Sluchové postihnutie a jeho vnímanie v spoločnosti

Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (nepriepustnosti) sluchového kanálu príjem sluchových informácii výrazne znížený a v dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorovej akustickej reči limitovaná.

Sluchovým postihnutím sa rozumie také zníženie priepustnosti sluchového kanálu, ktoré spôsobuje ťažkosti pri komunikácii, pri prijímaní informácií na akustickej báze a pri pretváraní akustických informácií na poznatky.

Nedostatočná priepustnosť akustického kanálu spôsobuje ťažkosti v sfére: edukačnej, pracovnej a spoločenskej. Sú tu limitované možnosti prijímania akustických informácií, možnosti expresie a celkové vytváranie systému poznatkov u sluchovo postihnutého.

Sluchovo postihnuté osoby majú ťažkosti prijímať a transformovať akustické informácie a vytvárať poznatky - môže to do istej miery limitovať aj ich vzdelateľnosť.

SLUCHOVÉ POSTIHNUTIE: je charakteristické zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, ako aj zníženie ostrosti sluchu.

Nepočujúce dieťa vníma sluchom len niektoré zvuky, veľmi malé % nevníma žiadne zvuky, ale neumožňujú porozumenie hovorovej reči.

Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Ročne sa na tisíc narodených detí narodí približne jedno nepočujúce a ďalšie dve-tri deti s poruchami sluchu.

Na Slovensku sa približne polovica sluchovo postihnutých detí vzdeláva v špeciálnych školách a polovica je integrovaná do bežných škôl.

V súčasnosti existuje viacero spôsobov ako komunikovať a vzdelávať deti s poruchou sluchu. Tieto metódy majú vlastné pravidlá a postupy ako pri rozvoji reči postupovať.

Typy a príčiny porúch sluchu

Porucha sluchu sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia.

Podľa lokalizácie výskytu sluchovej poruchy rozlišujeme centrálne a periférne poruchy.

Etiológia a patogenéza sluchovej poruchy je podmienená multikauzálne a multifaktoriálne, dôsledku čoho predstavuje rôzne varianty porúch a etnologických faktorov.

Negenetické príčiny poruchy sluchu

• Infekcie a choroby u mamy
• Problémy počas pôrodu
• Lieky
• Nízka pôrodná hmotnosť
• Infekcie počas detstva
• Infekcia stredného ucha u dieťaťa
• Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS)
• Hluk, náraz a poranenie hlavy

Genetické príčiny poruchy sluchu

• Nesyndrómová porucha sluchu
• Mitochondriálna porucha sluchu
• Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu

Typy porúch sluchu

• Prevodová porucha sluchu: Ide o poruchu prevodového aparátu, to jest od ušnice cez vonkajší zvukovod až k strednému uchu. Dochádza tu len k zoslabeniu sluchového vnemu.
• Percepčná porucha sluchu: Ide o poruchu nervových buniek Cortiho orgánu vo vnútornom uchu.
• Zmiešaná porucha sluchu
• Sluchová neuropatia
• Centrálna porucha sluchu
• Jednostranná porucha sluchu
• Progresívna porucha sluchu
• Kolísajúca porucha sluchu
• Náhla percepčná strata sluchu

Stupne straty sluchu

• Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
• Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
• Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
• Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
• Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
• Úplná strata sluchu (hluchota - strata sluchu väčšia ako 110 dB. Jedinci vôbec nepočujú hovorenú reč)

Je dôležité si uvedomiť, že závažnosť sluchového postihnutia nezávisí len od stupňa poruchy. Rozhodujúca je aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Ťažšie sluchové postihnutie môže narušiť sociálne vzťahy, zatiaľ čo menšie postihnutie takéto narušenie zväčša nespôsobuje.

Metódy komunikácie a vzdelávania

Vnímavosť a schopnosť komunikovať sú kľúčové pre plnohodnotný život. V prípade sluchového postihnutia je dôležité zvoliť vhodnú metódu, ktorá dieťaťu umožní rozvíjať sa.

Orálna metóda

Za orálnu metódu sa považuje prístup, kedy sa dieťa s poruchou sluchu pokúša komunikovať jazykom spoločnosti, kde žije. Využívajú sa zvyšky sluchu podporené načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom a odzeranie, ktoré dopĺňa informáciu získanú sluchom. Dieťa chodí k logopédovi, ktorý ho pomocou pomocných artikulačných znakov učí správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Už od mala sa využíva globálne čítanie (vnímanie celých slov). Dieťa by malo vyrastať v hovoriacom prostredí bez posunkov, prirodzené gestá sa pri rozvoji reči používajú.

