Práca je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, no zároveň prináša aj rôzne riziká, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia. Jedným z vážnych dôsledkov nebezpečných pracovných podmienok je aj choroba z povolania. V Slovenskej republike je každý rok evidovaných približne 300 až 400 prípadov chorôb z povolania, pričom tento počet má klesajúcu tendenciu.
Choroba z povolania je definovaná ako ochorenie, ktoré vzniklo pri vykonávaní práce v dôsledku pôsobenia škodlivých faktorov pracovného prostredia alebo pracovných činností. Vznik choroby z povolania upravuje najmä zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Najčastejšie sa s chorobami z povolania stretávajú zamestnanci v priemyselných odvetviach, pričom štatistiky ukazujú, že najviac prípadov je hlásených u ľudí vo veku 50 až 59 rokov. Medzi najčastejšie choroby z povolania patria chronické ochorenia dýchacích ciest, poškodenia sluchu spôsobené hlukom, kožné ochorenia a ochorenia pohybového aparátu, ako napríklad syndróm karpálneho tunela.
Legislatívny rámec a posudzovanie choroby z povolania
Diagnostika a posudzovanie choroby z povolania sú komplexné procesy, ktoré sa riadia zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podkladom pre uznanie choroby z povolania je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby, ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva. Následne špecialista posudzuje, či ide o chorobu z povolania alebo nie.
Pre úspešné uznanie choroby z povolania je nevyhnutný lekársky posudok, ktorý potvrdí súvislosť ochorenia s výkonom práce. V prípade, že lekársky posudok nie je vypracovaný v súlade so zákonom, alebo ak zamestnávateľ či zamestnanec nesúhlasia s výsledkom posúdenia, je možné požiadať o opätovné posúdenie Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania.
Nároky zamestnanca pri uznaní choroby z povolania
Ak je zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok na viaceré kompenzácie a podporu. Medzi základné nároky patria:
- Náhrada škody: Zamestnávateľ má povinnosť nahradiť zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku choroby z povolania.
- Odstupné: V prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu choroby z povolania má zamestnanec nárok na odstupné vo výške minimálne desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
- Preradenie na inú prácu: Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú vhodnú pracovnú pozíciu, ktorá zodpovedá jeho súčasnému zdravotnému stavu. Ak po preradení zamestnanec dosahuje nižšiu mzdu, má nárok na doplatok do výšky jeho predchádzajúceho priemerného zárobku.
- Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: Tieto náhrady sa priznávajú na základe posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti a trvania následkov choroby.
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) ako prevencia
Okrem kompenzácií pri už vzniknutej chorobe z povolania zohráva dôležitú úlohu aj prevencia a zabezpečenie dodatočného príjmu v starobe. Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe aj ako III. pilier dôchodkového systému, predstavuje dobrovoľné sporenie, ktoré umožňuje jednotlivcom vytvoriť si dodatočný príjem na dôchodok.
Pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, kde existuje zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, má DDS zvláštny význam. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov v 3. alebo 4. kategórii prác, majú zákonnú povinnosť uzatvoriť s DDS zamestnávateľskú zmluvu a platiť za zamestnancov príspevky na DDS. Títo zamestnanci si zároveň sami uzatvárajú účastnícku zmluvu s DDS.
Príspevky zamestnávateľa a ich daňové výhody
Príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca predstavujú významnú daňovú výhodu. Tieto príspevky sú pre zamestnávateľa daňovo uznateľným nákladom. Pre zamestnanca sú príspevky zaplatené zamestnávateľom nezdaniteľnou časťou základu dane, čo znamená, že sa znižuje jeho daňová povinnosť.
Podmienky pre uplatnenie príspevkov ako nezdaniteľnej časti základu dane sú definované v zákone o dani z príjmov. Všeobecne platí, že zamestnanec musí preukázať splnenie podmienok, napríklad predložením účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013. Zamestnávateľ je povinný uviesť sumu zamestnávateľom zrazených príspevkov na DDS v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti.
Existuje niekoľko modelov nastavenia príspevkovej politiky zamestnávateľa na DDS, od jednotnej sumy pre všetkých zamestnancov až po individuálne nastavenie s ohľadom na vek alebo špecifické pracovné podmienky. Výber vhodného modelu závisí od cieľov zamestnávateľa a jeho možnosti.
Doplnkové dôchodkové sporenie je dôležitým nástrojom nielen na zabezpečenie finančnej stability v starobe, ale aj ako forma podpory pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a sú tak vystavení zvýšenému riziku vzniku chorôb z povolania.