podnetu regulačným orgánom alebo iným inštitúciám, neziskovým organizáciám a pod. Prítomnosť násilných prvkov v mediálnom obsahu si najviac uvedomuje najmladší segment dospelých obyvateľov Slovenska, teda respondenti z vekových skupín 16 - 24 rokov (70,8 %) a 25 - 34 rokov (71,2 %).
Uvedomovanie si marketingových prvkov v médiách
Najmenej respondentov, ktorí si uvedomujú prítomnosť marketingových prvkov v mediálnom obsahu, nachádzame v najstaršej vekovej skupine (34,1 %). Z vyhodnotenia výsledkov vyplýva, že viac ako polovica respondentov si uvedomuje, že cieľom médií a reklamnej komunikácie je podporovať spotrebu, určité vzorce správania či postoje a že často pracuje s idealistickými zobrazeniami a klišé, so schémami, stereotypmi a zjednodušeniami, s ktorými je ľahké sa identifikovať alebo ktoré sa dajú jednoducho zapamätať.
Až 72,3 % respondentov preukázalo, že dokáže rozpoznať základné obsahové a formálne aspekty reklamných a inzertných komunikátov. Neboli zaznamenané takmer žiadne rozdiely vo vnímaní tejto otázky medzi mužmi (73,8 %) a ženami (73 %). Pri vyhodnotení odpovedí z hľadiska vekového zloženia respondentov sme zistili, že najväčší problém v rozlišovaní komerčných a nekomerčných informácií majú seniori - iba 56,4 % z nich tvrdí, že disponuje takoutou spôsobilosťou.
V prípade analýzy odpovedí respondentov zo SR zisťujeme, že všetky vekové kategórie si uvedomujú existenciu pravidiel týkajúcich sa umiestňovania reklamy (kladné odpovede od 71,5 po 79,9 %). Jedinou výnimkou sú opäť staršie populačné ročníky, kde kladne odpovedalo iba 44,5 % ľudí vo veku 65 až 83 rokov a 66,9 % respondentov zo skupiny 55 až 64 rokov. Až 72 % opýtaných v SR a 75 % v EÚ uviedlo, že vie o existencii takýchto všeobecne záväzných pravidiel a legislatívnych predpisov. Rozloženie názorov v populácii silne ovplyvňuje vek respondentov, kde takmer 80 % kladných odpovedí nachádzame v skupine mladých dospelých (25 - 34 rokov) a o niečo menej (75,6 %) vo vekovej skupine 16 až 24 rokov. V prípade dát z ostatných krajín EÚ sa najvyššie hodnoty objavujú u ľudí v strednom veku (35 až 54 rokov). Až 76,3 % opýtaných odpovedalo, že má povedomie o tom, že existujú niektoré typy mediálnych obsahov, ktorých šírenie je zo zákona obmedzené.
Ako odstrániť reklamy z YouTube rýchlo a jednoducho.
Tvorba mediálneho obsahu seniormi
Najbohatšie skúsenosti s vytváraním informačných a mediálnych obsahov majú mladí ľudia vo veku 16 - 24 rokov (30,4 %) a vo vekovej skupine 25 - 34 rokov (25,3 %). Práve mladí dospelí často využívajú sociálne siete, prostredníctvom ktorých možno bez problémov vytvoriť a okamžite publikovať svoje postoje, komentáre a ďalšie typy informačných obsahov. S rastúcim vekom respondentov sa znižuje podiel jednotlivcov so skúsenosťou s vytváraním informačných obsahov určených na zdieľanie s ostatnými. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri vyhodnotení dát z európskeho výskumu.
Napriek veľmi širokej obľube sociálnych sietí, kde video a audio súbory možno zdieľať, iba 33,3 % opýtaných uviedlo, že má s tvorbou takýchto materiálov predchádzajúcu skúsenosť. Z hľadiska vekového zloženia sme najnižší podiel odpovedí deklarujúcich osobnú skúsenosť s audiovizuálnou tvorbou zaznamenali v seniorskej kategórii (4,3 %). Podľa očakávaní sa na druhej strane spektra ocitli najmladšie vekové skupiny (16 - 24 rokov a 25 - 34 rokov), kde osobné skúsenosti s takýmito tvorivými aktivitami potvrdilo 51,3 % a 46,3 % respondentov.