Audítívno-verbálna metóda (A-V metóda)

Pre tento program je charakteristické, že sa rodič a odborník snaží viesť dieťa tak, aby sa na rozdiel od orálnej metódy spoliehalo iba na sluch a odzeralo čo najmenej. Posunky sa nepoužívajú. V sluchovej výchove dieťa postupuje od uvedomenia si rozdielu medzi zvukom a tichom, cez rozpoznávanie jednotlivých zvukov a slov, chápanie jednoduchých viet až po porozumenie reči v hlučnejšom prostredí. Dieťa sa učí vnímať vlastný hlas a hlas iných ľudí na základe čoho zlepšuje kvalitu svojho vlastného hlasu a artikuláciu. Predpokladom pre A-V metódu je skorá diagnostika poruchy sluchu a kvalitné, skoro pridelené a dobre nastavené kompenzačné pomôcky (načúvacie prístroje, kochleárny implantát), ktoré sú nosené po celý deň. Aktívne používanie A-V metódy v domácom prostredí znamená, že budete vyžadovať, aby dieťa svoje požiadavky vždy doprevádzalo hlasovým prejavom.

Totálna komunikácia

Je filozofia, ktorá tvrdí, že sa majú použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré dieťaťu pomôžu komunikovať a vzdelávať sa. Využívajú sa gestá, posunky, hovorenie, odzeranie, prstová abeceda, čítanie a písanie, sluch rozvíjaný načúvacím prístrojom alebo kochleárnym implantátom, nákresy, pomocné artikulačné znaky….). Táto filozofia preferuje zavedenie posunkov v ranom detstve. Vychádza z toho, že je nehumánne žiadať od nepočujúceho dieťaťa, aby samo prekonávalo komunikačné problémy a preto je nutné sa mu prispôsobiť a uľahčiť mu skorú komunikáciu používaním posunkov.

Simultanálna komunikácia

Je najpoužívanejšia metóda totálnej komunikácie. Využíva sa na dorozumievanie medzi počujúcimi a nepočujúcimi osobami. Je to vlastne hovorenie sprevádzané posunkovaním (do posunku sa prekladá každé slovo, ktoré sa hovorí, v niektorých prípadoch sa ukazuje aj gramatická koncovka). Posunkovaná slovenčina ani kontaktné posunkovanie nie je prirodzený jazyk nepočujúcich.

Bilingvizmus

Bilingvizmus je stav, kedy dieťa ovláda dva alebo viaceré jazyky. Podstatou bilingválneho vzdelávania u nepočujúcich je v prvom rade zvládnutie posunkového jazyka a prostredníctvom neho osvojenie si jazyka druhého - písomnej a hlasitej reči. Cieľom je pripraviť nepočujúce dieťa na život v dvoch komunitách - počujúcej aj Nepočujúcej. Ak sa rozhodnete pre bilingválnu metódu, mali by ste byť ochotní akceptovať komunitu Nepočujúcich a ich prirodzený posunkový jazyk a zabezpečiť dieťaťu prirodzený kontakt s oboma svetmi. Bilingvizmus na rozdiel od simultánnej komunikácie nie je súčasné posunkovanie a hovorenie. O bilingvizme hovoríme, ak sú plnohodnotne zastúpené oba jazyky a každý jazyk sa používa oddelene podľa toho s akou osobou komunikujem. Vo vyučovaní sa strieda počujúci a nepočujúci pedagóg. Každý z nich sprostredkováva jeden jazyk, jednu kultúru, príslušnosť k jednej spoločnosti. Pre bilingválnu výučbu sú potrební počujúci i nepočujúci (plne kvalifikovaní) učitelia, ktorí by sa spolu zúčastňovali na bilingválnom vzdelávaní.

Ďalšie formy komunikácie

Okrem vyššie uvedených metód existujú aj ďalšie formy komunikácie, ktoré môžu sluchovo postihnutým osobám pomôcť.

