Podmienky a požiadavky pre prácu a členstvo v klube seniorov

Kluby seniorov predstavujú dôležité zariadenia, ktoré slúžia na podporu aktívneho a plnohodnotného života seniorov. Ponúkajú im priestor pre záujmovú, kultúrnu a spoločenskú činnosť, čím prispievajú k udržiavaniu ich fyzickej a psychickej pohody. Práca v týchto kluboch môže byť rôznorodá a vyžaduje si špecifické znalosti a zručnosti. Tento článok sa zameriava na podmienky práce v kluboch seniorov, postupy poskytovania sociálnych služieb a ďalšie relevantné informácie.

Štatút Klubu seniorov obce Mýtna a jeho význam

Na základe § 4 ods.3 písmeno l) zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zriaďuje Obec Mýtna Klub seniorov ako záujmové združenie pre seniorov. V klube seniorov sa vytvárajú podmienky pre záujmovú a kultúrnu činnosť na podporu a udržiavanie fyzickej a psychickej aktivity občanov. Sídlo klubu je na Obecnom úrade Mýtna a jeho názov je Klub seniorov pri Obecnom úrade v Mýtnej.

Poslanie a charakter činnosti klubu seniorov

Klub seniorov najmä podnecuje aktivitu občanov obce, umožňuje kultúrno-spoločenský život a začleňuje ich do života spoločnosti. Uspokojuje ich kultúrne a spoločenské potreby a poskytuje im prostredníctvom iných organizácií a inštitúcií spoločenské, zdravotnícke a poradenské služby.

Činnosť klubu seniorov je zameraná na:

• Prácu v záujmových krúžkoch
• Organizovanie podujatí a akcií pre členov klubu
• Spoluprácu členov klubu na príprave podujatí a akcií organizovaných obcou
• Výchovno-vzdelávaciu činnosť
• Organizovanie zájazdov
• Verejnoprospešnú prácu

Organizačná štruktúra a vedenie klubu

Klub seniorov nemá právnu subjektivitu a je organizačnou jednotkou obce ako súčasť Obecného úradu v Mýtnej, ktorý ho riadi prostredníctvom orgánov obce. Funguje na princípe svojpomoci. Klub seniorov bezprostredne riadi výbor KS a za jeho celkovú činnosť zodpovedá predseda.

Výbor KS má 5 členov zvolených výročnou členskou schôdzou s trvalým bydliskom Mýtna. Tento zabezpečuje vnútorný chod a režim fungovania KS. Funkcia vo výbore je dobrovoľná a čestná. Predseda KS je zároveň členom výboru. Najvyšším orgánom KS je členská schôdza, ktorú zvoláva predseda minimálne 1x ročne. Klub seniorov je napojený na rozpočet obce, schvaľovaný Obecným zastupiteľstvom obce Mýtna. Členom klubu seniorov sa stáva fyzická osoba podaním prihlášky a zaplatením členského príspevku.

Náplň práce orgánov klubu seniorov

Členská schôdza klubu seniorov:

• Hodnotí činnosť klubu seniorov
• Stanovuje úlohy na ďalší rok
• Schvaľuje plán činnosti
• Rozhoduje o výške členského príspevku na príslušný rok
• Navrhuje obci rozpočet klubu seniorov každoročne do konca bežného roka na rok nasledujúci

Výbor klubu seniorov:

• Riadi a kontroluje plnenie plánu činnosti klubu seniorov
• Volí predsedu klubu seniorov
• Kontroluje a rozhoduje o účelnosti využívania finančných prostriedkov
• Podieľa sa na zabezpečovaní plánovaných akcií klubu seniorov
• Hodnotí aktivitu členov klubu seniorov
• Schvaľuje celkový poriadok v klube seniorov a dodržiavanie Štatútu klubu seniorov
• Zodpovedá za poriadok v klube seniorov
• Zabezpečuje akcie podľa plánu činnosti
• Zabezpečuje propagáciu klubu seniorov

Predseda klubu seniorov:

• Predkladá výboru klubu seniorov a obecnému zastupiteľstvu správu o činnosti klubu raz ročne v období konania výročnej členskej schôdze
• Vedie evidenciu členov klubu seniorov
• Zodpovedá za finančné hospodárenie klubu
• Vedie o čerpaní finančných prostriedkov z iných zdrojov ako i od obce dokumentáciu
• Vykonáva zúčtovanie čerpania príspevku obce ako i ďalších prostriedkov
• Uzatvára dohody so sponzormi v spolupráci s obcou
• Vedie evidenciu o činnosti klubu
• Zodpovedá za hospodárne využívanie zvereného majetku a energií

