Starnutie je prirodzený a nevyhnutný biologický proces, ktorý sa týka aj nášho mozgu. Keď sa dostaneme do zrelého veku, jednou z hlavných obáv, ktoré nás môžu trápiť, je udržanie si zdravej pamäti a bystrej koncentrácie. Tieto schopnosti sú kľúčové pre náš každodenný život, umožňujú nám ostať samostatní, sociálne aktívni a duševne zdraví. Rovnako ako nám ochabne svalstvo, keď si po celodennej kancelárskej práci nevybehneme zašportovať či aspoň na prechádzku, rovnako je to s našou pamäťou. Treba ju trénovať - obzvlášť, keď roky pribúdajú.
Poznávacie funkcie (pamäť, myslenie, reč) sú vekom ohrozené, musíme ich preto udržiavať ustavične aktívne. Našťastie, rovnako ako svaly, aj mozog môže byť posilnený a jeho funkcie môžu byť udržiavané prostredníctvom pravidelných cvičení a aktivít. Trénovanie pamäti a koncentrácie môže pomôcť zmierniť niektoré z vekom súvisiacich zmien a udržať mozog aktívny a zdravý.

Čo je kognitívny tréning?
Kognitívny tréning je tréning pamäti a iných poznávacích (kognitívnych) funkcií. Ide o mentálne stimulujúcu aktivitu, ktorá umožňuje posilňovať poznávacie funkcie nad rámec bežných každodenných činností. Sú to špeciálne zacielené aktivity, ktoré podporujú udržiavanie alebo rozvoj kognitívnych funkcií, ako je pamäť, pozornosť, myslenie, plánovanie, organizovanie, úsudok, schopnosť riešiť problémy, porozumieť a používať reč, vyjadrovať sa.
Cieľom kognitívneho tréningu je aktivizácia kognitívnych schopností pacienta a stimulácia rôznych oblastí mozgu. Cvičenia zapájajú do aktivít tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni. Udržiavajú tak celý mozog aj jeho časti v stavoch vysokej výkonnosti a sú prevenciou úbytku pamäťových zručností pri procesoch starnutia, aj pri chorobách a iných negatívnych javoch.
Pre koho je určený tréning poznávacích funkcií?
Tréning pamäti je pre naozaj každého - dospelých v produktívnom veku, seniorov, ale aj študentov. Najväčšie rozdiely v kvalite života vďaka kognitívnemu tréningu však pocítia práve seniori. Kognitívny tréning je vhodný pre:
- Aktívnych seniorov, ktorí pociťujú len bežné problémy s pamäťou a chceli by si ju zlepšiť a tráviť svoj čas zmysluplnou aktivitou.
- Seniorov s miernou poruchou poznávania, ktorí môžu svojou aktivitou zlepšiť svoj stav alebo spomaliť proces zhoršovania do demencie.
- Seniorov s demenciou, ktorým kognitívny tréning pomôže spomaliť zhoršovanie ich stavu a udržať ich poznávacie funkcie dlhšie na dobrej úrovni.
- Ľudí s kognitívnym postihnutím a s poruchami pamäti, v prípadoch CMP, duševných porúch, ADHD, hovoríme o kognitívnej rehabilitácii, kde sa aplikujú konkrétne postupy na špecifické požiadavky klienta s ohľadom na jeho zdravotný stav.
- Inak zdravých ľudí, ale po dlhej sociálnej izolácii.
Význam kognitívneho tréningu
- Zlepšenie poznávacích funkcií.
- Oddialenie prejavov poškodenia poznávacích funkcií.
- Spomalenie zhoršovania poznávacích funkcií.
- Zvýšenie mentálnej pružnosti a schopnosti riešenia problémov.
- Zlepšenie nálady a zvýšenie hladiny endorfínov.
- Zlepšenie kvality spánku.

Typy pamäte a koncentrácia
Pamäť je základným stavebným kameňom našej identity. Je to proces, vďaka ktorému si mozog uchováva informácie, aby ich mohol v budúcnosti využiť. Existujú rôzne typy pamäte:
- Krátkodobá pamäť, ktorá udržiava informácie počas niekoľkých sekúnd alebo minút. Ak sa človek sťažuje, že s ňou má problémy, väčšinou má na mysli svoju krátkodobú pamäť - napríklad nevie, kde pred chvíľou položil okuliare, vojdem do kuchyne a zabudol som, na čo som tam išiel, alebo v obchode si nespomeniem ani na tých pár vecí, čo som mal kúpiť.
- Dlhodobá pamäť, ktorá uchováva spomienky na celý život.
- Epizodická pamäť, ktorá nám uchováva udalosti.
- Sémantická pamäť, kde máme naše znalosti.
- Procedurálna pamäť, ktorá má na starosti formovanie návykov.