• Artikulovaná, orálna (ústna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie, či uchovanie schopnosti komunikovať orálnym spôsobom je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba najdôležitejší predpoklad - ľahkosť vnímania verbálneho (slovného) vyjadrenia, resp. kontroly vlastného prejavu.
• Percepcia (vnímanie) reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom ťažko sluchovo postihnutého je zrak. Z tohto dôvodu je podmienkou prijateľného porozumenia vizuálny (očný) kontakt s komunikačným partnerom. Pokiaľ nie je nadviazaný, je potrebné ho iniciovať dotykom.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Nedá sa využívať vždy a za všetkých okolností. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky. Pohyb pier sa pri bežnom rozhovore rýchlo mení a jednotlivé kinémy miznú skôr, než ich človek stačí dekódovať. Odzeranie je možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte, rozhovor s väčšou skupinou ľudí nie je týmto spôsobom realizovateľný. Predpokladá sa, že odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Aktívny verbálny (slovný) prejav: Je tiež ťažký. Aby si ho jedinec s vrodeným postihnutím osvojil, musí často využívať aj zapamätanie si kombinácie pohybov hovoridiel a vibrácií, ktoré sú súčasťou vyslovenia určitého slova.
• Fonologická oblasť: Bez sluchovej kontroly vlastného rečového prejavuje len ťažko možné koordinovať dýchanie a fonáciu (tvorenie hlasu), a preto nie je možné dosiahnuť presné artikulovanie. Nie je možné dobre vnímať, a preto ani napodobniť, melódiu reči. Hlasový prejav preto býva horšie zrozumiteľný.
• Sémantická oblasť: Sluchovo postihnutí často presne nechápu význam jednotlivých slov, a preto si ich zamieňajú či ich nesprávne používajú, majú menšiu slovnú zásobu. Obmedzený býva hlavne aktívny slovník, t.j. množstvo slov, ktoré človek sám používa vo svojom zdieľaní.
• Syntaktická oblasť: Sluchovo postihnutí nemajú dostatočnú znalosť gramatických pravidiel ani citlivosť k ich používaniu, nedodržiavajú správnu vetnú stavbu. Preto nepoužívajú správne rôzne gramatické tvary a nezachovávajú slovosled.
• Pragmatická zložka: Je sociálne - rečovou kompetenciou, ide o komunikačné využitie jazykových kompetencií, ich adekvátnosť a efektivitu.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných základnými polohami, pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Posunkový jazyk je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné, otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom, komunikácia prestáva byť záťažou, stáva sa normálnym zdrojom informácií.
• Posunkovaná alebo znakovaná slovenčina: Je doslovným prekladom ústnej reči do posunkového jazyka.
• Prstová abeceda: Jeden znak predstavuje jedno písmeno, z písmen je potrebné zložiť slová. Ide o pomerne zdĺhavý spôsob vyjadrovania.

Kompenzačné pomôcky

Moderné technológie prinášajú nové možnosti pre kompenzáciu sluchových strát.

Sluchovo postihnutý jedinec ako prvú kompenzačnú pomôcku zo zdravotnej poisťovne dostáva načúvací prístroj na základe lekárskeho odporúčania lekára - foniatra. Ak ide o dieťa, má v prípade potreby nárok na 1 prístroj na každé ucho. Ku každému prístroju je nutné dať vyrobiť individuálnu ušnú koncovku, aby nedochádzalo k spätnej väzbe.

Modernejšou formou načúvacieho prístroja je kochleárny implantát (KI), ktorého najväčšou výhodou je možnosť počutia aj ľuďom s percepčnou hluchotou. Veľmi sa osvedčil u nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku a u nepočujúcich detí, ktoré ho získali v prelingválnom období, nakoľko sa u nich mohla rozvíjať reč skoro prirodzenou formou.

Ďalšie kompenzačné pomôcky zahŕňajú druhý načúvací prístroj, svetelné alebo vibračné signalizácie a pod.

Včasné odhalenie porúch sluchu u najmenších detí môže v dnešnej dobe pomocou najmodernejších techník a operačných zákrokov umožniť pacientom v budúcnosti viesť plnohodnotný život.

