PN alebo podpora v nezamestnanosti: Čo je výhodnejšie a aké sú podmienky?

Strata zamestnania alebo neschopnosť pracovať z dôvodu choroby môže mať významný finančný dopad. Na Slovensku existujú dva hlavné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré majú pomôcť preklenúť takéto obdobia: práceneschopnosť (PN) a podpora v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti). Hoci oba slúžia na zabezpečenie príjmu v krízových situáciách, fungujú odlišne a majú rôzne podmienky.

Práceneschopnosť (PN)

Práceneschopnosť (PN) je dávka, ktorá sa poskytuje v prípade, že zamestnanec nie je schopný vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na rozdiel od podpory v nezamestnanosti, PN nie je podmienená stratou zamestnania, ale zdravotným stavom.

Ako funguje PN?

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2022 používa len výnimočne.

Výplata dávok počas PN

• Náhrada príjmu od zamestnávateľa: Prvých 10 dní PN dostávate náhradu príjmu od zamestnávateľa. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
• Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne: Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Výška dávok PN

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu. U zamestnancov predstavuje nemocenské:

• 1. až 3. deň: 25 % denného vymeriavacieho základu.
• 4. až 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 11. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu (vypláca Sociálna poisťovňa).

V ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí:

• Od 1. do 3. dňa PN: nemocenské je 25 % DVZ alebo PDVZ.
• Od 4. dňa PN: nemocenské je 55 % DVZ alebo PDVZ.

Denný vymeriavací základ (DVZ) je priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Príklad výpočtu PN

Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.

• 1. - 3. deň (25 % DVZ): 3 dni x 39,60 eur x 0,25 = 29,70 eur
• 4. - 10. deň (55 % DVZ): 7 dní x 39,60 eur x 0,55 = 152,46 eur
• 11. - 21. deň (55 % DVZ, Sociálna poisťovňa): 11 dní x 39,60 eur x 0,55 = 240,20 eur

Celková výška PN je približne 422,36 eur. Maximálna výška nemocenského sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. PN sa vypláca maximálne 52 týždňov. Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.

Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.

PN po materskej/rodičovskej dovolenke

Po skončení rodičovskej dovolenky (RD) môžete ísť hneď na PN. Ak v rozhodujúcom období neodpracujete aspoň 21 dní alebo 168 hodín (do začiatku PN), používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú by ste dosiahli od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by ste zrejme dosiahli. PN vám neovplyvní výpočet tehotenského, ani materského. Budete mať nárok na materské z ochrannej lehoty, či budete na PN, či na ÚP.

Podpora v nezamestnanosti

Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá vám pomôže preklenúť obdobie bez práce. Štát dnes ponúka dávku v nezamestnanosti, a teda podporu, ktorá pomáha preklenúť obdobie bez výplaty.

Poistenie v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je povinne poistený aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z tohto poistenia je následne uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Pre živnostníkov je toto poistenie dobrovoľné, avšak väčšina z nich si ho neplatí.

Dávka v nezamestnanosti: Podmienky nároku

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Do tejto lehoty sa započítava zamestnanie, ale aj samostatná zárobková činnosť, ak ste si platili dobrovoľné poistenie. Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?

Prvým krokom je registrácia na úrade práce. Odporúča sa to urobiť do 10 dní od skončenia pracovného pomeru. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Žiadosť môžete podať aj online cez portál Slovensko.sk. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Dĺžka a výška podpory v nezamestnanosti

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Dávku v nezamestnanosti môžete poberať maximálne 6 mesiacov. To bude platiť aj v roku 2026. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov.

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Od roku 2026 bude podpora v nezamestnanosti kratšia a nižšia, nie časovo, ale finančne. Tri mesiace dostanete ešte „plnú“ dávku, potom pôjde každý mesiac nižšie.

Ak si predtým zarábal napríklad 1 500 eur mesačne, dnes máš nárok na podporu vo výške približne 764 eur mesačne. Dávka v nezamestnanosti sa počíta maximálne z dvojnásobku priemernej mzdy. V roku 2024 to bolo 1 524 eur.

V tabuľke č. 2 a č. 3 je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku.

Tab. č. 2 - Výška dávky v nezamestnanosti určená z tzv. konštanty

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Prerušenie a opätovné poberanie dávky v nezamestnanosti

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Ak si človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory. Ak začneš pracovať ešte počas podpory, Sociálna poisťovňa výplatu dávky zastaví. No o zvyšok neprídeš. Napríklad: podporu si poberal tri mesiace, potom si sa zamestnal, no po roku znovu prídeš o prácu.

Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Jednorazové vyplatenie dávky v nezamestnanosti

Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ak hovorí Zákon o sociálnom poistení, poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky.

Ak už podporu nechceš čerpať neskôr, môžeš požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % zo zvyšku. Ale pozor: druhú polovicu už nikdy nedostaneš. Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce. Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Evidencia na úrade práce

Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka.

Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjmy z prenájmu nehnuteľností, z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy, podáva daňové priznanie typu B. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.

PN alebo podpora: čo sa oplatí viac?

Rozhodovanie medzi PN a podporou v nezamestnanosti závisí od konkrétnej situácie. Ak ste chorí a nemôžete pracovať, PN je prirodzená voľba. Ak ste stratili prácu, podpora v nezamestnanosti vám pomôže preklenúť obdobie hľadania nového zamestnania.

Dobrý deň, ak by ste išli hneď na PN, úrad práce by Vás nezaevidoval. Resp. zaevidoval až po skončení PN. Ak by ste nešli na PN hneď, ale najprv na úrad práce, tak podpora môže byť vyplácaná maximálne 6 mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Toto poskytovanie by sa prerušilo za dni, ak by ste išli napr. na PN.

Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu (prvé tri dni 25%) a výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu. Je dôležité mať na pamäti, že PN vám neovplyvní výpočet tehotenského, ani materského. Budete mať nárok na materské z ochrannej lehoty, či budete na PN, či na ÚP.

Pri nároku na podporu musíte splniť podmienku, že ste v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky - 730 dní. Tieto dni splníte, budete mať po PN nárok na podporu. Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava aj obdobie čerpania materskej dovolenky, obdobie práceneschopnosti ako aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky za predpokladu, že v tomto období pracovný pomer trval a toto obdobie spadá do posudzovaného obdobia.

PN vám neovplyvní výpočet podpory. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak ste v rozhodujúcom období mali len obdobie poistenia v nezamestnanosti trvaním rodičovskej dovolenky (boli ste na RD do troch rokov dieťaťa), tak denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov pred začiatkom čerpania rodičovskej dovolenky a nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho VZ. Bude záležať od toho, koľko ste zarábali pred materskou.

tags: #co #sa #oplati #viac #pn #alebo