Koncentrácia je schopnosť sústrediť sa na určitú úlohu alebo aktivitu bez toho, aby nás rozptyľovali vonkajšie podnety. Je nevyhnutná pre efektívne učenie sa a vykonávanie úloh, ktoré vyžadujú mentálnu prácu. Koncentrácia je dôležitá pre zapamätávanie informácií a prepojenie nových vedomostí s tými, ktoré už máme. Poznávanie u ľudí nie je len jednoduché „áno-nie“, ale skrýva viac rozmerov, kvalít, rôzne hĺbky, intenzity a formáty. Základ pre poznávanie a vnímanie prebieha zmyslami, zrak, sluch, čuch, hmat a chuť. Dokážeme nimi vnímať podnety z okolia. Vnímanie možno teda považovať za vstupnú bránu do našej pamäti. Aktivácia všetkých zmyslov je podmienkou pre efektívnu koncentráciu. Dôležitým pilierom pre kvalitu pamäti je poznávanie zmyslami a koncentrácia, teda pozornosť. Posilnením vnímania (percepcie) vedú naše zmysly k zlepšeniu pozornosti (koncentrácie), následne k zvýšeniu kapacity pamäti.
Kde sú uložené spomienky?
Praktické cvičenia pre tréning mozgu
Pre tréning pamäti sa nemusíte vrhnúť každý deň hneď po raňajkách, no niekoľkokrát týždenne by ste mu mali venovať pozornosť. Tak ako pri akomkoľvek inom druhu tréningu, aj tu je dôležitá pravidelnosť. Odporúča sa venovať aspoň 15-30 minút denne rôznym aktivitám, ktoré stimulujú mozog. Je dobré meniť typy cvičení každých pár týždňov alebo mesiacov, aby ste stimulovali rôzne časti mozgu.
Fyzické aktivity pre zlepšenie pamäti a koncentrácie
Pravidelná fyzická aktivita nie je dôležitá len pre udržanie dobrého fyzického zdravia, ale má aj priaznivý vplyv na mozgovú funkciu. Cvičenie podporuje rast nových mozgových buniek a zlepšuje zdravie ciev v mozgu, pričom zároveň znižuje mieru zápalu. Ľudia, ktorí cvičia, majú oblasti mozgu zodpovedné za myslenie a pamäť väčšie ako tí, ktorí necvičia. Pohyb je prospešný v každom veku. Medzi odporúčané aktivity patria:
- Chôdza: Jeden z najjednoduchších a najúčinnejších cvičení pre seniorov. Pravidelná chôdza na čerstvom vzduchu nielenže posilňuje srdce a pľúca, ale tiež zvyšuje prietok krvi do mozgu, čo môže podporovať kognitívne funkcie.
- Jóga a Tai Chi: Kombinujú pomalé, kontrolované pohyby s dychovými technikami, čím zlepšujú flexibilitu, rovnováhu a sústredenie.
- Tanec: Zábavný spôsob, ako zlepšiť pamäť a koncentráciu, pretože vyžaduje zapamätanie si choreografie a pohybov.
- Plávanie: Cvičenie s nízkym zaťažením kĺbov, ktoré je skvelé pre seniorov.
- Silové cvičenia: S ľahkými činkami alebo elastickými pásmami môžu pomôcť zlepšiť nielen fyzickú silu, ale aj mentálnu odolnosť.

Mentálne cvičenia pre tréning pamäti a koncentrácie
Na to, aby ste si precvičili myseľ, nemusíte chodiť ďaleko. Tréning pamäti hravo zvládnete aj bez toho, aby ste vystrčili päty z domu. Medzi mentálne stimulujúce aktivity patria:
- Krížovky a sudoku: Klasické hlavolamy, ktoré sú skvelé pre stimuláciu mozgu. Vyžadujú logické myslenie a pamäť, čo pomáha posilňovať tieto oblasti mozgu.
- Pamäťové hry: Napríklad hra s kartami alebo zapamätávanie si zoznamu slov, sú efektívnym spôsobom, ako trénovať krátkodobú a pracovnú pamäť.
- Učenie sa nových zručností: Hranie na hudobný nástroj, varenie nových receptov, alebo učenie sa nového jazyka, môže byť veľmi účinné pri stimulácii mozgu.
- Čítanie a diskusie: Čítanie je výborným spôsobom, ako udržať mozog aktívny. Diskusné kluby môžu poskytnúť dodatočnú stimuláciu prostredníctvom sociálnej interakcie a debaty.
- Umelecké aktivity: Maľovanie, kreslenie alebo práca s hlinou sú skvelé pre rozvoj kreativity a zručností.
- Online hry a aplikácie: Mnohé online hry a aplikácie na tréning mozgu môžu byť efektívnym spôsobom, ako zlepšiť kognitívne funkcie.