Hospodárenie a finančné zabezpečenie klubu

Finančné prostriedky na činnosť klubu seniorov získava tento z prostriedkov obce, sponzorov a vlastnou činnosťou. Finančné prostriedky pre činnosť klubu seniorov na základe predloženého plánu činnosti schvaľuje obecné zastupiteľstvo v rozpočte obce na príslušný rok. Obec poskytne finančné prostriedky len ak klub seniorov vyvíja aktívnu činnosť. Finančné prostriedky sa neposkytnú, ak sa zistí, že klub seniorov neplní svoje poslanie, nevykazuje primeranú činnosť alebo sa prostriedky používajú na iné než určené ciele, resp. sa zneužívajú. Klub seniorov je povinný obci zúčtovať príjmy a výdavky klubu najneskôr do konca rozpočtového roka.

Prevádzka a užívanie klubu seniorov

Výbor klubu seniorov zverejňuje prostredníctvom obecného rozhlasu a internetu informácie pre svojich členov. Členovia a návštevníci klubu seniorov sú oprávnení využívať priestory pri organizovanej činnosti. Pri návšteve klubu seniorov sa členovia správajú tak, aby nerušili domáci poriadok s prihliadnutím na čistotu a poriadok v klube, ochranu majetku. Členovia klubu sú k sebe ohľaduplní, nevyvolávajú medzi sebou spory, upevňujú medzi sebou dobré medziľudské vzťahy a podľa daných možností sú si navzájom nápomocní. V priestoroch klubu sa nefajčí a nehrajú sa hazardné hry.

Osobnosť a kompetencie sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu.

Empatia a životný optimizmus

Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.

Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu a má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

Jazyk a komunikácia sociálneho pracovníka

Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Schopnosť práce v tíme a sebainštrumentalizácia

Schopnosť práce v tíme je dôležitá, pretože sociálny pracovník bude neustále pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo. Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument, predpokladá, že sociálny pracovník bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.

Kľúčové kompetencie sociálneho pracovníka

Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.

Sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, učí sa zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácií v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Sociálny pracovník v praxi zariadení pre seniorov

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Sociálny pracovník sa podieľa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov, odvádzaní pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy). Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Individuálna a skupinová práca s obyvateľmi

Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.

Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Proces poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb

Proces poskytovania alebo zabezpečenia sociálnej služby v klube seniorov, alebo inom zariadení, má svoje presné kroky. Klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC a žiada o poskytnutie tejto služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ má mať písomne vypracovaný transparentný a zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby.

Žiadosť a posudok o odkázanosti

1. Žiadosť o posúdenie odkázanosti: Občan podá žiadosť o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu, druh sociálnej služby alebo druh zariadenia sociálnych služieb. Žiadosť sa podáva v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku.
2. Posudok o odkázanosti: Na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu, teda na konkrétny druh sociálnej služby.

Žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby a zmluva

3. Žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby: Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a má záujem o jej poskytovanie alebo zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie jej poskytovania. Taktiež, ak má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, musí písomne požiadať príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie jej poskytovania.
4. Poskytovanie alebo zabezpečenie služby: Obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby, alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa.
5. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby: Občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný, môže požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu, povinnosti obce alebo VÚC sú splnené. Ak zariadenie nemá voľné miesto, bezodkladne zašle žiadosť obci alebo VÚC, ktorá vedie poradie žiadateľov.

V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, požiada ho o poskytovanie tejto sociálnej služby. Ak nie je možné zabezpečiť službu v zariadení, obec alebo zariadenie zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby posúdenia odkázanosti a v rámci tejto služby sa poskytuje aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu s poskytovateľom priamo a platí úhradu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov (tzv. samoplatca).

Úhrada za sociálne služby a finančné príspevky

Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku úhrady. Ak obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok, je povinná ju aj spolufinancovať, bez ohľadu na trvalý pobyt klientov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) poskytuje na základe žiadosti obci finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie.

Odkázanosť na sociálnu službu v nízkoprahových zariadeniach a pri sociálnych službách krízovej intervencie posudzuje priamo poskytovateľ sociálnej služby. VÚC sa môže vopred dohodnúť s neverejným poskytovateľom o poskytovaní sociálnej služby vzhľadom na preukázateľný alebo predpokladaný dopyt a následne uzavrieť zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na prevádzku.

VÚC "objednáva" u poskytovateľov poskytovanie sociálnej služby klientom aj v prípade sociálnej služby, o ktorej odkázanosti sa nerozhoduje. Požiadanie budúceho poskytovateľa o poskytovanie tejto služby môže byť realizované aj predbežne a rámcovo, alebo aj na konkrétneho klienta alebo konkretizovaný počet klientov. Závisí to od povahy a účelu sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa.

