Dôchodkové zabezpečenie v kontexte sociálnej politiky Slovenskej republiky

Dôchodkové zabezpečenie je kľúčovou súčasťou sociálnej politiky štátu, ktorá má za cieľ zabezpečiť občanom dôstojný príjem v starobe, v prípade invalidity alebo straty živiteľa. Systém dôchodkového zabezpečenia sa neustále vyvíja a prispôsobuje meniacim sa spoločenským a ekonomickým podmienkam. V súčasnosti je dôležité hľadať spoločenský konsenzus pre zvyšovanie úrovne plnení z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Nevyhnutnosť radikálnych zmien v tejto oblasti je zrejmá, pričom jedným z dôležitých aspektov je aj správne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého stavu občanov na pomoc praxi.

Typy dávok dôchodkového zabezpečenia a ich špecifiká

V rámci dôchodkového zabezpečenia existujú rôzne typy dávok, ktoré sa líšia podmienkami nároku a spôsobom výpočtu. Medzi ne patria starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov a čiastočné dôchodky za výsluhu rokov.

Súbeh nárokov na dôchodky a príspevky

Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď dôchodok alebo príspevok (§ 113 ods. 3 zákona č. 100/1970 Zb.). Vznik nároku na výsluhový príspevok rovnako ako vznik nároku na výsluhový dôchodok nie sú podmienené dovŕšením veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení, ale je založený len na iných podmienkach.

Výsluhový príspevok a jeho vzťah k starobnému dôchodku

Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu.

Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Je dôležité rozlišovať medzi výsluhovým príspevkom a výsluhovým dôchodkom. Výsluhový príspevok (predtým príspevok za službu) nie je rovnocenný s výsluhovým dôchodkom podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (resp. predtým podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z.). Príspevok za službu podľa § 110 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zachovanie získaných nárokov a osobitné kategórie zamestnaní

Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a to do 31. decembra 2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii, resp. v I. a II. kategórii funkcií podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet napríklad starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.j. pred dovŕšením dôchodkového veku.

Prehľad právnych ustanovení a ich interpretácia

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakovane konštatovali, že výsluhový príspevok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Poberateľ príspevku za službu považovaného za výsluhový príspevok podľa § 284 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície má v zmysle § 212 ods. 1 tohto zákona od dovŕšenia dôchodkového veku v období pred 1. júlom 2002 nárok buď na tento príspevok alebo na starobný dôchodok. V takom prípade je právomoc na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Starobný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. (01.07.2002), vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra je naďalej starobným dôchodkom, nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. Záver, že starobný dôchodok navrhovateľa nie je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva aj z iného spôsobu výpočtu výsluhového dôchodku, ktorý je podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. odvodený len od doby trvania služobného pomeru, kým starobný dôchodok navrhovateľa bol priznaný podľa všeobecných predpisov.

Prípadové štúdie a súdne rozhodnutia

V jednom z prípadov Krajský súd v N. rozsudkom z 13. júna 2011 potvrdil rozhodnutie z 28. januára 2008, ktoré zamietlo nárok na starobný dôchodok, pretože navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek až 25. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., navrhovateľ splnil podmienku potrebnej doby podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., nesplnil však súčasne aj podmienku trvania určeného zamestnania, resp. výkonu služby do 31. decembra 1999 podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a preto mu nárok na starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov nevznikol. Pokiaľ teda navrhovateľ v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.08.2014 namietal, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov, lebo v I. kategórii funkcií získal 16 rokov a 7 dní, táto jeho námietka je mylná.

tags: #davky #dochodkoveho #zabezpecenia #krajcovic