Komplexná príprava na dôchodok: Celoživotné vzdelávanie a aktívne starnutie

Dvadsaťročná história univerzít tretieho veku na Slovensku, bohatá vzdelávacia ponuka, rôznorodosť foriem vzdelávania a doplňujúcich aktivít nás priviedli k myšlienke pripraviť medzinárodnú konferenciu, kde by sme mohli prezentovať svoje skúsenosti a úspechy. Generácia starších študentov na univerzitách sa neustále vyvíja, mení a k tomu sa menia aj požiadavky na ponúkané možnosti štúdia. Univerzity tretieho veku na Slovensku sa za dvadsať rokov rozšírili do jedenástich univerzitných miest a na trinásť univerzít.

Starší študenti na univerzitách už nie sú zvláštnosťou, ale bežnou skutočnosťou, ktorú prijímajú pozitívne nielen tí, ktorí univerzity tretieho veku zakladali a učia na nich mnoho rokov, ale aj mladí lektori UTV a študenti univerzít. Intergeneračné spolužitie na univerzitách otvára nové možnosti pre spoluprácu a rozvojové projekty. Pre mnohých seniorov sa stalo vzdelávanie na UTV novým zmyslom života.

Genéza a rozvoj Univerzít tretieho veku (UTV) na Slovensku

Východisková idea pre vznik novej vzdelávacej inštitúcie - UTV, ktorá sa bude orientovať na tých skôr narodených, vznikla začiatkom roku 1990 na podnet Jednoty dôchodcov na Slovensku, Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva sociálnych vecí SR a Univerzity Komenského v Bratislave. Prvá UTV na Slovensku bola zriadená rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave. Poznatky zo zahraničných UTV (hlavne francúzskych a poľských), prvé skúsenosti z Akadémie tretieho veku v Olomouci a v Trenčíne a teória celoživotného vzdelávania boli základom pre prácu na Katedre vzdelávania dospelých, dnes Katedre andragogiky FFUK v Bratislave, ktorá sa stala odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu.

K otvorenia prvej UTV na Slovensku najväčšou mierou prispeli prof. RNDr. Pavel Hrnčiar, DrSc., PaedDr. Marta Fittová a doc. PhDr. Rozália Čornaničová, CSc., ktorá sa významne podieľala na formovaní vzdelávania seniorov. Za Jednotu dôchodcov výrazne prispeli k otvoreniu i propagácii UTV v prvých rokoch jej činnosti doc. Ing. Juraj Kaliský, CSc. a v Nitre od roku 1991 doc. Ing. Viliam Horniak, CSc.

V tomto roku vznikla aj ponuka pre seniorov na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Nasledovali ďalšie univerzity a to v roku 1992 na UMB v Banskej Bystrici a na Technickej univerzite v Košiciach. Univerzity tretieho veku sa v prvej etape realizovali v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, neskôr v súlade so zákonom o ďalšom vzdelávaní č. 386/1997 Z.z. v znení jeho zmien a doplnkov, ale až po 20 rokoch, teda v roku 2010 sa dostala do zákona o celoživotnom vzdelávaní zmienka o vzdelávaní seniorov.

Asociácia Univerzít tretieho veku a medzinárodná spolupráca

Metodickým a poradným orgánom sa pre UTV na Slovensku stala Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku, ktorá bola založená v Košiciach 1. decembra 1994 a prvým jej prezidentom sa stal Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.

Myšlienka vzdelávania seniorov je v Európe známa už skoro 40 rokov, keď v roku 1973 bola otvorená prvá UTV na svete v meste Toulouse vo Francúzsku. Ponuky v jednotlivých krajinách sú dnes odlišné obsahom, rozsahom i organizáciou štúdia. Slovenské UTV sú združené v Asociácii UTV na Slovensku - ASUTV, ktorá od roku 1994 zabezpečuje popri informačnej a združovacej úlohy aj poradenstvo a vzájomnú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni sú UTV zo Slovenska zapojené (cestou členstva asociácie od roku 2000) do diania svetovej asociácie UTV - AIUTA. Prepojenie máme aj na Európsku federáciu starších študentov - EFOS, v ktorej máme stále členstvo vo výbore od roku 1994 a od roku 2003 sme predsedajúcou krajinou EFOS. Aj EFOS zaznamenáva v roku 2010 dvadsať rokov od svojho založenia.