Vyjadrenia k aktuálnym spoločenským alebo politickým témam sa častejšie vyskytujú u mužskej populácie (37,6 %), v prípade žien je tento podiel o niečo nižší (34,1 %). Statusy na sociálnych sieťach alebo komentáre za článkami sú jednoznačnou doménou najmladšej skupiny respondentov (približne 52 %) a frekvencia ich výskytu priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom respondentov. Z hľadiska regionálneho rozloženia sa takéto pasívne formy občianskej participácie prostredníctvom mediálnych...
Digitálne kompetencie seniorov a online nakupovanie
Nadácia Women in e-Business Foundation uskutočnila prieskum medzi seniormi (ľuďmi nad 60 rokov), aby zistila viac o skúsenostiach zrelej generácie spotrebiteľov s nakupovaním online. Prieskum ukazuje, že dnešní seniori sú generáciou, ktorá si čoraz viac uvedomuje možnosti, ktoré ponúka elektronický obchod. Zo správy tiež vyplýva, že seniori budú v budúcnosti viac nakupovať online. Viac ako polovica respondentov deklarovala svoj zámer nakupovať online častejšie v porovnaní s poslednými 6 mesiacmi. "Z nášho prieskumu jasne vyplýva, že niektoré oblasti sú pre seniorov mimoriadne dôležité. Webová stránka internetového obchodu musí byť v prvom rade bezpečná, ale aj veľmi dobre čitateľná," uvádza nadácia. Pre seniorov je pri nakupovaní online najdôležitejším faktorom bezpečnosť platieb. Veľmi dôležitý je aj grafický dizajn, t. j. jasné popisy a prehľadné fotografie. Okrem toho musí byť webová stránka, ktorú používajú seniori, intuitívna na používanie a musí sa na nej dať ľahko nájsť hľadaný produkt. V prípade seniorov je dôležitá aj cena výrobku a možnosť bezplatného doručenia, t. j. všetko, čo pomáha znížiť náklady na nákup.
Väčšina dnešných seniorov nakupuje online samostatne (82 %). Ostatným zvyčajne pomáha niekto z ich najbližšieho okolia. Zaujímavé je, že seniori sú aktívni nielen v elektronickom obchode, ale aj v iných oblastiach - 58 % opýtaných ľudí starších ako 60 rokov využíva internet na elektronické bankovníctvo. Výsledky štúdie potvrdzujú nový fenomén „digitálnych seniorov“. Ide o dôležitú sociálnu skupinu, ktorej by sa mali venovať stratégie rozvoja spoločností, najmä tých, ktoré pôsobia v odvetví elektronického obchodu. Zo správy vyplýva, že hoci seniori majú o internet veľký záujem a sú na ňom aktívni, stále potrebujú v tejto oblasti podporu.
Digitálna zdravotná gramotnosť a podpora seniorov
S rozvojom digitálneho zdravia súvisí digitálna zdravotná gramotnosť, na zlepšovanie ktorej v populácii sú potrebné špecifické stratégie a intervencie. Osobitne významné sú opatrenia v cieľovej skupine seniorov, u ktorej môžu byť výrazné bariéry pri využívaní informačno-komunikačných technológií (IKT) a v prístupe na internet. Digitálna zdravotná gramotnosť predstavuje schopnosť vyhľadávať, nájsť, porozumieť a hodnotiť zdravotné informácie z elektronických zdrojov a aplikovať získané poznatky do prevencie alebo riešenia zdravotných problémov. Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky.
Pre starších ľudí je nutné realizovať nielen aktivity na rozvoj digitálnej gramotnosti a digitálnej zdravotnej gramotnosti na národnej úrovni, ale aj na lokálnej úrovni, a tiež v priamom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Významnú pozíciu v tejto oblasti majú sestry ako najpočetnejšia skupina zdravotníckych pracovníkov. Ako efektívne intervencie sestier v podpore zdravotnej gramotnosti u seniorov je možné využiť edukačné aktivity, komunikáciu, participáciu na celoživotnom vzdelávaní seniorov, kooperáciu s podpornými osobami seniora a opatrovateľmi, s klubmi a svojpomocnými skupinami seniorov a multidisciplinárnu spoluprácu.
