Komplexná Diagnostika a Rehabilitácia Telesne Postihnutých Jedincov

Rehabilitáciou nazývame metódy, ktorými sa snažíme obnoviť, zregenerovať pôvodný stav pacienta pomocou rôznych metód, techník a zariadení. Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

Špeciálna Pedagogika a Somatopédia

Špeciálna pedagogika sa ako významný vedný odbor zaoberá edukáciou a (re)habilitáciou osôb s rôznymi formami postihnutia. V rámci nej má pedagogika telesne postihnutých (somatopédia) svoje špecifické postavenie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na metódy výchovy pre telesne postihnutých jedincov, s dôrazom na legislatívny rámec, typy škôl, vzdelávacie programy, princípy a ciele edukácie.

Špeciálna pedagogika patrí do systému pedagogických vied a zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov so špeciálnymi potrebami, ktorí nezapadajú do pásma normality. Tieto potreby môžu vyplývať z mentálneho, senzorického, telesného postihnutia, narušených komunikačných schopností, psychosociálneho narušenia, porúch učenia alebo správania, ale aj z výnimočného nadania. Somatopédia je jednou z oblastí špeciálnej pedagogiky, ktorá sa špecificky venuje edukácii telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených jedincov.

Systém Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika zahŕňa viaceré oblasti, ktoré sa zameriavajú na špecifické skupiny jedincov so špeciálnymi potrebami:

• Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
• Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých.
• Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých.
• Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
• Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených.
• Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých.
• Pedagogika nadaných a talentovaných.

Dôsledky Spojené s Postihnutím

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca. Postoj spoločnosti k ľuďom s postihom môže byť emocionálny - buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Rodina postihnutého prechádza fázami šoku a popretia, postupnej akceptácie a vyrovnania sa s problémom a fázy realizmu.

Následky Telesného Postihnutia

Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba - človek je závislý na iných. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia.

Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod.

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín), dolných končatín (alebo obidvoch), postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy) a postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti).

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie. Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia.

Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Viacnásobné Postihnutie (VNP)

Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

Kategórie VNP

• Ľahké viacnásobné postihnutie: cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: u týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Diagnostika Porúch Autistického Spektra (PAS)

Ak skríning poukazuje na signifikantné riziko PAS symptomatológie mala by sa uskutočniť diagnostika PAS. V súčasnosti neexistuje žiadny biologický marker a diagnostika spočíva na podrobnom a komplexnom vyšetrení dieťaťa. Toto zahŕňa štandardné psychologické vyšetrenie, pozostávajúce z interview s dieťaťom a rodinou a získanie anamnézy (lekárska anamnéza, zahŕňajúca prenatálnu, perinatálnu a rodinnú anamnézu, minulé a súčasné zdravotné problémy) so zreteľom na získanie informácií poukazujúcich na diagnózu podľa kritérií MKCH 10 a DSM-5.

Nasleduje všeobecné fyzikálne vyšetrenie dieťaťa. Systematickú pozornosť treba venovať aj oblastiam relevantným pre diferenciálnu diagnózu a brať do úvahy možné komorbidity. V diagnostike je nevyhnutné aj priame pozorovanie dieťaťa- so zreteľom na jeho sociálne interakcie, komunikačné schopnosti a možné repetitívne stereotypné správanie. Na diagnostiku a hodnotenie symptómov PAS boli vyvinuté rôzne objektívne diagnostické nástroje.

Autizmus nie je choroba. Ide o postihnutie na celý život, ktoré zásadne ovplyvňuje spôsob, akým deti či dospelí vnímajú svet a komunikujú s druhými. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity. Príčiny vzniku autizmu nie sú doteraz jednoznačne známe. Doposiaľ bola zistená iba silná genetická predispozícia na toto postihnutie. Nedá sa účinne liečiť.

Autizmus predstavuje široký pojem, za ktorým sa skrývajú všetky poruchy autistického spektra, ktoré sa vyznačujú narušením v sociálnej a citovej rovine. Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne. Diagnostiku autizmu detí je možné vykonať pomerne skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch či troch rokov. V špecifických prípadoch, zväčša keď nie je prítomná porucha učenia sa, býva diagnostika autizmu vykonaná až v dospelosti, po mnohých podozreniach na neštandardné správanie jedinca.

