Pri kúpe nehnuteľnosti je okrem poistenia a iných vecí potrebné myslieť aj na daňovú povinnosť. Daň a jej výšku určuje samospráva cez všeobecne záväzné nariadenie (VZN). Daňová povinnosť vzniká daňovníkovi 1. januára zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po tom zdaňovacom období, v ktorom nehnuteľnosť nadobudol (kúpou, dedením, darovaním, atď.). Povinnosť platiť daň zaniká k 31. decembru. Na výrub dane a jej následné každoročné platenie je potrebné podať daňové priznanie. Podáva ho daňovník za zdaňovacie obdobie, v ktorom príslušnú nehnuteľnosť nadobudol a vznikla mu tým pádom daňová povinnosť.
Daňové priznanie musí podať do 31. januára nasledujúceho roka. Napríklad, ak ste nadobudli byt do vlastníctva 1. 9. 2025, do 31. 1. 2026 (v prípade, že je zapísaný v katastri) ste mali podať daňové priznanie. Daň vám bude vyrubená pre obdobie od 1. 1. 2026.
Časové aspekty daňovej povinnosti
- Ak ste si kúpili byt v rámci roka 2025, t. j. od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025, daňová povinnosť vám vznikla od 1. 1. 2026.
- Ak prišlo k predaju nehnuteľnosti napr. 1. 9. 2025, daňová povinnosť zanikla k 31. 12. 2025, novému vlastníkovi následne vznikla k 1. 1. 2026.
- Daňové priznanie za vydraženú nehnuteľnosť treba podať do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.
- Ak nadobudnete nehnuteľnosť v období od 2. 1. do 31. 12. 2022, daň platíte od 1. 1. 2023. To isté platí, aj keď nadobudnete nehnuteľnosť 1. 1. 2023. Daň platíte od 1. 1. 2023. Zároveň máte povinnosť najneskôr do konca januára 2023 podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností.
- Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného dedičského rozhodnutia.
- Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vydražiteľovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom.
Podanie daňového priznania
Na výpočet dane sú rozhodujúce údaje v daňovom priznaní (napr. výmera bytu v m2 alebo počet podlaží stavby) a príslušná sadzba. Správca dane (mesto, obec) daňovníkovi doručí rozhodnutie o vyrubenej dani. Daňovník je povinný uhradiť daň (prípadne jej prvú splátku) do 15 dní odo dňa, kedy rozhodnutie správcu dane nadobudlo právoplatnosť, a to spôsobom uvedeným v rozhodnutí mesta/obce.
V posledných rokoch mestá a obce čoraz častejšie zvyšujú sadzby (napríklad pri investičných bytoch či nevyužívaných nehnuteľnostiach), neraz o desiatky eur ročne. Správca dane sa môže rozhodnúť, že daň nižšiu ako 5 € nebude vyrubovať a vyberať.
Jedno tlačivo zahŕňa daň z nehnuteľností, za psa, predajné automaty a nevýherné hracie prístroje. K vyplnenému tlačivu nie je potrebné priložiť dokumenty ako list vlastníctva a pod. Tie by si úrady mali overiť sami v katastri nehnuteľností. Zaručuje to tzv. antibyrokratický zákon č. 177/2018 Z. z.
Ako vyplniť tlačivo k daňovému priznaniu k dani z nehnuteľnosti? Magazín Nehnuteľnosti.sk
Čiastkové priznanie a elektronické podanie
Čiastkové priznanie vypĺňate, ak ste už v predchádzajúcom období priznanie podali, ale vznikla vám nová daňová povinnosť (napr. nadobudli ste ďalšiu nehnuteľnosť alebo nastala zmena napr. vo výmere pozemku). Zákon neustanovuje povinnosť mesta alebo obce poskytovať elektronické služby, a teda napr. podať daňové priznanie elektronickými prostriedkami, avšak ustanovuje možnosť ich poskytovania.
Oslobodenie a zníženie dane
V prípade dane z pozemkov môže obec rozhodnúť o znížení dane alebo o oslobodení od dane najmä pri pozemkoch vo vlastníctve právnických osôb, ktoré neboli založené ani zriadené na podnikanie, pri pozemkoch, na ktorých sa nachádzajú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje alebo rozptylové lúky, ako aj pri močiaroch, rašeliniskách, slatinách, remízkoch, hájoch, vetrolamoch, častiach pozemkov s meračskými značkami a pri pozemkoch verejne prístupných parkov, verejných priestranstiev či športovísk. Okrem uvedených prípadov, môže správca dane znížiť alebo oslobodiť od dane aj ďalšie kategórie pozemkov, stavieb alebo bytov. Podmienky zníženia alebo oslobodenia od dane ustanovuje vo všeobecne záväznom nariadení. Žiadosť o oslobodenie alebo zníženie dane je potrebné podať do 31. januára.
Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) pre invalidných dôchodcov
Na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Uplatnenie NČZD v praxi
NČZD možno uplatniť len v prípade aktívnych príjmov (zo závislej činnosti alebo z podnikania). Ak daňovníkovi plynú zdaniteľné príjmy aj zo závislej činnosti, aj z podnikania, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si však môže uplatniť daňovník, ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti už počas zdaňovacieho obdobia na základe podaného vyhlásenia.
Pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa nerozlišuje, či ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta SR), alebo daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta SR).
Poberatelia starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1. príslušného roka, majú nárok na nezdaniteľnú časť. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok, ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1. príslušného roka.
Dôchodky, ktoré ovplyvňujú NČZD
Citované ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení n. p. (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) alebo zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. Ak daňovník poberá aj iný dôchodok, napr. okrem starobného aj vdovecký, prihliada sa len na výšku toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.
Dodatočné daňové priznanie
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
tags: #dan #z #nehnutelnosti #pre #invalidneho #dochodku