Bariéry digitálnej zdravotnej gramotnosti u seniorov
Príspevok poukazuje tiež na oblasti v kontexte starostlivosti o zdravie, v rámci ktorých môžu seniori využívať IKT, a na bariéry u seniorov v asociácii s digitálnou zdravotnou gramotnosťou, ktoré je možné vo všeobecnej rovine rozdeliť na somatické, psychické a socio-ekonomické. Medzi niektoré činnosti na internete, ktoré robia seniorom problémy, sú inštalovanie programov a nastavovanie základných funkcií či používanie doplnkových zariadení.
Štátny inštitút odborného vzdelávania a Národný koordinátor vzdelávania dospelých na Slovensku sa témam rozvoja základných zručností venujú systematicky už niekoľko rokov. Teší nás, že táto problematika čoraz viac rezonuje naprieč rôznymi sektormi spoločnosti a stáva sa prioritou pre verejnú správu, neziskové organizácie i zamestnávateľov. Niektorí ľudia berú digitálnu gramotnosť ako niečo, čo sa raz naučia a vystačia si s tým celý život. "Čo samozrejme nie je pravda. Technológie sa neustále vyvíjajú, sú stále nové služby a nové zariadenia," podotkol Marián Velič. Vo vzdelávaní by sa skôr orientoval na ľudí, ktorí už niečo vedia, lebo tých treba viesť.
Strategické dokumenty a projekty na podporu digitálnych kompetencií seniorov
Podpora digitálnej gramotnosti a zdravotnej gramotnosti je implementovaná aj v strategických dokumentoch Slovenskej republiky. Rozvoj týchto typov gramotnosti má výrazný vplyv na úroveň digitálnej zdravotnej gramotnosti. V Strategickom rámci starostlivosti o zdravie pre roky 2014 - 2030 (2013) je Prioritná oblasť 1 zameraná na tieto oblasti: Investícia do vlastného zdravia počas celého životného cyklu a vytváranie možností pre posilňovanie zodpovednosti občanov za zdravie. Programy podpory zdravia založené na princípoch zapojenia ľudí do aktivít posilňujúcich ich mentálne a fyzické kapacity predstavujú individuálny a spoločenský prínos (vytváranie lepších podmienok pre zdravý spôsob života, zlepšenie zdravotnej gramotnosti, podpora samostatnosti a pod.).
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030 (2021) uvádza zistenia týkajúce sa digitálnej gramotnosti starších ľudí a zvládania moderných komunikačných prostriedkov a technológií v digitalizovanej ére. Digitálna gramotnosť na vyššej ako základnej úrovni je na Slovensku u osôb do 74 rokov porovnateľná s priemerom Európskej únie. Zaostávanie je prítomné až u osôb nad 75 rokov. Absencia digitálnej gramotnosti starších ľudí pritom môže znižovať ich prístup k verejným zdrojom a službám, k potrebným informáciám a nástrojom spoločenskej participácie, a to ako v platenom zamestnaní, tak v realizácii širokého rozsahu individuálne a spoločensky prospešných aktivít.
Projekt „Digitálni seniori“
Jedným z kľúčových nástrojov v podpore digitálnych zručností dospelých je projekt „Digitálni seniori“, realizovaný z Plánu obnovy a odolnosti. Tento projekt reaguje na reálnu potrebu zabezpečiť, aby aj seniori dokázali aktívne a bezpečne fungovať v digitálnom prostredí, ktoré sa stáva bežnou súčasťou každodenného života. Projekt Digitálni seniori je zameraný predovšetkým na osoby vo veku nad 65 rokov, pričom do vzdelávania sa môžu zapojiť aj zdravotne znevýhodnení občania starší ako 18 rokov. Jeho ambíciou je do polovice roka 2026 bezplatne vyškoliť viac ako 100 000 účastníkov v základných digitálnych zručnostiach, ktoré sú nutné pre efektívny prístup k digitálnym službám štátu i súkromného sektora.