Príklady špecifických cvičení
1. Hra na trénovanie logického myslenia - Kocky
Kocky vyfarbite ôsmimi rôznymi farbami (každá kocka je označená navrchu písmenom, ktoré značí jej farbu). Každá farba zodpovedá jednému smeru (hore, dole, naľavo, napravo a štyri diagonálne /šikmé/ smery).
Začnite s kockou umiestnenou v strede (červená s číslom dva). Vždy sa posuňte o toľko políčok, koľko udáva číslo na kocke, a v smere, ktorý zodpovedá farbe kocky. To, aký smer zodpovedá ktorej farbe, musíte zistiť sami. Nikdy by ste nemali vyjsť mimo poľa a taktiež na každej z kociek by ste mali zotrvať iba raz. Na ktorej z kociek ste ostali ako na poslednej?
2. Hľadanie dvojíc - Pamäť
Priraďte správne hlavné mesto k príslušnej krajine. Prípadne sa pokúste vymyslieť i ďalšie.
| Krajina | Hlavné mesto |
|---|---|
| Slovensko | Bratislava |
| Česká republika | Praha |
| Rakúsko | Viedeň |
| Maďarsko | Budapešť |
| Nemecko | Berlín |
3. Doplňovanie čísel - Pozornosť
Doplňte riadky tak, aby obsahovali čísla od 1 po 9.
1 _ 3 4 _ 6 7 8 _
_ 2 3 _ 5 6 _ 8 9
1 2 _ 4 5 _ 7 _ 9
4. Tvorenie slov - Verbálne schopnosti
Vyskúšajte si svoju pamäť a slovnú zásobu. Vymyslite čo najviac slov, v ktorých sa vyskytujú nasledujúce slová (napr. STER - sterilný, sterilizovať, poster, majster, stereo…).
TVOR_______________________________
SVET_______________________________
PLOT_______________________________
5. Práca s textom - Pamäť
Prečítajte si nasledujúci text a snažte sa zapamätať si z neho čo najviac faktov. Následne odpovedajte na otázky pod textom.

MÝTUS 1: Využívame len určité percento mozgu (10 %, 5 %, 2 %…).
Fakt: Prečo by ľudské telo disponovalo takým energeticky náročným orgánom, keby ho nevyužívalo na 100 %? Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je ustavične aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite. Keď napríklad sedíme za stolom a jeme a naše nohy sa nehýbu, to neznamená, že v mozgu neprebieha aktivita za ne zodpovedná.
MÝTUS 2: Poškodenie mozgu je vždy nezvratné, neuróny sa neobnovujú, len počas života zanikajú.
Fakt: Mozog sa dokáže zotaviť z viacerých zranení. I počas života v mozgu pribúdajú nové synaptické spojenia. Závisí od rozsahu a vážnosti zranenia, ale s niektorými poškodeniami si mozog dokáže poradiť. Napríklad pacienti po cievnej mozgovej príhode, ktorí stratili schopnosť hovoriť, sa po určitom čase a tréningu môžu opäť naučiť rozprávať. Aj u dospelých je zachovaná tzv. neurogenéza, teda rast nových neurónov.
MÝTUS 3: Ľudský mozog je najväčší spomedzi živočíchov.
Fakt: Priemerný ľudský mozog váži 1 450 g.
MÝTUS 4: Mozog je sivý.
Fakt: Mozog je ružovej až červenej farby, pretože je zásobovaný krvou cez hustú sieť ciev a kapilár. Keď je mozog z tela odobratý a krv v ňom už necirkuluje, stráca svoju prirodzenú farbu. Taktiež uchovávanie mozgového tkaniva vo formaldehyde a iných látkach ovplyvňuje jeho farbu. Sivá mozgová hmota, ktorá tvorí zväčša mozgovú kôru, je tvorená telami neurónov, pričom biela mozgová hmota, ktorá tvorí podkôrové oblasti, je tvorená axiónmi. No ani jedna nemá v skutočnosti sivú, resp. bielu farbu.
MÝTUS 5: Alkohol zabíja mozgové bunky.
Fakt: Alkohol nemá priamo vplyv na smrť neurónov, no môže nepriaznivo ovplyvňovať množstvo dendritov, čo spôsobuje problémy pri prenose vzruchov medzi neurónmi. Bunka sama osebe nie je poškodená, ale jej spôsob komunikácie s ostatnými bunkami áno. Alkohol je neurotoxín a jeho nadmerná a pravidelná konzumácia môže viesť k neurologickým ochoreniam ako Wernicke-Korsakov syndróm.
MÝTUS 6: Používame prevažne pravú alebo ľavú hemisféru.