Dobrou správou pre sluchovo postihnutých ľudí je aj novinka z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok-Fakultná nemocnica, kde zavádzajú unikátnu operačnú technológiu. Nový implantát použili po prvýkrát pri operácii v polovici januára tohto roka. „Budeme sa snažiť vybaviť každého slovenského pacienta, ktorý bude indikovaný na takúto operáciu. Ročne budeme aplikovať päť až 10 implantátov, postupne chceme počet zvyšovať. Operáciu zaplatí zdravotná poisťovňa z limitu nemocnice," približuje situáciu zástupca riaditeľa nemocnice Ladislav Slobodník. "Ak človek prišiel o sluch postupne, implantát mu umožní, aby začal vnímať zvuk, reč, prípadne aj telefonovať. Samozrejme, nie je to plnohodnotná náhrada sluchu ako nám dáva príroda, ale je to podobné. Kvalitu navrátenia sluchu po operácii môžeme odhadnúť podľa stupňa poškodenia sluchu. Implantát je elektróda, ktorá sa zavádza do slimáka v uchu. Implantát novej kategórie poskytuje vyššiu kvalitu sluchovej funkcie, pretože je plne automatizovaný. "Vyberá si prostredie, v ktorom bude pacient počúvať a vie si upraviť mód, ktorým bude prenášať zvuk. O výbere pacientov budú rozhodovať indikačné kritériá. "To znamená, aká je porucha sluchu, anatomické pomery, typ vývojovej chyby vo vnútornom uchu, vek a ďalšie. Nejde len o chirurgickú operáciu, ale aj o pooperačnú starostlivosť," vymenoval Sičák. Implantát bude stáť vyše 23-tisíc eur. "Výrobca poskytol zľavu, teda ide o rovnakú cenu, akú mali doterajšie implantáty používané na Slovensku," podotkol Sičák.

Vzdelávanie a pracovná integrácia

Sluchovo postihnuté deti sa vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexná starostlivosť a špeciálna výchova sú potrebné hneď po zistení sluchového postihnutia, pretože raná výchova (od narodenia do troch rokov) je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.

Pedagogika sluchovo postihnutých sa člení na pedagogiku nepočujúcich a pedagogiku nedoslýchavých. Má úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam, ako sú: Všeobecná pedagogika, Fonetika, Logopédia, Psychopédia, Pedagogika telesne, zrakovo postihnutých, Pedagogická audiológia, Neurológia, Pediatria, Foniatria, Elektroakustika, Patopsychológia, Sociológia.

Sluchové postihnutie môže predstavovať bariéru v pracovnom živote, avšak s vhodnou podporou a prispôsobením pracovného prostredia môžu sluchovo postihnutí jedinci úspešne vykonávať rôzne profesie.

Dôležité faktory pre úspešnú integráciu v pracovnom prostredí

• Vzdelávanie a kvalifikácia: Získanie kvalitného vzdelania a odbornej prípravy je kľúčové pre zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu práce.
• Komunikačné zručnosti: Rozvoj efektívnych komunikačných stratégií, vrátane orálnej reči, odzerania, posunkového jazyka alebo písomnej komunikácie.
• Technologické pomôcky: Využívanie načúvacích prístrojov, kochleárnych implantátov, softvéru na rozpoznávanie reči a iných technológií, ktoré uľahčujú komunikáciu a prácu.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zabezpečenie vizuálnych signálov, tlmočníkov posunkového jazyka, úprava akustiky a iné úpravy, ktoré zohľadňujú potreby sluchovo postihnutých zamestnancov.
• Podpora zo strany zamestnávateľa a kolegov: Vytvorenie inkluzívnej pracovnej kultúry, kde sú sluchovo postihnutí zamestnanci akceptovaní a podporovaní.

Oblasti zamestnania vhodné pre sluchovo postihnutých

Sluchovo postihnutí sa môžu uplatniť v rôznych oblastiach, kde nie je kladený prílišný dôraz na sluchovú komunikáciu. Niektoré príklady:

• Informačné technológie: Programovanie, vývoj softvéru, web dizajn.
• Grafický dizajn: Tvorba vizuálnych materiálov, ilustrácie.
• Umenie a remeslá: Keramika, sochárstvo, maliarstvo, šitie, stolárstvo.
• Administratíva a kancelárske práce: Spracovanie dát, fakturácia, účtovníctvo.
• Výroba a priemysel: Práca na strojoch, montáž, kontrola kvality (s vizuálnymi signálmi).
• Poľnohospodárstvo: Pestovanie rastlín, chov zvierat.
• Služby: Opravy, údržba, čistenie.

