Dávky počas choroby a invalidity: Komplexný sprievodca sociálnym zabezpečením

Život prináša nepredvídateľné situácie a nikto z nás nie je imúnny voči chorobám, ktoré môžu viesť k dočasnej alebo trvalej neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V takýchto situáciách sa stáva sociálne poistenie a prípadné pripoistenie kľúčovým prvkom finančnej stability. Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Poskytovanie dávok z jednotlivých druhov sociálneho poistenia závisí od konkrétnej životnej situácie.

Sociálne poistenie a jeho dávky

Sociálne poistenie na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Pre získanie dávky zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

Nemocenské dávky a podmienky nároku

Nemocenské poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v prípade neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia.

• Zamestnanec: Zamestnanec, ktorý je práceneschopný z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia, dostáva počas prvých 14 dní neschopnosti náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské.
• SZČO a dobrovoľne poistená osoba: Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa.

Ochranná lehota

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Započítavanie predchádzajúcich období práceneschopnosti

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Porušenie liečebného režimu

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka má kompenzovať znížený príjem. Dávky sa poskytujú každý mesiac.

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti. Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania, najviac po dobu 14 dní.

Dôchodkové poistenie a invalidný dôchodok

Dôchodkové poistenie má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Invalidný dôchodok je kľúčovou formou finančnej kompenzácie pre občanov, ktorí nie sú schopní ostať v práci z dôvodu invalidity. Invalidita je stav, kedy sa človeku zníži alebo úplne vylúči možnosť pracovať a zarábať si na živobytie, čím sa stáva odkázaným na sociálne dávky. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Miera funkčnej poruchy a určenie invalidity

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Pritom sa postupuje podľa § 71 ods. 11 Zákona o sociálnom poistení (ZSP). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 ZSP.

Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ak v prílohe č. 4 ZSP nie je uvedené zdravotné postihnutie, určí sa miera poklesu podľa zdravotného postihnutia, s ktorým má posudzované zdravotné postihnutie najväčšiu podobnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na nárok na invalidný dôchodok je potrebné splniť podmienku požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, z ktorého doplatí poistné. Vymeriavací základ je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu (napr. pri doplácaní za rok 2023 je to suma 605,50 € mesačne), najviac v sume maximálneho možného základu (v roku 2023 je to suma 8477 € mesačne), ktorý je platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca. V praxi možno odporučiť vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, ktorá je zistená Štatistickým úradom za doplácaný rok, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.

Počet rokov dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok:

• do 20 rokov veku - menej ako 1 rok
• nad 20 do 24 rokov veku - najmenej 2 roky
• nad 24 do 28 rokov veku - najmenej 3 roky
• nad 28 do 34 rokov veku - najmenej 4 roky
• nad 34 do 40 rokov veku - najmenej 5 rokov
• nad 40 do 45 rokov veku - najmenej 6 rokov
• nad 45 rokov veku - najmenej 8 rokov

Suma invalidného dôchodku

Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 ZSP. Podľa § 73 ods. 7 ZSP, pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.

Suma invalidného dôchodku sa líši v závislosti od percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť:

• Pokles schopnosti o viac ako 70 %: Suma invalidného dôchodku (ID) občana sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
• Pokles schopnosti o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %: Suma invalidného dôchodku (ID) občana sa určí v súlade s § 73 ods. 5 ZSP.

Invalid z mladosti

Invalid z mladosti alebo doktorand má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity. Suma invalidného dôchodku sa určí podľa percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na uvedenom príklade vidíme, že tzv. pripočítané obdobie zohráva v praxi významnú úlohu pri stanovení výšky invalidného dôchodku. Ak by bol v zaujímavej výške, výška vypočítaného a priznaného invalidného dôchodku môže pokojne prevyšovať sumu 1000 € mesačne.

Valorizácia invalidných dôchodkov

Invalidné dôchodky sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovská inflácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát. Prvé zvýšenie patrí od 1. januára, druhé zvýšenie bolo určené mimoriadne od 1. júla 2023.

Úrazové poistenie a úrazové dávky

Úrazové poistenie slúži na zabezpečenie príjmu poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Medzi úrazové dávky patrí úrazová renta, ktorá sa poskytuje pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne o 10 % a maximálne 40 %. Úrazová renta sa vypláca mesačne.

Rehabilitačné dávky

Rehabilitačné dávky sú určené na podporu snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Pracovná rehabilitácia je definovaná zákonom (§ 95 ods. 1 ZSP) a poskytuje sa poškodenému v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V praxi je poskytovaná v rozsahu úrazového poistenia a predpokladom na jej poskytnutie je, že sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.

Dávka za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Dávka za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe rozhodnutia súdu. Určuje sa podľa ustanovených zákonom NR SR č. 437/2004 Z. z. Výnimku tvoria osoby, ktorým z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, t. j. pozostalostný dôchodok.

Náhrada nákladov spojených s pohrebom

Ak došlo k úmrtiu z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. Náhrada nákladov je poskytovaná zamestnávateľom.

Dávka v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti sa poskytuje od 1. dňa po vzniku nároku.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je určený na uplatnenie zliav a výhod (napr. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane) a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 1.7.2025 suma 284,13 € mesačne. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t.j. 1 420,65 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 852,39 €. Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný.

Príspevky na osobnú asistenciu a opatrovanie

Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce. Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ. Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.

Príspevky na pomôcky

Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC).

