Kolízny opatrovník zohráva kľúčovú úlohu v prípadoch, keď je potrebné chrániť záujmy maloletého dieťaťa alebo dospelej osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Jeho úloha je komplexná a vyžaduje si dôkladné pochopenie právnych predpisov, ako aj schopnosť posúdiť situáciu z rôznych uhlov pohľadu.
V kontexte rodinného práva, kolízny opatrovník zastupuje maloleté dieťa v prípadoch, kde by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. Cieľom je zabezpečiť, aby boli záujmy dieťaťa v konaní riadne chránené a zohľadnené. Kolízny opatrovník je ustanovený súdom iba na obdobie konania na súde o rozvod manželstva, prípadne na obdobie iného konkrétneho súdneho konania alebo na vykonanie konkrétneho úkonu. Neznamená to, že dieťa je mu zverené alebo že ho bude zastupovať v iných veciach.
Kedy súd ustanoví kolízneho opatrovníka?
Zákonný zástupca dieťaťa, najčastejšie jeho rodič, dieťa zastupuje vo všetkých právnych úkonoch. Zároveň, keďže dieťa má štandardne dvoch rodičov, zastupujú dieťa obaja. V živote nastávajú situácie, kedy zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať a súd musí určiť dieťaťu kolízneho opatrovníka.
Ustanovenie kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy v dedičskom konaní napr. v situácii, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu (napr. matka odmietne za svoje maloleté dieťa časť dedičstva, ktorú mu odkázala jeho stará matka). Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou, pri ktorom môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a tá skutočnosť, že rodič maloletého dieťaťa dedičstvo odmietol, ešte neznamená, že odmietnutie dedičstva aj v mene maloletého dieťaťa je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Na rozhodnutie o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva urobeného v zastúpení maloletého dediča jeho zákonným zástupcom súd musí mať zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov.
Kolízny opatrovník je spravidla ustanovený v prípadoch súdnych konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kedy sa rozhoduje o dieťati, a je riziko, že záujmy rodiča (zákonného zástupcu) sú v rozpore so záujmami dieťaťa alebo kedy sú v rozpore záujmy dvoch detí, ktoré zastupuje jeden zástupca.
Rodičia maloletého dieťaťa totiž nemôžu zastupovať svoje maloleté dieťa v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi spolu s deťmi. A konanie o rozvod k takýmto súdnym konaniam patrí, pretože dochádza k stretu, teda kolízii záujmov medzi rodičami a dieťaťom. Preto aj výraz „kolízny opatrovník“. Po podaní návrhu na rozvod ustanoví uznesením súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko.
Kolízny opatrovník je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.
Postavenie a úlohy kolízneho opatrovníka v konaní
Kolízny opatrovník má v konaní dôležité postavenie a jeho úlohy sú zamerané na ochranu záujmov maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník pri jednotlivých právnych úkonoch v konkrétnom súdnom konaní zastupuje dieťa, a presadzuje a ochraňuje jeho záujmy. Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania.
Úlohou kolízneho opatrovníka je zastupovať dieťa a chrániť jeho najlepší záujem a práva v konaní pred súdom. Konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod znamená, brať do úvahy, najmä napĺňanie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb dieťaťa k obom rodičom. Kolízny opatrovník zisťuje rodinné, sociálne a bytové pomery dieťaťa, pričom berie do úvahy objektívne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu v záujme maloletého dieťaťa.
Posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa. Kolízny opatrovník môže zisťovať skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie v konkrétnej veci napríklad aj v škole, ktorú dieťa navštevuje, u pediatra maloletého dieťaťa a podobne. V záujme objektívneho posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa, najmä pri zverení dieťaťa do výchovy jednému z rodičov, je dôležité zistiť aj názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine, podľa ktorého, v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté.
Zisťovanie pomerov a názoru dieťaťa
V praxi zisťovanie pomerov znamená, že pracovníčky si s vami dohodnú stretnutie priamo u vás doma. Niekedy sa ohlásia s pol hodinovým predstihom, aby bola situácia u vás doma autentická, inokedy zavolajú deň vopred, aby sa zabezpečila vaša prítomnosť. Ak vás však kolízne pracovníčky navštívia osobne, pozrú si izbu, v ktorej dieťa spí, bude ich zaujímať, aký má režim, aké krúžky navštevuje a pod.