Nedávno otvorili desiatu prevádzku Deaf Kebabu, kde jedlo servírujú nepočujúci. Dvaja bratia z Veľkého Krtíša si otvorili sieť Deaf Kebabov, v ktorých zamestnávajú ľudí so sluchovým postihnutím. Dokumentaristka Viera Čakányová o nich natočila film Nepočujúca väčšina, ktorý veľmi trefne a výstižne približuje komunitu Nepočujúcich.

Spoločenské vnímanie a komunita

Život s poruchou sluchu znamená často pohybovať sa medzi dvoma svetmi - svetom počujúcich a svetom nepočujúcich. Pochopenie a akceptácia odlišnosti je kľúčom k inklúzii.

Ľudia boli odjakživa priťahovaní k iným ľuďom, ktorí majú podobné životné skúsenosti, zázemie, jazyk alebo hodnoty. Nepočujúci ľudia mali (majú) dlhodobo v počujúcej spoločnosti ťažkú pozíciu. V minulosti ich neprávom pokladali za mentálne postihnutých, keďže mali málo zrozumiteľnú reč a používali posunkový jazyk, ktorý počujúci ľudia považovali iba za zhluk gest a mimiky. V minulosti vnímali počujúcich ľudí ako tých, ktorí mali tendenciu ich „prerobiť/opraviť“, aby sa čo najviac podobali na počujúcich - naučili sa hovoriť, odzerať a zaradili sa do spoločnosti počujúcich. Veľa nepočujúcich preto začalo vnímať počujúcich ako niekoho, kto im berie to, čo je pre nich prirodzené a vzácne - jazyk, v ktorom vedia dobre a ľahko komunikovať.

Vznikla nedôvera k počujúcej spoločnosti, ktorá sa prehĺbila ešte viac po medzinárodnej konferencii v Miláne v roku 1880, kde sa rozhodlo, že sa nepočujúce deti budú odteraz v škole učiť iba hovoriť a nie posunkovať. Toto rozhodnutie spôsobilo, že sa posunkový jazyk začal na školách zakazovať a nepočujúci učitelia a vychovávatelia, ktorí dovtedy používali so žiakmi posunkový jazyk, stratili prácu. Mnohí nepočujúci však mali problém naučiť sa čisto hovoriť, odzerať a vnímať informácie sluchom (v tom čase ešte neboli také kvalitné prístroje, aké máme teraz). Pohybovať sa v počujúcej komunite ich stálo veľmi veľa námahy…. a tak napriek prísnemu zákazu posunkovať v škole posunkovali, kde sa dalo. Komunita Nepočujúcich tak rástla aj naďalej mimo oficiálneho školského prostredia.

Nepočujúci ľudia si dlhodobo uvedomovali, že napriek veľkej snahe, ktorú učeniu sa hovoriť venovali, počujúca spoločnosť ich nikdy úplne neprijala. Je preto prirodzené, že si ešte viac chránili vlastnú komunitu, kde sa cítili byť rovnocenní. Posunkový jazyk sa medzitým začal vnímať na základe výskumov v zahraničí ako plnohodnotný jazyk.

Existujú rôzne skupiny ľudí s poruchou sluchu s odlišnými identitami a preferenciami.

Sluchovo postihnutí (preferujúci počujúcu spoločnosť)

• Preferujú počujúcu spoločnosť a jej hodnoty, ktoré im boli od mala počujúcimi rodičmi vštepované.
• Pokladajú hovorený jazyk za hlavný spôsob komunikácie.
• Rodičia ich posunkový jazyk v detstve neučili a oni sa ho ani teraz v dospelosti nechcú učiť.
• Snažia sa dosiahnuť, aby ich schopnosť počúvať, odzerať a zreteľne hovoriť bola na čo najlepšej úrovni, pretože si prajú byť čo najviac integrovaní do počujúcej spoločnosti.
• Sa väčšinou vzdelávali v integrovaných podmienkach medzi počujúcimi deťmi.

Kultúrne Nepočujúci (preferujúci komunitu Nepočujúcich)

• NEvnímajú seba samých ako postihnutých, len kultúrne iných.
• Preferujú Nepočujúcu spoločnosť a jej hodnoty, zvyky a tradície, ktoré im odmala vštepovali Nepočujúci rodičia.
• Zvyknú seba samých označovať ako kultúrne Nepočujúcich.
• Sú hrdí na svoju identitu Nepočujúceho človeka.
• Pokladajú posunkový jazyk za hlavný spôsob komunikácie. Tento jazyk pokladajú za ICH vlastný jazyk - jazyk komunity Nepočujúcich.
• Pokladajú za svoj domov komunitu Nepočujúcich, kde sa primárne používa posunkový jazyk a menší dôraz sa kladie na hovorenú reč.
• Za dôležité pokladajú zvládnuť písanú formu hovoreného jazyka.
• Nemajú pocit, že prišli o niečo vzácne tým, že nepočujú. Niektorí (ale zďaleka nie všetci) preto nenosia načúvacie prístroje a nezvolili by si počutie ani vtedy, keby mali „čarovný prútik“.