Fakt: Ide o populárny mýtus, v ktorom sa verí, že analytické schopnosti sú lokalizované v ľavej a kreatívne schopnosti v pravej hemisfére. Do istej miery zohráva úlohu i genetika, no najväčší vplyv na vitalitu nášho mozgu má spôsob nášho života. Primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá a vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov pomáhajú udržiavať mozog v dobrej kondícii. Je dôležité mozog ustavične „zaťažovať“ a trénovať ho. Učenie a všetko nové v mozgu prospieva a podnecuje ho k tvorbe nových spojení medzi neurónmi.
OTÁZKY K PREDCHÁDZAJÚCEMU TEXTU:
- Kedy v našom mozgu neprebieha žiadna aktivita?
- Akým slovom sa označuje rast nových neurónov?
- Aký ťažký je ľudský mozog?
- Akej farby je mozog a prečo?
- K akým ochoreniam mozgu môže viesť nadmerná konzumácia alkoholu?
- Čo je lateralita?
Kde sú uložené spomienky?
Ďalšie jednoduché cvičenia pre pamäť
- Počítanie: Môžete počítať nákup alebo si vymýšľať jednoduché príklady.
- Hľadanie rozdielov: V časopisoch a knihách sú často obrázky, kde treba nájsť rozdiely.
- Zopakovanie zoznamu: Skúste si zapamätať zoznam vecí, ktoré potrebujete nakúpiť, alebo si zopakujte telefónne číslo.
- Obrátené obrázky: Pozrite si obrázok, zakryte ho a skúšajte si ho vybaviť.
- Skladanie puzzle: Skladanie puzzle je zábava a zároveň cvičíme pamäť.
- Hudba: Počúvanie obľúbenej hudby je relax a zároveň pomáha našej pamäti.
- Hra na asociácie: Zameriava sa na krátkodobú pamäť a precvičuje koncentráciu. Ideálne je hrať s niekým. Na začiatok poviete slovo (napr. JESEŇ), druhý povie slovo s ním súvisiace (LISTY), ďalší povie asociáciu len s posledným slovom (STROM) atď. Hra pokračuje ďalej, otázkou, čo bolo pred posledným slovom.
- Cvičenia na priestorovú predstavivosť: Napríklad stavanie kociek podľa predlohy. Alebo cvičenie s predmetmi, kde si osoba, ktorá cvičí, zoberie do každej ruky jeden z predmetov (napr. lyžička a jablko) a predcvičujúci ukazuje jeden z predmetov. Úlohou cvičiaceho je zdvihnúť ruku s rovnakým predmetom.
- Cvičenia reči a rečových schopností: Zo slova ako „KRASOKORČUĽOVANIE“ tvorte iné slová (KOSA, SKORO, ČIARA) alebo hľadajte slová začínajúce sa na konkrétne písmeno či slabiku.
Životný štýl a výživa pre zdravý mozog
Dôležitým faktorom pre vitalitu nášho mozgu je spôsob nášho života. Primeraná fyzická a mentálna aktivita, zdravá a vyvážená strava a dostatok sociálnych kontaktov pomáhajú udržiavať mozog v dobrej kondícii.
- Výživa: Má kľúčový význam pre zdravie mozgu a kognitívne funkcie. Jedzte vyváženú stravu bohatú na omega-3 mastné kyseliny (ako sú ryby a orechy), antioxidanty (ovocie a zelenina) a vitamíny (hlavne B-komplex).
- Hydratácia: Dostatočná hydratácia je rovnako dôležitá pre udržanie zdravého mozgu. Dehydratácia môže viesť k únave, zníženej koncentrácii a problémom s pamäťou.
- Spánok: Kvalitný spánok je dôležitý pre regeneráciu mozgu a upevňovanie pamäťových stop. Odporúčaných sedem až deväť hodín spánku pomáha mozgu pri odstraňovaní odpadových produktov.
- Sociálne aktivity: Sociálne interakcie sú ďalším dôležitým faktorom pre zdravie mozgu. Starší ľudia, ktorí udržiavajú sociálne kontakty, sú vo všeobecnosti bystrejší ako ich rovesníci.

Svetový týždeň mozgu
Kampaň Týždeň mozgu (Brain Awareness Week, BAW) upriamuje pozornosť na zdravie mozgu. Jej cieľom je šíriť povedomie o zdraví mozgu a vedeckých výskumoch týkajúcich sa nášho najkomplexnejšieho orgánu. Rovnako ako svaly aj náš mozog potrebuje výzvy, aby zostal v kondícii. Počas tohto týždňa sa konajú rôzne aktivity zamerané na mozog, či už prednášky, diskusie, tréning pamäti a kognitívne aktivity, workshopy a interaktívne podujatia, programy pre školy alebo komunitné podujatia. Mnohé z aktivít sú zamerané aj na seniorov.