Štát by mohol na práceneschopnosti (PN) a invalidných dôchodkoch ušetriť viac ako 200 miliónov eur ročne. Tvrdí nová štúdia z pera vládnych analytikov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Podľa nej výdavky na práceneschopnosť a invaliditu dosahujú zhruba dve miliardy eur ročne a presnejšie cielenie pomoci by umožnilo zachovať úroveň sociálnej ochrany a zároveň znížiť výdavky Sociálnej poisťovne.
Autori tiež otvorene hovoria, že ak sa správne nastaví systém, je možné ovplyvňovať mieru jeho využívania a zneužívania. ÚHP na úvod konštatuje, že slovenský sociálny systém chráni pred stratou príjmu pri zhoršenom zdravotnom stave relatívne dobre. Výdavky na PN a invaliditu predstavujú asi 1,5 % HDP, čo je mierne viac ako v okolitých krajinách.
Boj proti fiktívnym PN a úspory
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na čele s Erikom Tomášom (Hlas) sa vydalo cestou „robenia poriadku v sociálnom systéme". Minister práce Tomáš v spolupráci so Sociálnou poisťovňou vyhlásil ešte minulý rok boj proti fiktívnym PN. Tieto opatrenia priniesli Sociálnej poisťovni za minulý rok úsporu a dodatočné príjmy takmer 140 miliónov eur.
Zároveň ubudlo aj samotných „maródujúcich". Priemerné percento PN kleslo medziročne o 11,38 percenta a vlani dosiahlo úroveň 3,1 percenta. Podľa ministerstva ide o najnižšiu hodnotu za posledných 25 rokov.
Jedna z hlavných výhrad zo strany ÚHP mieri práve na to, že dávky pri PN často neplnia len svoj pôvodný účel. Analytici pritom spomínajú odchádzajúcich zamestnancov, dobrovoľne poistené osoby či výraznú sezónnosť PN v niektorých odvetviach. Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martina Šustera štatistiky jasne hovoria, že systém PN je systematicky zneužívaný. Šuster však zdôrazňuje, že jedna vec sú štatistiky o tom, ako sa systém zneužíva, a druhou oblasťou je efektivita kontrol. Predsa len platí, že falošné doklady o práceneschopnosti vypisujú lekári.
Problémy so súbehom dávok a posudzovaním invalidity
ÚHP však tvrdí, že priestor na ďalšie šetrenie je stále veľký. Podľa analytikov problémom nie sú len zneužívané PN, ale aj súbeh dávok a dnešné posudzovanie invalidity. Upozorňujú napríklad na situácie, keď sa prekrýva PN s invalidným dôchodkom alebo keď sa miera invalidity určuje len podľa diagnózy, nie podľa toho, ako človeka obmedzuje v konkrétnej práci.
Analytici ÚHP pritom ukazujú, že problém sa nekončí iba pri samotnom „maródovaní". Špeciálnym prípadom sú podľa nich novopriznaní invalidní dôchodcovia, ktorí pri spätnom vyplácaní dôchodku často dostanú obe dávky za rovnaké obdobie a rovnakú diagnózu. Podobne môže odchádzajúci zamestnanec teoreticky poberať náhradu príjmu až 18 mesiacov, ak po PN nadviaže dávkou v nezamestnanosti.
Ešte citlivejšia je však kapitola o invalidite. ÚHP upozorňuje, že dnes sa miera invalidity v praxi posudzuje iba podľa diagnózy, nie podľa toho, ako človeka zdravotný problém zasahuje v konkrétnej profesii a či mu naozaj znížil príjem. Aj preto navrhuje, aby sa pri výške invalidného dôchodku viac prihliadalo na pracovný príjem, povolanie aj možnosti rekvalifikácie.
Šuster v tejto súvislosti upozornil na to, že Slovensko má viac invalidných dôchodcov ako okolité krajiny. „U nás sa pri priznávaní invalidity pozerá iba na zdravotnú diagnózu, nie na to, či pri tejto diagnóze má konkrétny človek výrazne sťaženú schopnosť pracovať.“
Ministerstvo práce pritom naznačuje, že pri samotných kontrolách zostať nechce. Rezort potvrdil, že aktuálne zvažuje právnu úpravu, ktorá by zamedzila súbežnej výplate dvoch dávok na krytie tej istej sociálnej udalosti, teda neschopnosti pracovať.
Šuster v tejto súvislosti upozorňuje, že nie všetko sa dá zvaliť len na špekulantov. Podľa neho časť ľudí tlačí do „kreatívneho" využívania systému aj slabosť iných sociálnych mechanizmov. Ak človeku hrozí strata práce, nedosiahne na podporu v nezamestnanosti a namiesto nej mu zostane len minimálna pomoc v hmotnej núdzi, motivácia hľadať inú cestu prudko rastie.
Navrhované riešenia a zmeny
ÚHP pritom navrhuje konkrétne riešenia. V prvom rade chce, aby sa ešte viac sprísnilo cielenie kontrol. Podľa analytikov by sa „kontroly mali zamerať hlavne na skupiny ľudí, ktoré majú výrazne vyššiu mieru práceneschopnosti ako priemerní pracujúci“.
Druhý balík opatrení sa týka návratu do práce a prekrývania dávok. Štúdia navrhuje „zavedenie možnosti čiastočného poberania dávky v práceneschopnosti popri práci so skráteným pracovným časom“, teda takzvanú fázovanú PN.
Odporúčania pre invaliditu
Odporúčania majú aj v oblasti invalidity. Útvar navrhuje posudzovanie miery invalidity nielen na základe zdravotného stavu, ale aj podľa pracovnej situácie a skutočného poklesu príjmu invalidného dôchodcu. Okrem toho odporúča aj zníženie invalidného dôchodku o desať percent z prírastku celkového príjmu po priznaní invalidity, prípadne krátenie dávky vtedy, ak jej poberateľ zároveň zarába nadpriemernú mzdu.
Sociálna poisťovňa bude prehodnocovať percentá invalidity podľa novely zákona o sociálnom poistení. Ďalších 16-tisíc súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov začne dostávať plný invalidný dôchodok. Zmeny súvisia s novelou sociálneho poistenia, ktorá prehodnotila od 1. augusta pri niektorých ochoreniach stupeň invalidity. Pri zmene percenta invalidity vydá poisťovňa rozhodnutie do 90 dní. Ak sa zníži, aj naďalej bude poisťovňa vyplácať invalidný dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej pred 1. augustom.