Platené a neplatené voľno: Finančné porovnanie a prehľad prekážok v práci

V živote každého zamestnanca nastávajú situácie, kedy nemôže vykonávať prácu, hoci by pracovať mal. Tieto prekážky v práci sú upravené v Zákonníku práce a delia sa na platené a neplatené voľno. Rozdiely medzi nimi sú zásadné, najmä čo sa týka finančného zabezpečenia zamestnanca. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kedy má zamestnanec nárok na platené voľno, kedy na neplatené, a ako sa tieto situácie premietajú do jeho príjmu a odvodových povinností.

Dočasná pracovná neschopnosť (PN)

PN, alebo dočasná pracovná neschopnosť, nastáva, keď zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu. Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať?

Výpočet a vyplácanie náhrady príjmu a nemocenského

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa PN. Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ), teda priemerný denný zárobok, z ktorého zamestnanec platil poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku.

• 1. až 3. deň PN: Náhrada príjmu je 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. až 10. deň PN: Náhrada príjmu je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Túto náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, najviac však 80 % DVZ (napríklad nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Od 11. dňa PN preberá vyplácanie dávky Sociálna poisťovňa vo forme tzv. nemocenského. Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ. PN sa vypláca maximálne 52 týždňov.

Príklad výpočtu PN

Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.

• 1. - 3. deň: 3 dni * 39,60 € * 0,25 = 29,70 €
• 4. - 10. deň: 7 dní * 39,60 € * 0,55 = 152,80 €
• 11. - 21. deň: 11 dní * 39,60 € * 0,55 = 239,76 €

Celková výška PN je približne 422,26 eur.

Dôvody nižšej PN a ako ich riešiť

Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.

Elektronická PN (ePN)

Od 1.1.2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov vystavovať ePN, čo je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana. Táto je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka tomu už nie je potrebné doručovať papierové potvrdenia zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ je povinný čo najskôr nahlásiť Sociálnej poisťovni údaje o poslednom dni výkonu práce, číslo účtu zamestnanca a informáciu o pracovnom úraze/chorobe z povolania, ak predpokladá, že PN bude trvať viac ako 10 dní.

Platené voľno

Zamestnanec má v zmysle zákona štandardne nárok na dva základné druhy absencie v práci, a to voľno s náhradou mzdy a voľno bez náhrady mzdy. Platené voľno je zamestnávateľ povinný poskytnúť s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku v presne definovaných prípadoch.

Dovolenka

Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci. Toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Dovolenka však v zmysle zákona prislúcha len zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere uzatvorenom na základe štandardnej pracovnej zmluvy.

• Základná výmera dovolenky: Najmenej štyri týždne.
• Zamestnanci starší ako 33 rokov: Nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu (najmenej päť týždňov).
• Zamestnanci starajúci sa o dieťa: Najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa.

V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa vypočítava z mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období (kalendárny štvrťrok). Zamestnávateľ môže v internom predpise alebo v kolektívnej zmluve stanoviť aj vyššiu výmeru dovolenky.

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach priamo neumožňuje, ale ani „nezakazuje“ čerpanie dovolenky v kratších úsekoch, napríklad jeden deň alebo poldeň. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom tak dohodne a bude čerpať dovolenku (výnimočne) aj v takýchto menších úsekoch, možno konštatovať, že na jednej strane nedochádza k plnohodnotnému naplneniu základného účelu dovolenky, ale na strane druhej ani k porušovaniu ustanovení Zákonníka práce.

Návšteva lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný prisúdiť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy.

Platené voľno, respektíve náhradu mzdu je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, rovnako maximálne v trvaní sedem dní. Takéto voľno je zamestnávateľ podľa zákona povinný udeliť na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.

Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ak ide o náhradu mzdy na dočasne choré dieťa (OČR), tu zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. Náhradu mzdy za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní.

Svadby a pohreby

• Vlastná svadba: Pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak sa svadba koná v deň, kedy zamestnanec mal vykonávať prácu.
• Svadba dieťaťa a rodiča: Pracovné voľno bez náhrady mzdy.
• Úmrtie manžela alebo dieťaťa: Dva dni voľna s náhradou mzdy a ďalší deň voľna v deň pohrebu.
• Úmrtie iných členov rodiny: Deň voľna v deň pohrebu.

Darovanie krvi a biologických materiálov

Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ má k dispozícii priestor, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Platí, že ak rozšírenie alebo zvýšenie kvalifikácie zamestnanca nemá súvis s potrebami a požiadavkami zamestnávateľa, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi študijné voľno. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. V praxi ide o 2 až 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky.

Neplatené voľno

Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. Hoci Zákonník práce pojem neplatené voľno priamo nepozná, v zásade ide o viaceré situácie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako prekážky v práci. Neplatené voľno možno charakterizovať ako časový úsek trvania pracovnoprávneho vzťahu, počas ktorého zamestnanec napriek ustanoveniam platnej pracovnej zmluvy prácu pre zamestnávateľa nevykonáva, nezdržiava sa na pracovisku a ani inak nie je zamestnávateľovi k dispozícii, pričom zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, a zároveň zamestnávateľ za tento časový úsek neposkytuje zamestnancovi mzdu ani náhradu mzdy.

Dôvody pre neplatené voľno

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na dobu, počas ktorej zamestnanec:

• vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu,
• plní si svoju občiansku povinnosť,
• vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme.

Zamestnanec môže zároveň písomne požiadať zamestnávateľa o čerpanie náhradného voľna. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti. Je preto dobré podať takúto žiadosť dostatočne vopred, aby sa prípadne vedel zamestnávateľ zariadiť tak, že nahradí prácu zamestnanca iným spôsobom.

Odvodové povinnosti pri neplatenom voľne

V súvislosti s čerpaním neplateného voľna (pracovného voľna bez náhrady mzdy) sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnanec si musí za obdobie neplateného voľna/absencie doplatiť odvody do zdravotnej poisťovne sám, a to v plnej výške, t.j. 14 % z vymeriavacieho základu určeného zdravotnou poisťovňou.

Práca na doma a telepráca

Pri domáckej práci alebo telepráci (práca vykonávaná doma alebo v pracovnom čase, ktorý si zamestnanec určuje sám) zamestnancovi pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí od zamestnávateľa žiadna náhrada mzdy, s výnimkou situácie pri úmrtí rodinného príslušníka.

Porovnanie PN a neplateného voľna

Hoci obe situácie znamenajú neprítomnosť zamestnanca v práci, zásadný rozdiel spočíva vo finančnom zabezpečení a odvodových povinnostiach. Pri PN má zamestnanec nárok na náhradu mzdy alebo nemocenské dávky, ktoré sú čiastočne alebo úplne hradené zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. Taktiež odvody sú riešené inak. Pri neplatenom voľne zamestnanec nedostáva žiadnu náhradu mzdy a musí si sám hradiť odvody na zdravotné poistenie. Rozhodnutie o tom, či je prekážka v práci platená alebo neplatená, závisí od konkrétneho dôvodu a jeho úpravy v Zákonníku práce a interných predpisoch zamestnávateľa.

tags: #co #je #lepsie #platene #pn #alebo