Vzdelávanie prebieha formou série interaktívnych školení, prispôsobených tempu a potrebám seniorov, s dôrazom na podporu individuálneho prístupu lektora. Digitálna gramotnosť je úzko prepojená s ďalšími základnými zručnosťami, najmä s čitateľskou gramotnosťou a kritickým myslením. Schopnosť porozumieť textu, vyhľadávať informácie, orientovať sa v online obsahu a rozlišovať dôveryhodné zdroje sú nevyhnutné nielen v bežnom živote, ale aj v digitálnom prostredí. Bez schopnosti pracovať s digitálnymi nástrojmi je dnes ťažšie nielen využívať štátne služby online, ale aj čítať s porozumením a kriticky vyhodnocovať obsah na webe či sociálnych sieťach. Cieľovou skupinou tohto projektu sú občania patriaci medzi znevýhodnené skupiny obyvateľstva, špecificky, zamestnanci verejnej správy nad 55 rokov, invalidní a starobní dôchodcovia, ktorí nepatria do kategórie seniorov (mladší ako 65 rokov, s priznaným invalidným alebo starobným dôchodkom), seniori (obyvatelia v poproduktívnom veku, teda obyvatelia starší ako 65 rokov), osoby s ŤZP. Miesto realizácie: Celé územie Slovenska.
Senior alebo pracovník vo verejnej správe, ktorý vyhovuje podmienkam cieľovej skupiny národného projektu, sa môže informovať a prihlásiť do niektorého z ponúknutých organizovaných kurzov alebo priamo na tam uvedené školiace miesta, ktoré pre seniorov predstavujú často zapojené knižnice, školy, alebo univerzity tretieho veku. Cieľom pilotnej fázy projektu bolo vyškoliť 1000 záujemcov naprieč celým Slovenskom a preskúmať viaceré aspekty nastavenia školení. Realizovali sa prieskumy spokojnosti účastníkov školení a lektorov, analyzovala sa úspešnosť výsledkov verejného obstarávania na digitálne zariadenie, zohľadnili sa skúsenosti projektového tímu a analyzovali sa administratívne nároky navrhnutých procesov potrebných pre realizáciu školení.
Počas pandémie COVID 19 sa seniori ukázali ako najzraniteľnejšia skupina z pohľadu nákazy vírusom. Školenie bolo zamerané na používanie smartfónov a kritické vnímanie médií. Aktivita sa uskutočnila v rámci predmetu mediálne kompetencie pod vedením doktorky Prostinákovej Hossovej a jej cieľom bolo sprostredkovať praktické zručnosti, ktoré môžu seniorom pomôcť pri orientácii v digitálnom svete. Vzdelávanie staršej generácie je už dlhodobo súčasťou aktivít fakulty, ktorá sa venuje zvyšovaniu digitálnej gramotnosti vo všetkých vekových kategóriách. Workshop sa uskutočnil koncom semestra, vo štvrtok 24. apríla 2025, v priestoroch Akademického klubu Univerzity sv. "Tento druh aktivít v rámci predmetu mediálne kompetencie robíme už tretí rok. Je to efektívny spôsob vzdelávania pre obe strany - účastníkov-seniorov i lektorov-študentov. Pre študentov a študentky je to príležitosť nielen prakticky uplatniť svoje vedomosti z oblasti digitálnych technológií, komunikácie a mediálnej výchovy, ale aj rozvíjať mäkké zručnosti, ako sú trpezlivosť, empatia a schopnosť prispôsobiť odborné informácie rôznym cieľovým skupinám." Súčasťou školenia boli aj tipy na aplikácie, ktoré pomáhajú s organizáciou času, ako je napríklad kalendár, alebo na uchovávanie vernostných kariet v digitálnej podobe. Workshop prebiehal praktickou formou - každý účastník mal k dispozícii študenta alebo študentku, ktorí mu individuálne pomáhali prechádzať jednotlivé úlohy. Cieľom podujatia nebolo len odovzdať nové vedomosti, ale aj posilniť sebadôveru seniorov a senioriek v práci s digitálnymi technológiami. "Študenti si uvedomili, že digitálne technológie nie sú samozrejmosťou pre každého a že ich úloha ako budúcich odborníkov na médiá a komunikáciu spočíva aj v tom, aby prispievali k digitálnej inklúzii," hovorí pedagogička. Na záver dodáva: "Získali tak skúsenosť, ktorá ich nielen odborne obohacuje, ale aj formuje ako spoločensky zodpovedných profesionálov. Spomínaný záujem zo strany účastníkov potvrdzuje, že podobné vzdelávacie podujatia sú žiadané a zmysluplné, fakulta preto plánuje v tejto tradícii pokračovať aj v budúcnosti."
tags: #digitalnych #kompetencii #seniorov #resers