Taktiež zisťujú informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa. To znamená, že zisťujú, či vo vzťahu k povahe vašej práce, budete vedieť dieťa vychovávať osobne. Niektorí ľudia vykonávajú prácu mimo miesta bydliska detí, prípade chodia na týždňovky a pod. Taktiež ich bude zaujímať, či máte záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, vaše názory na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi.
Kolízny opatrovník sa neformálne rozpráva s dieťaťom, kedy nepriamymi otázkami, primeranými jeho veku a rozumovej vyspelosti, zisťuje jeho názor na všetky veci, ktoré sa ho dotýkajú. Pýta sa ho najmä na vzťah k rodičom, ako často sa stretáva s tým, ktorý už prípadne v domácnosti nežije. Rozprávajú sa spolu o škôlke, či škole, záujmoch, či krúžkoch, o vzťahu k starým rodičom ale aj o tom, či dieťa vie, že sa jeho rodičia idú rozviesť. V prípade, že by ste potrebovali odborné poradenstvo ohľadne komunikácie so svojím dieťaťom o rozvode, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny disponuje referátom poradensko - psychologických služieb, v rámci ktorého disponuje psychológmi, ktorí ponúkajú poradenstvo aj v danej problematike.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Vypočutie dieťaťa je tak jedným z práv dieťaťa, ktoré treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súd na názor dieťaťa prihliadne spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Práva a povinnosti kolízneho opatrovníka
Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.
Kolízny opatrovník má v konaní určité práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho postavenia účastníka konania. Medzi jeho práva patrí:
- Zúčastňovať sa na pojednávaniach.
- Vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.
- Navrhovať vykonanie procesných dôkazov.
- Navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť.
- Právo podať voči rozhodnutiu súdu odvolanie.
Medzi jeho povinnosti patrí:
- Objektívne zisťovať pomery dieťaťa.
- Riadne zdôvodňovať prednesené návrhy a vyjadrenia.
- Písomne oznamovať súdu všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov.
- Reagovať na otázky zo strany ostatných účastníkov konania a súdu.
- Poskytovať sociálne poradenstvo dieťaťu a vysvetľovať mu význam a úlohu kolízneho opatrovníka v súdnom konaní.
Obsah vyjadrenia kolízneho opatrovníka
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka je kľúčové pre súd, aby mohol objektívne posúdiť situáciu a rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Správu zo zisťovania pomerov doručí Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a kurately súdu a súd oboznámi všetkých účastníkov konania s výsledkami šetrenia pomerov.
Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom.
Toto vyjadrenie by malo obsahovať:
- Zhrnutie zistených skutočností: Kolízny opatrovník by mal zhrnúť všetky relevantné informácie, ktoré získal počas zisťovania pomerov dieťaťa, vrátane jeho osobných, rodinných a majetkových pomerov.
- Názor dieťaťa: Ak je to možné a účelné, kolízny opatrovník by mal prezentovať názor dieťaťa k prejednávanej veci, primerane jeho veku a rozumovým schopnostiam.
- Hodnotenie situácie: Kolízny opatrovník by mal zhodnotiť situáciu z hľadiska záujmov dieťaťa a uviesť, aké riešenie považuje za najvhodnejšie.
- Návrh na rozhodnutie: Na základe svojho hodnotenia by mal kolízny opatrovník navrhnúť súdu, ako má vo veci rozhodnúť. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.
Zmena pomerov ako základ pre zmenu rozhodnutia o zverení dieťaťa
Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V týchto konaniach súd rozhoduje o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia.
Zákon o rodine predpokladá situácie, kedy je potrebné súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť. V § 26 umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života maloletého, súd ju povolí len v odôvodnených prípadoch.
Dôvody môžu byť rôzne, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, tak ako ich prináša život. Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napr. ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať, ak si to želá maloleté dieťa, a pod. Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné, či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr než rozhodne.
Priebeh konania o úpravu rodičovských práv a povinností
Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa.
V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s nasledujúcimi otázkami:
- Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa?
- Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
- Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?
Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Odporúča sa na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Ako zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa
Ako zistiť čo je v záujme maloletého dieťaťa však nie je jednoduchá otázka. V zásade nejde o „právny problém“ ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom:
- Výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.
- Pomerov v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.
- Názoru maloletého dieťaťa, ktorý je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.
- Znaleckého dokazovania. Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa doporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.