Ak si občan vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC ho nepožiadal a nezazmluvnil na finančnú podporu, môže byť sociálna služba poskytnutá len ako tzv. samoplatcovi. Ak obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, ktorého si vybral klient, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy. Ak klient uzatvorí zmluvu s neverejným poskytovateľom bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby obcí/VÚC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky.

Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

Povinnosti obce pri poskytovaní sociálnych služieb

Obec je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s dopytom zo strany cieľových skupín. Obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

Obec môže poskytovať sociálne služby, napríklad sociálne poradenstvo, nízkoprahové denné centrum prostredníctvom založenej právnickej osoby, alebo aj samostatne ako obec, napríklad v priestoroch denného centra (klubu dôchodcov). Zákon o sociálnych službách neurčuje, v akých konkrétnych priestoroch má byť sociálna služba poskytovaná, ale ustanovuje požiadavku preukázania právneho vzťahu k týmto priestorom a oprávnenosti ich užívania na určený účel, a to spolu s plnením súvisiacich hygienických podmienok v týchto priestoroch.

Práca zamestnaných seniorov

Zamestnaní dôchodcovia majú právo na rovnaké výhody a benefity od zamestnávateľa, ako zamestnanci, ktorí ešte nedosiahli dôchodkový vek.

Práca na riadnu pracovnú zmluvu

Ak dôchodca pracuje na plný úväzok, má nárok na:

• Päť týždňov dovolenky
• Príplatky
• Náhrady príjmu
• Ďalšie výhody (príspevky na stravovanie, cestovné)
• Ochrana pri prepúšťaní podľa Zákonníka práce (výpovedná lehota, odstupné)
• Príplatok za prácu počas sviatku (100 % z priemerného hodinového zárobku)

Nárok na voľno od zamestnávateľa

Zamestnávateľ musí umožniť pracovné voľno za určitých okolností:

• Vyšetrenie alebo ošetrenie: voľno s platením mzdy na potrebný čas, maximálne 7 dní za rok.
• Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie: rovnako ako vyššie.
• Úmrtie manžela alebo dieťaťa: 2 dni voľna a ďalší deň na účasť na pohrebe.
• Úmrtie súrodenca alebo rodiča: 1 deň voľna a ďalší deň, ak zabezpečuje pohreb.
• Nepriaznivé poveternostné podmienky (pre osoby so zdravotným postihnutím): nárok na voľno.
• Sťahovanie v tej istej obci: 1 deň voľna bez platenia mzdy.
• Sťahovanie do inej obce: až 2 dni voľna.
• Sťahovanie v záujme zamestnávateľa: voľno s platením mzdy.

Nemocenské a ošetrovné dávky

• Nemocenská dávka: Poskytuje sa poistencovi pri dočasnej práceneschopnosti kvôli chorobe alebo úrazu, alebo ak je v karanténe. Prvé 3 dni: 25 % z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, od 4. dňa: 55 %. Zamestnávateľ platí nemocenské prvých 10 dní, potom Sociálna poisťovňa. Nemocenské je možné dostávať až 52 týždňov. Odvody na nemocenské poistenie platia aj dôchodcovia (starobní, predčasní, invalidní), ak pracujú na zmluvu, alebo sú predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu.
• Ošetrovné: Poskytuje sa pri osobnom a celodennom ošetrovaní chorého člena rodiny (dieťa, manžel, manželka, rodič, rodič manžela/manželky). Platí aj pri starostlivosti o zdravé dieťa do 10 rokov v karanténe, alebo ak je zariadenie, kde dieťa žije, uzavreté alebo v karanténe. Suma ošetrovného je 55 % z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a poskytuje sa maximálne 10 dní.

Iné podmienky pri práci na dohodu

Penzisti pracujúci na dohodu si nemôžu nárokovať dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ďalšie príspevky. Od zamestnávateľa dostanú aspoň minimálnu mzdu a neplatené voľno v prípade osobných prekážok (lekárska návšteva). Môžu si uplatniť odvodovú výnimku, ak ich príjem nepresiahne 200 eur, čo znamená, že neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Ak príjem prekročí túto hranicu, platia odvody len z rozdielu. Vďaka tejto úľave môžu pracovať na dohodu bez toho, aby im bola zastavená výplata predčasného dôchodku, pokiaľ ročný príjem nepresiahne 2 400 eur. Ak penzisti neplatia odvody, nemajú nárok na zvýšenie dôchodku. Invalidní dôchodcovia platia odvody, ktoré sa počítajú do starobného dôchodku.

Zaradenie zamestnancov do platových tried v zariadeniach sociálnych služieb pre seniorov

Zamestnávateľ pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa prílohy č. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom. V zmysle nariadenia vlády č. 341/2004 Z. z. (Katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme - časť 15. 3. 4.).