Rokovania EFOS sa počas dvadsaťročnej histórie konali trikrát v Bratislave a jedenkrát v Modre, k čomu sa dvakrát v Modre stretli aj riešitelia spoločných európskych projektov Grundtvig. V súčasnej dobe sa EFOS zaoberá otázkami: Ako ďalej v seniorskom vzdelávaní v rámci Európy, ako zabezpečiť vzdelávacie potreby seniorov v rôznych krajinách Európy, ako vytvárať možnosti a zabezpečiť potrebné podmienky pre vzdelávanie seniorov, ako využiť vedomostný potenciál seniorov a ich životné skúsenosti v prospech svojho okolia a spoločnosti, ako ďalej odovzdávať vedomostné a kultúrne hodnoty mladším generáciám. Podmienky pre vzdelávanie seniorov i vzdelávacie systémy v rámci Európy sú rôzne.

Špecifiká a výzvy vzdelávania seniorov na Slovensku

Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť. V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Záujem verejnosti stúpal a o štúdium mali záujem aj mladší. Dvojročné štúdium sa absolventom štúdia na UTV zdalo časovo prikrátke a nedostatočné pre získanie širšej sústavy vedomostí z jedného odboru. Na návrhy učiteľov aj študentov sme reagovali predĺžením štúdia s podrobnejšou ponukou jeho obsahu.

Seniorskí študenti majú odlišné vzdelávacie záujmy i postoje k vyučovaciemu procesu. Nielenže prejavujú záujem o preberanú problematiku, ale chcú informácie učiteľa rozšíriť a využiť vlastné vedomosti a skúsenosti pre doplnenie obsahu prednášanej problematiky. Obojstranné diskusie a vedomosti seniorov obohacujú študentov a učiteľov navzájom a vytvárajú priestor pre rozvoj informácií.

Demografické zmeny a ich vplyv na UTV

Demografická revolúcia, ktorá nám priniesla predĺženie života a väčší počet starších ľudí v spoločnosti nás núti zamýšľať sa nad sprievodnými skutočnosťami. Na jednej strane nám prináša nový názov pre ďalšiu etapu života starších ľudí a terminologicky nám ponúka možnosť hovoriť o tzv. štvrtom veku. Dnes je už bežné, že sa nám v programoch na UTV stretávajú dve generácie poslucháčov, teda seniori v treťom a tí starší v štvrtom veku.

Na druhej strane demografické zmeny ovplyvnili aj možnosti štúdia seniorov na slovenských univerzitách. Pre niektoré regióny, či mestá a ich univerzity tretieho veku to znamená zvýšenie počtu záujemcov o štúdium natoľko, že je potrebné na prijatie čakať. Pri náraste počtu mladých študentov nie je možné uspokojiť všetkých seniorov. Učebne, ktoré sa vyhradili pre UTV pred dvadsiatimi rokmi hlavne v piatok sú dnes nepostačujúce a seniorské prednášky sa na niektorých univerzitách realizujú počas celého týždňa.

Financovanie UTV a zapojenie do projektov

V našich podmienkach je otázka financovania UTV dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Napriek problémom, ktoré UTV na Slovensku majú podarilo sa nám realizovať niekoľko celoslovenských odborných seminárov a konferencií a to k 5., 10. aj 15. výročiu UTV a semináre k aktuálnym témam života seniorov. Škála vzdelávacích foriem a ďalších aktivít na UTV sa postupne rozširovala tak, ako aj obsah štúdia.

Dnes už máme za sebou niekoľko partnerstiev v projektoch, keď na UK v Bratislave seniori riešili úlohy projektu EuCoNet, EFOSEC, ELiLL, Danube Networkers a VECU, seniori z STU v Bratislave projekt Seniori online, Sen Net a Neighbours, v Žiline projekt T.A.P.E (Trans-generational Arts/cultural Platform in Europe). Taktiež UTV pri UMB v Banskej Bystrici je partnerom v projekte Grundtvig pod názvom TANDEMS - GO, ktorý je zameraný na komunikáciu medzi generáciami prostredníctvom IKT. Projekty Európskej únie umožňujú seniorom v rámci mobilít získavať skúsenosti priamo v teréne v partnerskej organizácii a v rámci riešenia úloh projektu získavať nové informácie s možnosťou komparácie.

