Potvrdenie o PN a žiadosť o nemocenské: Komplexné informácie a zmeny

Práceneschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Rozhodovanie o práceneschopnosti a vystavenie Potvrdenia o PN

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Päť dielov Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti: Ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi. Slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské: Predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmych dní od skončenia pracovného pomeru ho odovzdávajú priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca: Odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Slúži na uplatnenie nároku na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti: Posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Elektronická PN (ePN) a jej dopad

Novela zákona o sociálnom poistení č. 125/2022 priniesla významné zmeny, najmä zavedenie elektronického potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti (e-PN). Cieľom tejto zmeny, účinnej od 1. júna 2022, je znížiť administratívnu záťaž pre poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov a Sociálnu poisťovňu prostredníctvom digitalizácie celého procesu.

Prechodné obdobie a povinnosti lekárov

Hoci elektronické potvrdzovanie PN je preferovaný spôsob, ošetrujúci lekár môže do 31. mája 2023 potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť aj na papierovom tlačive. Povinnosť vytvárať záznam e-PN je stanovená od 1. júna 2023. Od 1. januára 2024 sa rozšíri okruh lekárov, ktorí budú vystavovať dočasnú pracovnú neschopnosť v rámci elektronickej dočasnej PN. Okrem aktuálne oprávnených lekárov sa do systému zapoja aj ambulantní lekári so špecializáciou v inom špecializačnom odbore alebo zubní lekári pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

Elektronická PN a jej dopad na zainteresované subjekty

Zavedenie e-PN prináša zmeny v oznamovacích povinnostiach a ovplyvňuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ošetrujúcich lekárov, Sociálnu poisťovňu, zamestnávateľov a poistencov.

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI)

Sociálna poisťovňa poskytuje NCZI údaje o nemocenskom a dôchodkovom poistení fyzických osôb na účel vystavenia potvrdenia o dočasnej PN zaznamenanej v systéme e-zdravotníctva v elektronickej podobe. Tieto údaje slúžia ošetrujúcemu lekárovi na identifikovanie poistných vzťahov pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrujúci lekár

Po novom, ak lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystaví potvrdenie o PN vytvorením elektronického záznamu v elektronickej knižke v NCZI. V zázname sa vyznačí poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému osoba nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, a určí sa liečebný režim. Ak má osoba viac poistných vzťahov, lekár určí, v ktorom z nich môže/nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Poistenec má právo požiadať o vystavenie potvrdenia o vyhotovení elektronického záznamu. Nesprávne vystavený e-záznam je lekár povinný bezodkladne stornovať.

Sociálna poisťovňa

Sociálna poisťovňa sa vytvorením e-záznamu automaticky dozvie o začatí PN. Následne je povinná bezodkladne informovať zamestnávateľa dočasne práceneschopného zamestnanca. V prípade elektronického zaznamenávania PN je Sociálna poisťovňa povinná:

• Bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik, trvanie a ukončenie PN, dôvod vzniku a informáciu o porušení liečebného režimu.
• Písomne oznámiť zamestnávateľovi vznik a skončenie prerušenia povinného poistenia zamestnanca pri PN po 52. týždni.
• Sprístupniť poistencovi elektronickou formou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské a jeho výplatu, vykonaní kontroly dodržiavania liečebného režimu a spôsobe poukázania nemocenského a úrazového príplatku.

Komunikácia Sociálnej poisťovne so zamestnávateľom prebieha prostredníctvom Systému elektronických služieb (SES).

Zamestnávateľ

V prípade elektronického zaznamenávania PN je zamestnávateľ povinný:

• Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne do 3 dní po tom, čo mu oznámila vznik, resp. skončenie PN, číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, alebo informáciu, že mzdu vypláca v hotovosti, a posledný deň výkonu práce pred PN.
• Oznámiť, v prípade PN potvrdenej z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, dni, za ktoré bola náhrada príjmu pri PN vyplatená, a to do 3 dní odo dňa vyplatenia tejto náhrady.

Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.

Poistenec

V prípade elektronického zaznamenávania PN je poistenec povinný:

• Oznámiť do 3 dní od vzniku prvej PN zaznamenanej v systéme číslo účtu v banke alebo adresu, na ktorú sa má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok, a rovnako do 3 dní oznámiť aj ich zmeny.

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Automatické posúdenie a vyplatenie nemocenskej dávky: Vystavenie ePN je zároveň žiadosťou o nemocenskú dávku, ktorú Sociálna poisťovňa poistencovi automaticky posúdi a v prípade splnenia zákonných podmienok aj automaticky vyplatí bez potreby návštevy pobočky a osobitnej žiadosti.

Nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Nárok na dávky počas PN vzniká v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška nemocenského

Pre rôzne skupiny poistencov platia tieto pravidlá:

• Zamestnanec:
  • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
  • od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

  Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

• Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

  Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

  Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

• Osoba v ochrannej lehote: Je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

  V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Výpočet náhrady príjmu počas PN

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Náhradu príjmu zamestnávateľ vypláca zamestnancom od 1. 1. 2026 prvé tri kalendárne dni 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa do štrnásteho dňa, čiže za 11 kalendárnych dní 55 % denného vymeriavacieho základu. Náhrada príjmu sa počíta z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určí z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 4 zákona o náhrade príjmu. Pri určovaní rozhodujúceho obdobia sa vychádza z toho, či nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní, alebo trvalo menej ako 90 dní. Ak trvalo najmenej 90 dní, tak rozhodujúce obdobie sa určí tak, ako sa určuje rozhodujúce obdobie pri nemocenských dávkach, čiže zamestnávateľ pri určení rozhodujúceho obdobia bude postupovať podľa § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Prehľad výplaty náhrady príjmu a nemocenského

Dôležité povinnosti poistenca počas PN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Dodržiavanie liečebného režimu je kľúčové pre úspešné vyliečenie a poberanie nemocenských dávok. Ak to povaha choroby umožňuje, lekár môže povoliť vychádzky s časovým vymedzením. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
• Zdržiavanie sa na určenej adrese: Počas trvania práceneschopnosti je poistenec povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN. Zmenu adresy je potrebné bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva.
• Vychádzky: Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá vykonáva kontrolu, je povinná sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak poistenec nebude zastihnutý na adrese, zanechá sa mu písomné oznámenie o vykonaní kontroly.
• Vysvetlenie neprítomnosti: Ak si poistenec počas PN nájde v schránke oznámenie o vykonaní kontroly, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podal vysvetlenie.
• Sankcie za porušenie povinností: Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
• Zdržanie sa požívania alkoholu a fajčenia: Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Špecifické situácie

Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)

Pre SZČO platí v zásade postup rovnaký ako pre zamestnancov, s tým rozdielom, že dávku nemocenské začne Sociálna poisťovňa vyplácať už od prvého dňa práceneschopnosti. Po návšteve lekára a vypísaní ePN nemá SZČO, okrem dodržiavania liečebného režimu, žiadne ďalšie povinnosti voči Sociálnej poisťovni. V prípade, ak ePN trvá viac ako 52 týždňov, oznamuje vznik a zánik Sociálna poisťovňa SZČO. Ak je SZČO dobrovoľne poistená, mala by si pri prvej ePN nahlásiť spôsob výplaty dávky (číslo bankového účtu) prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
• Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ.

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
• Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.

Práceneschopnosť a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Pracovný úraz a odškodnenie

V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. Ak ste práceneschopní z dôvodu pracovného úrazu, máte nárok na odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti.

tags: #diel #ii #potvrdenia #o #docasnej #pracovnej