Typy porúch autistického spektra

• Detský autizmus: Prejavuje sa zvyčajne pred 3. rokom života, prítomné sú problémy v oblasti sociálnych vzťahov, komunikácii a stereotypne sa opakujúcom správaní.
• Atypický autizmus: Môže sa prejaviť až po 3. roku života, dieťa nemusí mať súčasne ťažkosti vo všetkých 3 oblastiach tzv. typických spoločných znakov.
• Aspergerov syndróm: Intelekt je v norme, je znížená sociálna reciprocita (vzájomnosť), objavuje sa repetitívny spôsob správania, v reči je prítomná špecifická melodickosť, problém môže byť v chápaní preneseného významu slov, avšak verbalizácia je vždy funkčná. Aspergerov syndróm spôsobuje, že dieťa je pedantné, perfekcionistické, má problémy so zvládnutím kritiky, preferuje dospelých alebo mladších, má ťažkosti v interakcii s rovesníkmi, ťažko „číta“ sociálne situácie.
• Rettov syndróm: Väčšinou postihuje dievčatá, prejavuje sa po 2. roku života postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky, komunikačných a sociálnych zručností, vyvíja sa mentálna retardácia.
• Detská dezintegratívna porucha.

Diagnostika detí s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím

Hodnotenie schopností dieťaťa s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím sa líši od hodnotenia schopností dieťaťa bez postihnutia. Deti s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím majú nedostatočne rozvinuté senzomotorické a kognitívne systémy a z toho plynúcu narušenú komunikáciu. Intaktné deti sú adaptabilné. Rýchlo sa prispôsobia novým situáciám a novým ľuďom. Znamená to, že sú schopné byť diagnostikované dospelými, ktorí ich osobne nepoznajú.

Deti s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím majú ťažkosti s adaptáciou na nové situácie. Je pre ne náročné reagovať na požiadavky od osôb, ktoré nepoznajú, alebo im nerozumejú. Situácia je ešte zložitejšia, ak má dieťa značne obmedzené komunikačné schopnosti. Osoba, ktorá dieťa nepozná, pravdepodobne nezistí, že dieťa sa pokúša komunikovať. Pri diagnostike dieťaťa s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím je žiadúce, aby bol diagnostik s dieťaťom dobre oboznámený. Takýto proces je pomalý.

Čím je postihnutie dieťaťa závažnejšie, tým viac bude musieť diagnostik využiť citlivo vyvinuté pozorovacie schopnosti skôr ako sa spoľahnúť na diagnostické nástroje. Pri diagnostike intaktného dieťaťa diagnostik vo všeobecnosti využíva diagnostické nástroje, ktoré sú štandardizované. Pre väčšinu detí preto tento nástroj poskytuje užitočné diagnostické informácie. Diagnostik nepotrebuje iné schopnosti, iba byť vyškolený vo využívaní daného nástroja na získavanie informácií.

Deti s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím sú len malou podskupinou populácie spadajúcej mimo pásma normality podľa definície šiestich štandardných odchýlok od stredu bežnej populácie. Neexistuje žiaden štandardizovaný, overený a spoľahlivý diagnostický nástroj, ktorý by mohol byť univerzálne aplikovaný. Každé dieťa teda bude mať odlišné schopnosti v závislosti od charakteru postihnutia. Preto sa musí diagnostik spoliehať hlavne na odbornosť vo vzťahu k tomu čo a ako hľadať. Ak je preto dieťa s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím u odborníka na pedagogickej diagnostike, informácie získané s využitím daných diagnostických nástrojov budú prinajlepšom všeobecné, ale nie zvlášť významné. Dôvodom je, že diagnostiku uskutočňuje osoba, ktorá dieťa nepozná. Osoby, ktoré dokážu získať najviac zmysluplných a využiteľných informácií sú pedagógovia, ktorí s dieťaťom dennodenne pracujú alebo rodičia a opatrovatelia dieťaťa.

Typy Rehabilitácie

Liečebná rehabilitácia

Liečebná rehabilitácia je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopnosti a získavať potrebné pracovné návyky.

V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imobilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s určitými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých.

Pedagogická rehabilitácia

Pedagogická rehabilitácia je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.

Pracovná rehabilitácia

Pracovná rehabilitácia je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti. K začleneniu zdravotne postihnutého človeka do pracovnej činnosti mu umožňuje nájsť nový kolektív ľudí, nových spolupracovníkov a nadviazať nové kontakty.

Významné Rehabilitačné Centrá na Slovensku

Pri tejto téme nemôžeme nespomenúť naše Národné Rehabilitačné Centrum (NRC) v Kováčovej. V indikačnom spektre sú spinálni pacienti, čo znamená pacienti po ťažkých úrazoch, zlomeninách chrbtice s následným porušením miechy. Toto pracovisko v rámci týchto diagnóz sa zaraďuje medzi štandardné európske rehabilitačné liečebne. V rámci tohto programu je poskytovaná komplexná špecializovaná rehabilitačná liečba pre všetkých pacientov Slovenskej republiky. Týmto sa môže NRC pýšiť ako jediné na Slovensku. Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej zabezpečuje komplexnú prevenciu, diagnostiku a kvalifikovanú rehabilitačnú liečbu. Súčasťou komplexnej rehabilitačnej liečby je smerovanie pacientov k športovým a rekreačným pohybovým aktivitám.