Sociálny rozmer starnutia a význam adaptácie na dôchodok

Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života.

Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia. Možno povedať, že v tomto veku sa začína sociálna staroba jedinca. Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly.

Výzvy sociálnej adaptácie v starobe

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, ktoré sú podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie. V tomto dôsledku vzniká nezhoda týchto procesov, ktorej prejavom býva zmena spôsobu správania, zmena medziľudských vzťahov a sociálneho prostredia vôbec. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia.

S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora.

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení.

Dôchodková kríza a dôležitosť aktívneho prístupu

Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe. Aby sa zabránilo úpadku sociálneho a ekonomického postavenia, je nutné sústrediť sa na cielené zvládnutie takých rizík. Človek očakáva pomerne dlhodobé obdobie medzi ukončením ekonomickej aktivity a začínajúcej závislosti od staroby. Je žiaduce naplniť ju hodnotnou činnosťou, novým programom a perspektívou života.

Starší človek, ako uvádza Balogová (2005), stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho perspektívy a hodnotový systém. Jedinec žijúci doterajším pracovným a rodinným režimom sa musí preorientovať na inú činnosť, na oblasť kultúry, športu a vlastné záujmy. Tieto zmeny v živote seniora by však mali byť postupné a nenásilné. V tomto období je senior konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym prostredím, keď sa musí vyrovnávať s odchodom detí z domu, stratou životného partnera, ale aj priateľov a známych, čím sa prehlbuje sociálna izolácia. Mení sa finančná situácia, zhoršuje sa zdravotný stav a často sa starší človek nedokáže postarať o seba, a tým sa narúša kvalita života.

Stratégie adaptácie na starobu a význam edukácie seniorov

Spôsob zvládnutia všetkých zmien spojených so starobou je vždy individuálny. Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej.

Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. K izolácii môže viesť aj to, že senior prestáva byť príslušníkom sociálnych skupín, ktorých bol doteraz členom. Osobná nespokojnosť (najčastejšie u muža) môže spočívať v tom, že senior nevie čo s časom, ako ho vyplniť. Povolanie mu doteraz poskytovalo životný obsah a odchodom zo zamestnania mu vzniká dlhá chvíľa a prázdnota.

Edukácia seniorov ako kľúč k aktívnemu starnutiu

Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje podľa Čoraničovej (2007) edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spoločnosti vyžaduje ďalší rozvoj edukácie seniorov, ale v súčasnosti na mnohých miestach táto forma výchovy a vzdelávania chýba. Ďalšími faktormi potrebnosti edukácie je predlžujúci sa čas života seniorov v starobe a snaha o hľadanie nových modelov starnutia.

Pracujúci šesťdesiatroční muži s pozitívnym postojom k vstupu do dôchodku majú viac plánov a ich pohľad do budúcnosti je optimistickejší než u tých mužov, ktorí vo svojom odchode vidia prevažne negatívne aspekty. Rýchlejšie sa prispôsobujú tí dôchodcovia, ktorí si robia plány do budúcnosti ešte v čase pracovnej aktivity. Každý senior je jedinečnou bytosťou prežívajúcou v určitom ekosystéme, v ktorom pôsobí užšia či širšia rodina, priatelia, známi, kolegovia, ale aj sídelná komunita, štát so svojimi právnymi a morálnymi normami, dokonca aj európske či svetové spoločenstvo.

Ľudia musia poznať dôležitosť včasnej prípravy na starnutie, rozvíjať mimopracovné aktivity, vzdelávanie, prínos zdravého životného štýlu a preventívne opatrenia. Je značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravotným stavom človeka. Rovnako má na prežívanie aktívneho života značný vplyv vzdelanie, partnerské spolužitie a celoživotný optimistický postoj k životu. Z prieskumov uskutočnených v posledných rokov jasne vyplýva, že existuje priama súvislosť medzi životnou spokojnosťou a schopnosťou aktívneho prístupu k životu. Celková spokojnosť seniora je vyššia, ak zostáva optimistom, venuje sa rôznorodým činnostiam a koníčkom, a ak u neho prebehla aspoň neplánovaná príprava na starobu.

tags: #cornanicova #kurzy #pripravy #na #dochodok