Existuje aj skupina ľudí, ktorí sa pohybujú v oboch svetoch. Používajú moderné technológie (načúvacie prístroje, kochleárne implantáty), ale zároveň sa naučili komunikovať aj posunkami. Posunkový jazyk zvládli vďaka rodičom v detstve, alebo tak, že sa ho počas dospievania alebo v dospelosti začali učiť na kurzoch posunkového jazyka alebo tým, že sa začali stretávať s nepočujúcimi v kluboch Nepočujúcich.

Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS) je združenie, ktoré sa snaží o skvalitňovanie života osôb s postihnutím sluchu, podporuje ich realizáciu a zlepšuje ich podmienky pre život. Je členom Svetovej federácie Nepočujúcich (WFD) a Európskej únie nepočujúcich (EUD).

Svet nepočujúcich je založený na obraze - ich jazyk, myslenie aj vnímanie sveta. Ide svojím spôsobom o celkom inú realitu. Preto môžu mať problémy pri čítaní s porozumením, s vnímaním metafory, preneseného významu a humoru so skrytou pointou.

Jedným z ďalších dôležitých cieľov ANEPS je spájanie tých, ktorí v pomoci osobám s postihnutím sluchu vidia zmysel a poslanie, a takisto spolupráca s organizáciami rovnakého alebo podobného zamerania, ktorej výsledkom je zmierňovanie následkov, ktoré postihnutie sluchu prináša.

Vedeli ste o tom, že nepočujúce deti dokážu spievať? „Tiché spievanie“ si treba predstaviť asi tak, že originálnu hudbu a text deti počas vystúpenia prekladajú do posunkovej reči. O schopnostiach a talente detí s poruchami sluchu sa presvedčili aj lekári na Popradských lekárskych dňoch, ktorým žiaci zo Základnej školy pre sluchovo postihnutých z Ostravy - Poruby predviedli svoje spevácke umenie. „Vnímanie hudby závisí od stupňa sluchovej poruchy a jednotlivé poruchy sú kompenzované slúchadlami, takže deti sú schopné vnímať hudbu, ale sú medzi nimi aj deti s praktickou hluchotou,“ uviedla po vystúpení detí vychovávateľka Simona Pelhřimovská, ktorá krúžok tichého spievania aj vedie. “Náš krúžok vznikol preto, aby sme verejnosti priblížili znakový jazyk a problematiku detí so sluchovým postihnutím,“ hovorí Pelhřimovská. Rytmus a jednotlivé slová deťom pri spievaní ukazuje vedúca krúžku.

Jednou z možností, ako zistiť o svete nepočujúcich viac, je Deň otvorených dverí na Strednej odbornej škole pre žiakov so sluchovým postihnutím na Koceľovej ulici v Bratislave. Od štvrtej do pol piatej sa počujúci aj nepočujúci rodičia sluchovo postihnutých detí budú môcť dozvedieť viac o Mobilnom pedagógovi, vďaka ktorému môžu rozvíjať intelekt a jazykové zručnosti nepočujúceho dieťaťa. Pre rozvoj reči a intelektových schopností je totiž obdobie do 3 rokov dieťaťa obzvlášť dôležité. Neodhalená a nekorigovaná ťažká porucha sluchu alebo hluchota môžu totiž spôsobiť, že sa dieťaťu nevyvinie reč a zabrzdí sa jeho mentálny vývoj. Preto je kľúčové začať s dieťaťom pracovať čo najskôr. Ranej starostlivosti sa venuje aj program Mobilný pedagóg, ktorý po prvý raz na Slovensku rozbehol Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis. Od piatej do šiestej si môžu návštevníci zistiť viac o nepočujúcich a naučiť sa pár slov z posunkového jazyka od skúseného lektora Róberta Šarina.

tags: #co #si #myslime #o #sluchovo #postihnutych