Ďalšie menšie, ale tiež veľmi významné miesto v tomto smere je Špecializovaný liečebný ústav Marína, ktorý sa nachádza nad Národným rehabilitačným centrom v Kováčovej. Liečebný ústav Marína je odborné kúpeľné zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť pre pohybovo postihnutých pacientov a to rehabilitačnú, balneologickú, fyziatrickú, zdravotno-výchovnú, klimatickú, dietologickú, logopedickú, psychologickú a podľa potreby aj ďalšie formy liečebnej starostlivosti. Ústav je zameraný na starostlivosť o deti, najmä s detskou mozgovou obrnou, skoliózami, poúrazovými a pooperačnými stavmi. Špecializuje sa taktiež na liečbu dospelých pacientov s ortopedickými, traumatologickými a neurologickými diagnózami. Neoddeliteľnou súčasťou Maríny je základná, špeciálna, materská škola a záujmové krúžky.

Vzdelávanie Telesne Postihnutých Detí

Legislatívny Rámec Vzdelávania

Vzdelávanie telesne postihnutých detí v školách na Slovensku upravuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

Typy Škôl pre Telesne Postihnutých Žiakov

Pre telesne postihnutých žiakov sa zriaďujú:

• Základná škola pre telesne postihnutých.
• Stredné odborné učilište pre telesne postihnutú mládež.
• Gymnázium pre telesne postihnutú mládež.
• Stredná odborná škola pre telesne postihnutú mládež.

Tieto školy sa zriaďujú aj pri domovoch sociálnych služieb pre deti. Pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov a pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorí sú tiež žiakmi s mentálnym postihnutím, sa zriaďujú školy pre mládež s viacerými chybami, a to: osobitná škola pre telesne postihnutých, praktická škola pre telesne postihnutých, odborné učilište pre telesne postihnutú mládež.

Organizácia Vzdelávania v Špeciálnych Školách

Základné školy pre telesne postihnutých majú prípravný ročník a 9 ročníkov. Prípravný ročník a 1. až 4. ročník tvoria prvý stupeň, 5. až 9. ročník tvoria druhý stupeň školy. V špeciálnych školách sa môžu zriaďovať triedy pre žiakov s viacerými chybami. Triedy pre žiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania a špeciálne triedy pre zmyslovo, telesne postihnutých žiakov a žiakov s mentálnym postihnutím alebo pre žiakov s chybami reči v základných školách a špeciálne triedy pre zmyslovo a telesne postihnutých žiakov v stredných školách patria do sústavy špeciálnych škôl.

Počty Žiakov v Triedach

Vzdelávacie Programy pre Telesne Postihnutých Žiakov

Výchova a vzdelávanie žiakov s telesným postihnutím sa uskutočňuje podľa vzdelávacieho programu pre deti s telesným postihnutím prostredníctvom Štátneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s telesným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v materskej a základnej škole. Žiaci so špecifickými vývinovými poruchami sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov. Žiaci s ťažkým mentálnym postihnutím, žiaci s autizmom a žiaci s viacerými chybami, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Ciele a Princípy Pedagogiky Telesne Postihnutých

Cieľom pedagogiky telesne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s telesným postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Integrácia v Špeciálnej Pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.

Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.

Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Stupne Socializácie

• Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Podpora a Pomôcky pre Telesne Postihnutých

Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovláda úlohy, ktoré predtým pre neho boli samozrejmé. Niekedy sa dá zhoršenie pohyblivosti končatín, zoslabeniu hmatového mechanizmu atď. odstrániť intenzívnou rehabilitáciou. V niektorých prípadoch však ani najlepšia rehabilitácia nemôže nahradiť stratu funkcií horných alebo dolných končatín, nech už samostatnou (amputáciou) alebo praktickým (ochrnutím spôsobené prerušením miechy). Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela. Je potrebné prizvať na prezentovanie firmy, ktoré sa zaoberajú distribúciou kompenzačných a zdravotných pomôcok. Distribútori musia účastníkov oboznámiť o tom, ako si môžu zabezpečiť, ako opraviť tieto pomôcky.

Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Počas sociálnej rehabilitácie odporúčame zorganizovať privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu. Mnoho lekárov však nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Prednáška sa snaží otvorene poradiť v otázkach, o ktorých sa obvykle verejne nehovorí. Od začiatku je nutné zdôrazniť aj zodpovednosť k partnerovi, prípadne deťom, ktoré sa narodia.

tags: #ako #prebieha #duagnostika #telesne #postihnutych