Príspevky na úpravu bytu, domu, garáže

Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napríklad rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku. Právoplatné je také rozhodnutie, proti ktorému už nie je možné podať odvolanie, lebo uplynula 15-dňová lehota na podanie odvolania.

Súkromné poistenie invalidity

Život prináša nepredvídateľné situácie a nikto z nás nie je imúnny voči chorobám. V takýchto situáciách sa stáva poistenie invalidity kľúčovým prvkom finančnej stability. Ak ste ochotný zaplatiť za dobrú poistnú ochranu, mali by ste sa uistiť, že poistná suma (vo forme dôchodku alebo jednorazovej platby) je primeraná vaším potrebám a kryje spolu s dávkou zo sociálnej poisťovne minimálne výšku bežných výdavkov. Druhou, nemenej dôležitou vecou, je správny výber poisťovne, aby v prípade invalidity k poistnému plneniu skutočne došlo. Niektoré poistné produkty definujú stav invalidity odlišne od Sociálnej poisťovne.

Ako funguje poistenie invalidity

Poistnú sumu, ktorú v prípade invalidity poisťovňa vyplatí, si určí každý klient sám pri uzatváraní poistenia. Suma nie je fixná a v priebehu trvania poistenia sa dá meniť podľa aktuálnej životnej situácie. V rámci poistenia invalidity má poistený čiastočne kryté aj tzv. čiastočné úrazy. V prípade úrazu posudzuje stav klienta Sociálna poisťovňa a lekár. Poistnou udalosťou je akýkoľvek úraz, ktorý nastal počas trvania poistenia a jeho následkom sa klient stal invalidným, a to najneskôr do 3 rokov od dátumu konca poistenia.

Rozdiely medzi poisťovňami

Poisťovne sa podmienkami poistenia invalidity výrazne líšia, či už poistnými podmienkami, alebo rozsahom a spôsobom invalidity, ktorú klientom kryjú. Preto je dôležité si pred uzatvorením poistenia dôkladne preštudovať podmienky a vybrať si poisťovňu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám.

Časté mýty a nedostatky

Veľa ľudí si myslí, že keď má poistenie úveru uzatvorené v banke, tak má poistenú aj invaliditu. To je síce pravda, avšak banky ju kryjú len vtedy, ak sa vzťahuje na prípady úplnej invalidity (nad 70%). Dokonca si veľa krát myslia, že majú v poistnej zmluve poistené riziko napr. "poistenie trvalých následkov úrazu" a to im stačí. Avšak invalidita, ktorá je spôsobená chorobou, je oveľa častejšia ako invalidita spôsobená úrazom.

Typy životného poistenia a invalidita

V rámci životného poistenia môžeme rozdeliť jednotlivé pripoistenia na základe ich vážnosti. To, ako je samotné poistenie nastavené a teda aké pripoistenia má klient dojednané, je však vždy individuálne a môže sa týkať rôznych možností alebo okolností.

• Poistenie smrti: Je základom životného poistenia a musí byť dojednané v každej zmluve aspoň na minimálnu sumu, ktorá sa však od poisťovne k poisťovni líši. V prípade, že má klient úver a vlastnú rodinu, mal by svoju smrť poistiť na výšku tohto úveru práve kvôli tomu, aby uľahčil svojej rodine situáciu v prípade jeho úmrtia.
• Pripoistenia závažných ochorení: K poisteniam závažných ochorení patria rôzne život ohrozujúce ochorenia, veľa ľudí hneď napadne rakovina, nie je to však jediná udalosť, ktorá je v prípade závažných ochorení poistená. Poistené sú napr. aj srdcovocievne ochorenia, ochorenia zmyslov, vnútorných orgánov, pohybového aparátu. To ako sa toto pripoistenie plní sa opäť od poisťovne k poisťovni líši. Niektoré poisťovne pri diagnostikovaní ochorenia vyplatia nastavenú poistnú sumu iné majú ochorenia rozdelené do kategórií a pri diagnostikovaní ochorenia ako je napr. infarkt myokardu vyplatia stanovené percento z dojednanej poistnej sumy.
• Poistenie trvalých následkov úrazu: Patrí medzi najčastejšie uzatvárané pripoistenie vôbec. Dôvod je prostý, ide o azda najlacnejšie pripoistenie a zároveň spolu s predchádzajúcimi tromi pripoisteniami patrí do skupiny vážnych rizík. Poistenie trvalých následkov úrazu poisťovne plnia s progresiou, pričom táto progresia zohľadňuje závažnosť telesného poškodenia. Každá poisťovňa má vypracovanú tabuľku náhrad pričom platí, že čím vyššie je telesné poškodenie, tým vyššia je aj potenciálne vyplatená poistná suma. Medzi trvalé následky úrazu môžeme zaradiť stratu alebo zníženie hybnosti končatín, stratu alebo zníženie funkčnosti orgánov (napr. zraku, sluchu).

Dôležitosť správneho nastavenia poistenia

V súčasnosti sa mnoho ľudí alebo rodín dostáva do nepriaznivej finančnej situácie, preto začnú rozmýšľať nad tým, kde by sa dalo ušetriť. Často môžu uvažovať nad tým, že keď majú uzavreté životné poistenie, no v minulosti sa im nič nestalo - žiadna závažná choroba, úraz či iná nepriaznivá situácia - tak sa im ich existujúce poistenie neoplatilo a prichádzajú k myšlienkam o jeho ukončení. To je však chyba, pretože správne nastavené poistenie môže pomôcť preklenúť ťažké životné situácie.

tags: #davky #pocas #choroby #a #invalidity