Členstvo a organizačný poriadok Združenia kresťanských seniorov Slovenska (ZKS)

Organizačný poriadok (OP) Združenia kresťanských seniorov Slovenska (ZKS) vydáva Predsedníctvo ZKS podľa čl. 20 ods. 1 písm. a) Stanov Združenia kresťanských seniorov Slovenska (ďalej len „Stanovy“).

Individuálne členstvo

Ten, kto sa chce stať individuálnym členom ZKS a spĺňa podmienky čl. 5 ods. 2 Stanov, vyžiada si od klubu, ktorého členom sa chce stať, formulár členskej prihlášky (príloha č. 2). O prijatí za člena rozhoduje klub na svojom zhromaždení na základe stanoviska výboru klubu. Klub môže rozhodnutím svojho zhromaždenia poveriť výbor klubu, aby o prijatí za člena rozhodoval výbor klubu. Po prijatí nového člena hospodár klubu mu vystaví a odovzdá členský preukaz (príloha č. 2) opatrený bežným číslom člena podľa evidenčného poradia v klube, pečiatkou klubu a podpisom predsedu klubu. Individuálny člen ZKS môže byť členom len jedného klubu.

Kolektívne členstvo a čestné členstvo

Prihláška kolektívneho člena (čl. 5 ods. 3 Stanov) podaná v klube sa schvaľuje rovnako ako prihláška individuálneho člena. O schválení prihlášky kolektívneho člena podanej v niektorom orgáne ZKS rozhoduje predsedníctvo príslušného orgánu. Pri udelení čestného členstva sa postupuje podľa čl. 5 ods. 7 Stanov. Štatút sympatizanta udeľuje na základe žiadosti Predsedníctvo ZKS podľa čl. 5 ods. 8 Stanov občanovi, ktorý súhlasí so Stanovami a programom ZKS a chce ho podporovať, ale nežije na území Slovenska.

Práva a povinnosti členov

Na individuálneho i čestného člena ZKS sa vzťahujú práva a povinnosti podľa č. 6 Stanov, ods. 1 a 2. Ak disciplínu porušuje člen ZKS, ktorý zastáva funkcie v orgánoch mimo svojho klubu, zodpovedá sa za to najvyššiemu orgánu, ktorého je členom. Tento orgán rozhoduje o návrhu klubu, ak člen porušuje disciplínu v klube, aj z vlastnej iniciatívy, ak člen porušuje disciplínu ako funkcionár. Ak člen porušuje disciplínu ako funkcionár, orgán si vyžiada stanovisko klubu, v ktorom je tento členom.

Podľa závažnosti porušenia disciplíny členom pri zvážení všetkých okolností podľa čl. 6 ods. 4 Stanov, môže sa rozhodnúť o potrestaní člena sankciami a to na zhromaždení klubu alebo na zasadaní orgánu, ktorý rozhoduje o porušení disciplíny. Sankcie môžu zahŕňať odvolanie z funkcie alebo zrušenie členstva pre neplnenie členských povinností alebo vylúčenie zo ZKS pre poškodenie záujmov alebo mena ZKS. Rozhodnutie o sankcii sa členovi doručí písomne. Ak člen nesúhlasí s rozhodnutím, môže podať písomné námietky, ktoré klub alebo orgán predloží so svojím stanoviskom na vyšší orgán, ktorý o veci definitívne rozhodne, a to po prešetrení kontrolnou komisiou. Pri porušení disciplíny kolektívnym členom sa postupuje obdobne.

Založenie a zánik klubu ZKS

Klub ZKS sa zakladá podľa čl. 8 Stanov, a to s vedomím územného centra (ďalej len ÚC). Zakladá sa z iniciatívy predsedu ÚC alebo iného funkcionára. Klub možno založiť aj rozhodnutím zhromaždenia o rozdelení existujúceho klubu, ak o tom rozhodne väčšina zúčastnených. Na ustanovujúcom zhromaždení klubu sa zúčastňuje predseda ÚC alebo ním poverený člen ako hosť, ktorý na zhromaždení nehlasuje.

Klub zanikne rozhodnutím ÚC podľa čl. 9 ods. 1 písm. d), ak trvajú podmienky prerušenia jeho činnosti, alebo klub nie je schopný zvoliť si svojho nového predsedu. Zánik klubu je možný, ak ÚC alebo Predsedníctvo ZKS zistí porušenie disciplíny nedodržiavaním programových zásad ZKS. Ak je v mieste zániku po čase znovu záujem o vznik klubu, po právoplatnom rozhodnutí ÚC sa klub opätovne založí ako novovzniknutý.

tags: #co #potrebujeme #vediet #ak #chcem #pracovat