Komplexná Diagnostika v Pedagogike Mentálne Postihnutých: Kľúč k Individuálnemu Rozvoju

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Psychopedická Diagnostika: Podstata a Ciele

Psychopedická diagnostika je cieľavedomá aktivita a spôsob poznávania osobitostí mentálne postihnutého jednotlivca, výsledkom ktorého je diagnóza. Snaží sa o vypracovanie najvhodnejších metód, pomocou ktorých sa odhaľujú individuálne osobitosti (znaky a vlastnosti) mentálne postihnutých jednotlivcov.

Cieľom diagnózy je určiť optimálny, individuálne aplikovaný didaktický výchovný model pre mentálne postihnuté dieťa a z nej vyplývajúce zvýšenie efektívnosti výchovy a vyučovania - optimálne zvolené vyučovacie metódy, odhalenie ťažkostí, ktoré môžu u mentálne postihnutého žiaka negatívne ovplyvniť proces učenia, či sociálnu adaptáciu a možnosť následne určiť adekvátny korekčný program a eliminovať prekážky.

Psychopedická diagnóza je vymedzením najvýznamnejších znakov a vlastností mentálne postihnutého jedinca vzhľadom na vyučovací a výchovný proces. Taktiež si treba uvedomiť, že aktuálne výsledky sa nemusia kryť s potencionálnymi možnosťami mentálne postihnutého jednotlivca, z toho vyplýva, že diagnózu je nutné spojiť s prognózou, teda odhaliť potencionálne možnosti dieťaťa a určiť optimálne metódy na ich dosiahnutie. Dôležitý je tu individuálny prístup v nasledujúcich okruhoch - edukačnom, korekčnom, stimulačnom.

Kľúčové Oblasti Diagnostiky Potenciálnych Možností

Potencionálne možnosti mentálne postihnutého jednotlivca sa určujú v týchto problémových okruhoch:

• Určenie adekvátnej vzdelávacej možnosti.
• Určenie osobitostí v osvojených spôsobilostiach (v gramotnosti).
• Určenie osobitostí v osvojených návykoch.
• Určenie osobitostí v sociálnej interakcii a komunikácii a sociálne správanie sa (Bajo, in Bajo - Vašek, 1994).

Charakteristika Mentálneho Postihnutia a Jeho Diagnostické Aspekty

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia (MR) je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Mentálne postihnutie (MP) je najširší, najvšeobecnejší strešný pojem a označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Je to spoločensky akceptovateľnejší pojem.

Typy a Stupne Mentálneho Postihnutia

Oligofrénia (slabomyseľnosť) je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.

Príčiny Oligofrénie:

• Biologicky podmienené: súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené: extrémna výchovná zanedbanosť.

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazov po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100.

Downov Syndróm

Downov syndróm bol prvýkrát popísaný v roku 1866. Ide o chorobu spôsobenú chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku.

Praktická Realizácia Psychopedickej Diagnostiky

Cieľom špeciálno-pedagogickej diagnostiky je zistiť, aké špeciálne podmienky a podpora sú pre dieťa potrebné na dosiahnutie vzdelávacích cieľov.

Rozsah Diagnostických Vyšetrení

Realizuje sa základné diagnostické vyšetrenie pri pretrvávajúcich ťažkostiach pri vzdelávaní. Vyšetrenie je zamerané na hľadanie príčin školskej neúspešnosti dieťaťa, preverenie jeho pisateľských, čitateľských a matematických schopností a zručností, výsledkom ktorého môže byť diagnostikovanie vývinových porúch učenia. Ďalej sa realizuje základné diagnostické vyšetrenie z dôvodu odporúčaní podporných opatrení do výchovno-vzdelávacieho procesu a nastavenia vhodných vzdelávacích podmienok v súlade s inkluzívnym vzdelávaním na podklade zdravotného znevýhodnenia dieťaťa (NKS, PAS, ADHD, MP).

Kľúčové Diagnostické Znaky a Vlastnosti

Významné znaky a vlastnosti, ktoré psychopedická diagnóza vymedzuje, sú z rôznych oblastí:

• Z oblasti sociálnych vzťahov: hyper- alebo hypoaktivita, agresivita, pasivita voči okoliu, asociálne postoje, nadmerná závislosť na rodičoch alebo v mikrosociete dieťaťa, extrémna uzatvorenosť, neochota komunikovať, zvýšená sugestibilita a z nej vyplývajúca ochota k neadekvátnym činom.
• Z oblasti vzdelávania: znížená schopnosť alebo neschopnosť vyvodzovať logické a kauzálne vzťahy, znížená úroveň abstraktného myslenia, či jeho absencia, poruchy pamäti, znížená slovná zásoba, znížená schopnosť adekvátnych verbálnych konštruktov, problémy v osvojovaní gramotnosti - nedostatky v oblasti percepcie, vizuálnej diskriminácie (ovplyvňujú rýchlosť a kvalitu čítania a písania).
• Z oblasti motoriky: rýchlosť a koordinácia hrubej a jemnej motoriky, laterálna preferencia, sila a rýchlosť pohybu.

Utriedenie možných pedagogických znakov môže pedagógovi vytvoriť si objektívny pohľad na mentálne postihnuté dieťa. Treba však mať na zreteli fakt, že znak, ktorý môže byť u jedného dieťaťa podstatný, u iného môže byť celkom nepodstatný. Kritériom tu potom môže byť vzťah daného znaku k edukačnému procesu.

Metódy Psychopedickej Diagnostiky

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

1. Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
2. Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
3. Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
4. Rozhovor: Komunikácia s jedincom, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca. Medzi diagnostické metódy využívané v špeciálno-pedagogickej praxi patria aj dotazníky, písomné testy a kauzistické metódy.

Intervenčné Metódy v Pedagogike Mentálne Postihnutých

Pre efektívnu prácu s mentálne postihnutými jednotlivcami sú kľúčové špecifické intervenčné metódy:

• Reedukačné metódy: Ide o súhrn špecifických pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na poskytovanie náhrady. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové vnímanie).
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a je súhrnom opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Interdisciplinárny Charakter a Príčiny Postihnutia

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Mentálne postihnutie vníma medicínsky aspekt ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty alebo nedostatky v maturácii, ktorých dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Príčiny Vzniku Postihnutia z Hľadiska Ontogenézy

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

• Prenatálne: Pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu. Príčinou poškodenia plodu môžu byť infekčné ochorenia matky (muns, rubeola, TBC, osýpky), extrémne hladovanie, zlá životospráva (tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres).
• Perinatálne: Počas pôrodu, napríklad kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode.
• Postnatálne: Po narodení, napríklad úrazy, nehody, pády.

Endogénne a Exogénne Príčiny

• Endogénne príčiny: Vnútorné - ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárny výskyt (podobného respektíve zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine) a genetické (v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu).
• Exogénne príčiny: Vonkajšie - anorganické (žiarenie, chemické látky, jedy), biologické (vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť - alergie), psychosociálne (rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko).

Následky Mentálneho Postihnutia

Následky mentálneho postihnutia závisia od stupňa mentálnej retardácie. Patrí sem spomalené myslenie, oneskorená reč, poruchy výslovnosti, ťažká vzdelávateľnosť, výchovné problémy, hyperaktivita a nechuť k zmene.

tags: #diagnostika #v #pedagogik #mentalne #postihnutych